Tento stĺpček sa nehrá na DIY blog, ale ponúkne vám zopár tipov na ručne robené hračky

| Stĺpček | 17. 10. 2019

Nečakajte dokonalé handmade výrobky ani náročné postupy. Už na fotke vidíte, nie je sa veľmi čím chváliť. Ale je tu jeseň a príde zima. Naivný je ten, kto si myslí, že ho detská choroba obíde. A vtedy, keď vaše dieťa už všetky hračky zunujú, spomeniete si na mňa a začnete doma zhľadúvať kusy kartónu a pastelky.

September sa poriadne neskončil a prvá škôlkarská choroba nás uväznila v byte. Bohato vybavená detská izba zabavila tri dni a potom… potom nastala nuda. Prichádzali požiadavky na nové hračky a ja som dumala, či v záchvate sebazáchovy nedokúpiť čosi nové. Lenže je tu toho až-až. Prečo míňať? Načo zásobovať montessori poličky, čo už dávno nevyzerajú monte, lebo sú preplnené? Začali sme vyrábať.

Ešte v januári sme si zostrojili prvú alternatívnu hračku – mikrofón. Nápad vzišiel od princeznej, keďže sa chcela zahrať na speváčku. Z kartóna sme vystrihli mikrofón, oblepili ho farebnými washi páskami a dokreslili gombičky na „zapísanie a vypínanie“. Úprimne? Vyzerá otrasne, ale fičíme na ňom takmer rok. Ďalšia vec na objednávku bol hamburger. Vraj už bolo zeleniny dosť! Vyhovela som bez prehovárania. Išlo totiž o dopyt do detskej kuchynky. Šťavnatý „číííz“ sme si v rýchlosti nakreslili voskovkami na tvrdý papier, vystrihli a robí nám chúťky každý deň. Teda aspoň mne. Luna si radšej pošmákne na sladkom. A tak si vyžobrala aj cukríky a keksíky. Opäť kuchynkové. Cukríky sme vystrihli z dutého farebného papiera z višňového dezertu. „Pečenie“ keksíkov pri izbovej teplote si vyžiadalo viac času. Ale toho počas domáceho liečenia máme habadej, všakáno? Samoschnúcu hmotu sme rozvaľkali, povykrajovali, nechali vysušiť – veď to poznáte. Trochu väčšia výzva pre mňa bola, keď si mláďatko prosíkalo plyšovú Peppa Pig. Veľmi krátko som koketovala s myšlienkou o šití. Ale nie, riskla som to a počas spoločného maľovania vodovkami stvorila fialovú príšeru so snahou o Peppinu podobu. Vyšlo to, prasiatko bolo prijaté a túžba po plyšáku zažehnaná. Dokonca niekedy netreba vyrábať vôbec nič. Ako vtedy, keď mi dieťa so smútkom a túžbou v očiach zahlásilo, že sa chce hrať na obchod, ale nemôže, lebo nemáme „píp-píp“ – rozumej skener potravín a pokladničný pás. Zbúchali sme ho rýchlo. Plechová krabica ako pás, kocka á la skener, krabička na papierové a kovové peniaze (kupóny z drogérie a mince zo ZOO). Hráme sa tak dvakrát denne po polhodinke.

Sama tomu neverím, ale všetky naše hračkárske atrapy fungujú. Stav úprimnej detskej radosti a nenáročnosti nepotrvá večne, to je jasné. Som však nachystaná využívať ho, pokiaľ sa dá.

Text a foto: Lucia Radzová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Tento stĺpček sa nehrá na DIY blog, ale ponúkne vám zopár tipov na ručne robené hračky

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems