Rybár, ktorý vymyslel sánky aj na leto

| Osobnosti | 11. 11. 2019

Patrik Kováčik je milovníkom áut, rybolovu a zostavovania prototypov. V závere októbra s tímom po druhýkrát uspeli v súťaži študentov strojníckych fakúlt. V minulom roku vymysleli linku na ošúpanie banánu, tentokrát navrhli moderné sánky.

Aktuálne je Patrik študentom automobilovej výroby. „Chcel som sa zlepšiť v tomto  odbore. Už ako dieťa som starému otcovi pomáhal v dielni, kde mal sústruh a rôzne obrábačské stroje. Pokračovalo to menšími opravami porúch na rodinnom aute a jeho pravidelnou údržbou.“

ZŠ – SŠ – VŠ/univerzita

Dvadsaťročný automobilový nadšenec sa rád zúčastňuje na projektoch zameraných na  zhotovovanie prototypov. „Začínal som pred dvomi rokmi vo vzdelávacom programe na podporu tvorivého myslenia detí a mládeže s názvom MyMachine. Vysokoškoláci spolupracovali so základnými a strednými školami, t. j. žiaci na ZŠ vymysleli nápad – mechanizmus na automatické prezliekanie ľudí. Poslucháči VŠ ho mali navrhnúť v počítačovom programe a zabezpečiť, aby bol prevádzkyschopný. Stredoškoláci podľa ich inštrukcií následne skonštruovali prototyp. Osobne som pracoval na modelovaní rôznych komponentov v počítačovej programovej simulácii mechanizmu.“

Patrik Kováčik. Foto: súkromný archív

 Linka na banány aj letné sánky

V roku 2018 sa Patrik spoločne s kolegami Jurajom a Ivanou Mazúrovými zúčastnili na súťaži o TOP inovačný tím študentov strojníckych fakúlt SR s názvom Ako ošúpať banán inak ako ručne. Ich úlohou bolo vymyslieť inovačné riešenie na zadaný technický problém. „Vyhrali sme fakultatívne kolo a postúpili do celoslovenského, ktoré sa konalo v Jasnej a zúčastnilo sa ho šesť najlepších tímov z krajiny. Zvíťazili sme. Okrem finančnej odmeny nás potešilo stretnutie s R&D slovenskými lídrami. Diskutovali sme s nimi nielen o našich nápadoch, ale aj návrhoch, ako motivovať mladú generáciu k štúdiu a práci v strojníckom priemysle a vo všeobecnosti k manuálnym zručnostiam.“ A ako vyzeral Patrikov prototyp na neručné šúpanie banána? „S Jurajom a Ivanou sme na ňom pracovali približne mesiac a  vzhľadom na autorské práva ho opíšem veľmi stručne. Bola to linka zložená z posuvných dopravníkov a ostatných súčiastok. Istým mechanizmom sme docielili ošúpanie banána, ktorý bez šupky pokračoval na ďalšie spracovanie.“ Patrik s rovnakým tímom zvíťazili aj v tohtoročnom fakultatívnom kole súťaže, ktorá sa konala 23. októbra v Košiciach a opäť postúpili medzi najlepších zo Slovenska. „Tentokrát sme mali vytvoriť moderné sánky, ktoré by boli viac univerzálne a zároveň zatraktívnili tento šport. Náš prototyp vychádzal z klasických sánok, ale trošku sme zvýšili ich schopnosti. Pridali sme pohonnú elektrickú jednotku aj kolesá na posun po spevnených a nespevnených terénoch. Tak sa na nich môžeme sánkovať v každom ročnom období, nielen v zime. Viac nemôžem prezradiť, keďže nás v závere novembra čaká celoslovenské finále. Každopádne, momentálne pracujeme na zdokonalení prototypu.“

Rybár

Viac ako desať rokov je Patrik vášnivým rybárom. „Pochádzam z Liptovského Mikuláša, kde bývam blízko Váhu. Už ako dieťa ma zaujímalo, čo na chytaní rýb môže byť zábavné a oddychujúce. Postupne som prešiel od klasického lovu kaprov až po kráľovskú disciplínu – muškárenie (technika lovu, kde rybár do vody nenahadzuje žiadnu záťaž, ale umelú mušku, ktorá imituje živý plávajúci hmyz. Rybár loví z brehu, alebo je zabrodený v prúde vody.) Tejto technike sa venujem v priebehu sezóny takmer každý deň. Pravidelne sa zúčastňujem na rôznych rybárskych súťažiach na Váhu, Orave, Hrone a iných našich riekach. Som členom Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Liptovský Mikuláš, ktorý som niekoľkokrát reprezentoval na viacerých súťažiach ako Mikulášsky lipeň, Oravská muška, Banskobystrická muška (pravidelne od roku 2015).  Na majstrovstvách sveta v rybolove, ktoré sa konali na Slovensku v roku 2017, som sa zúčastnil ako oblastný rozhodca a dobrovoľník.“

Chytať na Novom Zélande

Patrik sa nám pochválil, že k jeho najväčším úlovkom patrí 180-centimetrový jeseter a 80-centimetrový pstruh. „Pre mňa je dôležitejšie zachytať si a oddýchnuť. Ryby vôbec neberiem, púšťam ich späť. Okrem toho sa zapájam do starostlivosti o prirodzenú reprodukciu v našich vodách a do čistenia vodných tokov.“ Mladý študent sa priznal, že jeho rybársky sen je chytať ryby na Novom Zélande. „Sú tam ohromné divoké vodné toky.“  A ako hodnotí aktuálnu slovenskú rybársku situáciu? „Rybári sa často sústredia len na mäso. Dochádza tak k zabraňovaniu prirodzenej obsadenosti našich vôd pôvodnými rybami a likvidácii ekosystému vo vode aj okolo nej. A to nie je správne. Samozrejme, nie je zlé občas si vziať úlovok domov, avšak netreba to preháňať. Ďalším obrovským problémom je výstavba malých vodných elektrární, ktoré tvoria bariéry pre život vo vode a prirodzenú reprodukciu. Menia štruktúru rieky a stáva sa z nej na mnohých miestach takmer stojatá voda s obrovskými nánosmi bahna. V týchto miestach je pokles kyslíka, čo znamená aj pokles populácie nielen rýb vo vode. Toto je častokrát väčší problém ako mentalita rybárov. Ľudia si nevedia vážiť prírodu, ale snažia sa na nej zarobiť.“

Foto: súkromný archív

 

Patrik Kováčik (1999) je študentom druhého ročníka na Strojníckej fakulte TUKE, odbor automobilová výroba.

Eva Barnišinová

 

 

 

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Rybár, ktorý vymyslel sánky aj na leto

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems