Čo spravíš, keď nájdeš opustené dieťa?

| Deti | 13. 9. 2019

Stmieva sa, no my sa ešte hráme na ihrisku. Rodičia s deťmi sa už vytratili, nás však stále zaujímajú kamienky, lanovka, preliezková pyramída… Zrazu na mňa niekto z diaľky kričí nosovým hlasom: „Teta, teta, toto je váš synček?“ Ihneď sa mi vyplaví do tela adrenalín, lebo materský mozog v sekunde vyhodnotí situáciu – stratilo sa čiesi dieťa. Pretože ja syna nemám a v rovnici zjavne chýba matka. Alebo otec. Mladá Rómka, ktorá si kopala loptu so svojím dieťaťom na vedľajšom futbalovom ihrisku, ku mne prichádza s asi trojročným chlapčekom bledým ako stena. Ako prvé mi napadne opýtať sa jej, či je malý z blízkeho krízového centra. Žena hovorí nie, žije tam sama so svojimi deťmi, ale tohto mrňúsa nepozná. Rozhovor vedieme v štýle, či vôbec jedna z nás videla chlapča na ihrisku s dospelákom, no zhodujeme sa v zápornej odpovedi. Malého sa na striedačku vypytujeme, ako sa volá, kde má mamu, otca, babku, súrodenca, na akej ulici býva, ale neveľmi vie odpovedať. Pozná svoje meno a je si istý, že býva s rodičmi, no adresu zo seba nevysúka. Začína byť vyľakaný. Aj bez slov nám je jasné, že máme len dve možnosti. Buď zavoláme políciu, alebo sa pokúsime rodičov pohľadať. Snedá žena pritom celý čas drží cudzieho chlapčeka pevne za ruku a dodáva mu odvahy, nech sa nebojí, všetko dobre dopadne. Obzeráme sa dookola, ale žiadneho „bezprizorného“ rodiča nebadáme. Chlapča sa od nás ani nepohne, čaká, čo urobíme. Pozeráme s druhou matkou na seba v tichosti a obe myslíme na to isté – čo ak má rodičov pri neďalekej krčme, ktorá je hanbou nášho sídliska? Rozhodnem ja: „Treba ísť pomaly okolo krčmy a keď tam má rodinu, isto sa spoznajú.“ Žena na mňa kukne vystrašenými očami: „Dobre, ale poďte so mnou… lebo viete.“ 

Viem. Rómska žena vedie za ruku nerómske dieťa a hľadá jeho rodičov pred treťou cenovou. To chce na Slovensku poriadne veľkú dávku odvahy. Vydáme sa vo štvorici k nevábnemu pohostinstvu (moja lapajka situáciu pozoruje prekvapivo v tichosti) a opatrne si prezeráme stoly na „terase“, hľadajúc strateného rodiča. Nájde si nás sám: „Hej! Okamžite ho pusti! Čo to má znamenať?! A ty, Meno Chlapca, poď sem!“ zrúkne štamgast od piva v čisto pánskej spoločnosti. Chlapčekova záchrankyňa mu na povel púšťa rúčku a odbieha so sklopenou hlavou rýchlo a v tichosti ako splašená laň. Chlapec si sadá na otcovo koleno. Do mňa vchádza obrovská zlosť. Hľadíme s partičkou pivárov na seba, neverím vlastným vnemom, a tak mi nedá: „Tá pani našla vaše stratené dieťa. Postarala sa o neho, bol dezorientovaný a vystrašený. Mali by ste sa jej poďakovať!“ Odpoveď od „otca roka“, podporenú výsmešným smiechom jeho kamarátov, radšej neparafrázujem. Ešte sekundu sa užasnutá pozerám na predstaviteľa tradičnej rodiny a neviem, či sa mám za neho hanbiť, či sa báť a radšej utekať, aby sme aj my neschytali.

Nakoniec všetko dobre skončilo. Len mi ostalo tak nejak smutno na duši.

 

 

Lucia Radzová

Foto: Martin Krestián

 

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Čo spravíš, keď nájdeš opustené dieťa?

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems