„Keď som sa rozhodla zostať v Holandsku, povedala som si, že chcem robiť niečo, čo by som doma nemohla.“  

| Téma čísla | 6. 12. 2019

Spišiačka Viktória Pikovská nie je akademická maliarka ani sochárka. Aj napriek tomu založila v Holandsku úspešný start up Victory Art, ktorý má pomáhať umelcom zo strednej a východnej Európy presadiť sa na globálnom trhu. Pravidelne spolupracuje s ambasádami v Haagu a jej úsilie podporujú viacerí holandskí politici. S tamojším princom má dokonca selfie, s čím sa môže pochváliť len veľmi málo ľudí. V rozhovore poradí, ako rozbehnúť vlastný biznis aj prečo start up pomenovala Victory Art, teda Víťazné umenie.

Viktória Pikovská. Zdroj: Victory Art

Victory Art je iniciatíva, ktorá spája začínajúcich stredo- a východoeurópskych umelcov s globálnym umeleckým trhom. Vytvára platformu, na ktorej môžu prezentovať svoje obrazy, kresby a fotografie po celej Európe.

Viktória, čo Vás viedlo k založeniu takejto iniciatívy?
Keď ma nevzali na FAMU (Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe), všimla som si, že aj tí, ktorých neprijali, majú obrovský umelecký potenciál. To bol prvý impulz. Počas štúdií v Prahe, zameraných na kurátorovanie umenia a médiá, som sa stretávala s mnohými ľuďmi z umeleckého trhu a postupne sa na ňom angažovala. Po cca roku a pol ma začala iritovať jeho uzavretosť. Dnes sa to trošku mení, ale zmena je veľmi pomalá a slabá. Väčšinou je to tak, že ak človek nemá umelecké vzdelanie, akosi nemá byť umelcom, resp. nemal by byť v galériach či múzeách. Akoby mu boli odopierané „výhody“ akademického umelca. A to rozhodne nie je správne. Uvediem príklad. V istom umeleckom obchode som si pozerala maľby. Za 10 minút predávajúci asi 30-krát ukázal na obraz a povedal: „Toto je akademický maliar XY.“ Osobne je mi ukradnuté, či ním daný umelec je, alebo nie. Zaujíma ma výsledok – či sa mi jeho dielo páči. Považujem za nesprávne rozhodovať len na základe dosiahnutého umeleckého vzdelania o tom, kto je a nie je umelec (a teda kto má a nemá byť na umeleckom trhu). Dôraz má byť na výsledkoch, bez ohľadu na štúdium či rodinkárstvo. Umelecký trh by sa mal formovať od rozhodnutia samotných kupujúcich – toto je človek, ktorého uznávame, páči sa nám jeho tvorba a chceme vlastniť jeho dielo. A nie aby akadémie hovorili, že obrazy toho človeka by ste si mali kúpiť, lebo my sme ho vybrali.

Akým spôsobom sa práve toto usiluje Victory Art zmeniť?
Neberieme ohľad na to, či daný umelec má, alebo nemá akademické vzdelanie. Rozhodujúci je chtíč a progres v tvorbe. To je pre nás ukazovateľom, že do daného umelca sa oplatí investovať čas a energia. Pretože má predpoklady, že bude pokračovať v rozvoji a na sebe samom.

Časť tímu Victory Art. Zdroj: Victory Art

S čím konkrétne mu pomáhate?
S brandignom (budovaním značky) a marketingom. Napájame ho na partnerov, kupcov, zberateľov. Organizujeme mu výstavy. Usilujeme sa zvýšiť jeho profesionalitu – ak v tvorbe nepostupuje, začíname s prehodnotením ďalšej spolupráce. Musí sa snažiť rozširovať portfólio, vylepšovať umelecké techniky, snažiť sa vystavovať vo vlastnej krajine a zúčastňovať sa na projektoch s inými umelcami. A v neposlednom rade je dôležité, aby túžil reprezentovať strednú a východnú Európu.

Start up sa zameriava práve na stredo- a východoeurópskych umelcov. Prečo takéto geografické vymedzenie?
Veľkú úlohu zohralo to, že z tejto oblasti pochádzam a mala som skúsenosti s fungovaním tamojších umeleckých trhov. V neposlednom rade si myslím, že ešte stále nie je silné povedomie o umelcoch žijúcich medzi Nemeckom a Ruskom. Pritom sú talentovaní a majú potenciál. Zo strany zberateľov je tu ešte stále jazyková bariéra a akási nemožnosť napojiť sa na tamojších umelcov a komunikovať s nimi – tak menej dôverujú investícii do ich diel. Avšak nepomáhame iba umelcom, ale zároveň prispievame aj k rozvoju kultúrneho dedičstva daných krajín. Zdieľame ho s veľkým množstvom ľudí, ktorí by ho pravdepodobne neobjavili. Pravidelne oslovujeme a spolupracujeme s ambasádami v Haagu. Ich odozva je vždy pozitívna. Pre nich je podstatné a dôležité, aby sa čo najviac ľudí a krajín dozvedelo o ich domovskej kultúre a umení.

Je možné nejako súhrne charakterizovať súčasných stredo- a východoeurópskych umelcov?
Keďže mnohí z nich sa snažia kopírovať iných umelcov, tak strácajú svoj vlastný štýl. To je veľká škoda. Každopádne, je tu niekoľko jedincov s vlastným osobitým rukopisom, ale len na ich základe nie je možné urobiť súhrnnú charakteristiku celku v tomto bode.

Sú „konkurencieschopní“ so zvyškom Európy či dokonca sveta?
Určite. Ale závisí to len na nich. Musia na sebe pracovať, využiť každú príležitosť, aby pritiahli pozornosť verejnosti a presadili sa na umeleckom trhu.

S koľkými umelcami momentálne Victory Art spolupracuje?
Okolo 45. Najviac ich pochádza z Česka a zo Slovenska.

Zaujal ma názov start upu Victory Art. Viem, že nie je inšpirovaný Vaším menom.
Keď sme začínali a rozmýšľali o názve, mali sme strašné nápady – Umenie železnej opony, Za berlínskou stenou… Až raz som si v zúfalstve sadla a uvažovala nad tým, čo chceme cez start up robiť. Víťaziť! Vytvárať víťazstvá. Víťaziť pre umelcov, s ktorými pracujeme. Víťaziť na umeleckých trhoch. Aby sa aj stredo- a východoeurópske umenie dostávalo viac do povedomia. Tak sme mali hlavné slovo – victory = víťazstvo. 

Pochádzate zo Slovenska, študovali ste v Česku, ale Victory Art ste založili v Holandsku. Prečo?

Počas štúdia na Karlovej univerzite som sa rozhodla načas odísť z Prahy a skúsiť zahraničie. Výber padol na Holandsko. Postupne som si trojmesačný pobyt predĺžila na deväť mesiacov. V deň odchodu padlo finálne osobné rozhodnutie, že ostávam v Rotterdame a skúsim trošku iný život. Holandsko má úžasné podmienky na rozvoj start upov. A obzvlášť Rotterdam. Ide o mladé mesto s jedným z najväčších európskych prístavov, ktorý – obrazne povedané – otvára cesty do sveta. Aj vďaka nemu sa začala rozvíjať tamojšia podnikateľská scéna. Holandsko je veľmi silno orientované na progres. Taktiež kvalita jeho univerzít zabezpečuje veľmi silný intelektuálny kapitál. A to nehovorím o obrovských možnostiach, ako získať investorov, fondy či ísť do start up inkubátorov a akcelerátorov. V tíme Victory Art máme externého poradcu, ktorý je zároveň aj poradcom holandského princa, považovaného za priekopníka start upov. Ako panovník sa snaží podporovať mladých podnikateľov, aby ešte viac nakopol holandskú ekonomiku. Tesne po spustení Victory Art sme sa (ja a môj tím) s ním stretli a veľmi sa mu zapáčila naša iniciatíva. Dokonca s ním máme aj selfie, čo nám viacerí známi nechcú veriť. Teší ma, že Victory Art po dvoch rokoch fungovania spolupracuje s tamojšími politickými a podnikateľskými špičkami. Je za tým obrovská kopa práce a ešte väčšia sa valí.

 

Z výstavy slovenských hlucho-slepých umelcov z neziskovej organizácie Maják. Zdroj: Holland Park Media

Aké boli začiatky start upu?

Hneď v úvode príprav som si uvedomila, že mi chýbajú skúsenosti s podnikaním. Mala som síce základné vzdelanie v oblasti ekonomiky, ale to nestačilo. Po príchode do Rotterdamu som sa dostala do komunity podnikateľov a začala sa stretávať s investormi a ľuďmi, ktorí mali vlastný biznis. Strašne sa mi zapáčila ich mentalita – neviem, ako to urobím, ale chcem to a nájdem si spôsob, ako na to. Postupne ma „nakazili“. Keď som sa rozhodla zostať v Holandsku, povedala som si, že chcem robiť niečo, čo by som doma nemohla. Jedného dňa som si spontánne napísala biznis plán, ukázala ho niekoľkým známym a im sa myšlienka Victory Art veľmi zapáčila. S návrhom som oslovila jeden start up akcelerátor. Po troch týždňoch mi zavolal istý biznis kouč s tým, že môj start up ako firma neberú, pretože je ešte iba v stave myšlienky. Zároveň dodal, že osobne ho oslovil môj nápad a chce mi pomôcť. Z toho sa vykľulo partnerstvo a začal Victory Art pomáhať s radami okolo biznisu. Bol naším mentorom a pomohol nám dostať sa na istú úroveň.

Čo bolo najväčšou výzvou?
Na začiatku všetko. Nemali sme skúsenosti s vlastnou firmou, vytváraním biznis plánov, marketingom… S kolegyňou sme boli nadšencami, ale nie profesionálmi. Za najväčšiu výzvu sme asi považovali budovanie pevných základov start upu, ktoré sa rozvíjajú, transformujú a dá sa na nich stavať. Momentálne máme presah v rámci Európy, ale v budúcnosti chceme postúpiť aj na americký a ázijský trh.

V tíme Victory Art ste jedinou Slovenskou. Nechceli ste sa obklopiť rodákmi?
Sme národnostne rozmanitý kolektív, čo považujem za veľkú výhodu. Naša CMO je z Nepálu, biznis advisori z Indie, Holandska a Afganistanu. V tíme máme aj ľudí z Ruska, Estónska, Kórey… Všetci majú trošku iný pohľad na to, čo robíme. Výsledkom je zaujímavá atmosféra. Aj keď niekedy máme odlišné názory, stále sa stretávame v tom, že chceme priniesť zmenu. Som rada, že sme sa takto národnostne vyskladali. Rozhoduje kvalita práce, morálka a nie občianstvo. Na začiatku ma prekvapil záujem ľudí o prácu v start upe. Ale skúsenosti ma naučili selektovať medzi vhodnými záujemcami a kandidátmi s veľkým egom, ktorí reálne nie sú schopní priniesť dobré nápady. Očakávam vysokú kvalitu od spolupracovníkov i partnerov. Nevyhnutná je húževnatosť a vnútorná vášeň.

Časť tímu Victory Art. Zdroj: Victory Art

 

Holanďania sú veľmi pyšní na svojich domácich umelcov, spomeniem velikánov ako Vincenta van Gogha a Rembrandta. Ako prijali Victory Art a jeho osvetu o stredo- a východoeurópskych umelcoch?

Trošku ich naša práca šokuje. Často sa so stredo- a východoeurópskym umením nestretávajú. Zároveň ich zaujíma, lebo je to pre nich niečo nové. Sú fascinovaní, že ideme proti zaužívanému fungovaniu umeleckých trhov v Európe. Majú obrovský rešpekt pred našou prácou.

Aké je miesto Victory Art v holandskej kultúrnej sfére?

Je ťažké zadefinovať nás. Nie sme galéria ani ateliér, skôr umelecká firma, umelecký kolektív. Rozhodne nie sme konkurenciou pre kultúrne inštitúcie typu múzeí či galérií. Nesúperime s nimi, snažíme sa o dobré partnerské vzťahy, aby sme priniesli pozitívne hodnoty nám i umelcom, ktorých zastupujeme.

V čom vidíte  najvýraznejšie rozdiely medzi kultúrnym životom v Holandsku a v Česku i Slovensku?

Holanďania majú trošku vyvinutejší pohľad na umenie, sú viac progresívnejší, viac aplikujú nové technológie do nových umeleckých smerov.

Je niečo konkrétne, čím by sa Slovensko mohlo inšpirovať Holandskom? Myslím v umeleckej sfére.

Určite brandingom umelcov. Tí by sa mali viac ukazovať, nebáť sa networkingu, zabŕdať do biznisu, vytvárať spolupráce, spájať sa s inými umelcami. Umenie bez biznisu nie je.

Čo radíte umelcom, ktorí majú talent, ale nevedia sa uplatniť v kultúrnej sfére?

Musia sa zadefinovať ako umelci, povedať si, čo chcú zdieľať s publikom a zvoliť správny štýl komunikácie (sociálne médiá, e-shopy, galérie, workshopy…). Je potrebné, aby inštitúcie, s ktorými spolupracujú, vyznávali rovnaké hodnoty. Samozrejmosťou je byť čo najviac na očiach, hovoriť s ľuďmi a tvoriť.

Podarilo sa Vám dotiahnuť prvotnú víziu do úspešného projektu. Aké odporúčania máte pre tých, ktorí taktiež snívajú o vlastnom biznise či start upe?

Nájsť si mentora, ktorý pomôže s tým, čomu nerozumiete. Stretávať sa s ľuďmi na inej kariérnej aj mentálnej úrovni. Základ je networking – dáva oveľa viac ako škola, keďže práve ľudia vám často otvoria také cestičky, o akých sa vám ani nesnívalo. A dôležité je nebáť sa. Často nerobíme niečo, čo chceme, lebo sa bojíme zlyhania. Ale najväčšie zlyhanie je nezačať. Je prospešné prijať neúspechy a odmietnutia. Začiatky sú ťažké, ale dajú sa zvládnuť. Ak by boli ľahké, všetci by do toho išli. Cesta bude plná neúspechov a sklamaní, ale práve tie nás posúvajú vpred a robia silnejšími. Aj nie je krok k úspechu.

Zdroj: RBM Media

Ďakujem za rozhovor.

 

Viktória Pikovská pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Študovala na Karlovej univerzite v Prahe.  Momentálne pôsobí ako  CEO v start up firme Victory Art v Holandsku. Bližšie info o Victory Art nájdete na www.victoryart.eu.

Zdroj: Victory Art

 

K posledným projektom Victory Art so Slovenskom patrila výstava v priestoroch ABN Amro, jednej z najväčších holandských bánk. Trvala od 20. novembra do 5. decembra a vystavené diela patrili slovenským hlucho-slepým umelcom z neziskovej organizácie Maják. Pre Viktóriu ide o obzvlášť osobnú tému, keďže sama počas štúdia v Prahe pracovala v podobnej inštitúcii. „Keď som počula o slovenskom Majáku, hneď som sa chopila spolupráce. V marci a auguste tohto roka som ho osobne navštívila v Sadoch nad Torysou neďaleko Košíc a bola som očarená tvorbou a dielami jeho členov. Je úžasné, že sú schopní vytvárať niečo tak očarujúce. Pre mňa je to malý zázrak. Každopádne, ide o pomerne mladý štýl umenia, charakterizovaný ako art brut/ousider art. Mrzí ma, že v spoločnosti ešte nie je tak popularizovaný ako iné druhy umenia a aj investori sa doň boja investovať a ceny diel nie sú také vysoké, ako by si zasluhovali. Teším sa, že sa o Majáku dozvedeli nielen v Holandsku, ale aj v iných krajinách. Výstava bola prijatá pozitívne a s veľkým ohlasom. Od viacerých zúčastnených som počula hodnotenia ako prelomová, úžasná. Ide o náš najčerstvejší projekt so slovenským zastúpením a už teraz sa teším na ďalšie.“

 

Eva Barnišinová

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Keď som sa rozhodla zostať v Holandsku, povedala som si, že chcem robiť niečo, čo by som doma nemohla.“  

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems