Rím: Zlatý míľnik, mramorový písací stroj, Michelangelov posledný súd, 927-tonový baldachýn, rohatý Mojžiš aj Veľké oko, cez ktoré prší

Rimania si pomerne ťažko vybavujú stavebné povolenia, keďže, ako sa hovorí, kde zakopnú, tam nájdu historický artefakt. Sú hrdí na Koloseum a stovky chrámov, ale šomrú na Pamätník Viktora Emanuela II., ktorý prirovnávajú k písaciemu stroju, koláču či zubom. Počas trojdňových potuliek Večným mestom som tiež zistila, prečo všetky cesty vedú do Ríma a kde v ňom nájdete Dunaj.

| Cestovanie, Téma čísla | 16. 8. 2019

Odjakživa nepatrím k dovolenkovým „plážovačom“. Ideálny oddych sú pre mňa zodraté tenisky a mapa. Tento rok som sa rozhodla spoznať Rím a jeho zákutia.

Cézarov skon

Moje potulky začali na mieste jednej z najslávnejších vrážd histórie – v Pompeiovej kúrii (Theatrum Pompeium). Dejiskom atentátu na vodcu a politika Júliusa Cézara sa stala 14. marca 44 p. n. l. Pozostatky budovy nájdete v archeologickej časti námestia Largo di Torre Argentina.

Pompeiova kúria – miesto vraždy Júliusa Cézara

Prehnaný? písací stroj

Cca o 3 kilometre ma ohromil svojou monumentálnosťou 135 m dlhý, 130 m široký a 70 m vysoký Monumento nazionale a Vittorio Emanuele II. (skrátene Vittoriano). Ide o pamätník Viktora Emanuela II., kráľa a zjednotiteľa Talianska. Stavba z bieleho mramoru (ktorý vraj nikdy nestmavne) sa skladá z dvoch schodísk, vedúcich k Oltáru národa. Jeho dominantou je 12-metrová jazdecká socha kráľa. Pod jej nohami sa nachádza hrob neznámeho vojaka z 1. svetovej vojny a nad ňou sa rozopína arkáda so 16 stĺpmi. Rimania posmešne nazývajú pamätník mramorovým „monštrom“, svadobným koláčom, falošnými zubami Ríma či písacím strojom. Vyčítajú mu prehnané rozmery a pompéznosť. Každopádne, z jeho terasy si vychutnáte jeden z najkrajších výhľadov na mesto. Niektorí domáci ironicky tvrdia, že je to preto, lebo odtiaľ nevidieť Vittoriano. Vo vnútri pamätníka je múzeum.

Pamätník Viktora Emanuela II., nazývaný aj mramorové „monštrum“, svadobný koláč, falošné zuby Ríma či písací stroj

Nájomný dom z cisárskej éry

Ďalšou zastávkou bol Insula dell’ Ara Coeli – veľký nájomný dom z 2. st. n. l. Podľa odhadov tam naraz žilo 300 nájomníkov. Prízemie patrilo najmajetnejším obyvateľom a majiteľom budovy. Byty nad nimi boli menšie a nepohodlnejšie, preto v nich žili chudobnejší občania. Dom tvorí päť poschodí (tri sa nachádzajú nad zemou, dve pod ňou). To vraj nie je v hlavnom meste Talianska nič výnimočné. Od viacerých sprievodcov som počula, že pod Rímom sa nachádza akoby ďalšie mesto, čo potvrdzujú mnohé archeologické výskumy a vykopávky. Aj z toho dôvodu nie je jednoduché získať v centre Ríma stavebné povolenie. Kde začnú stavbári kopať, poväčšine nájdu ďalšie historické náleziská a pamiatky.

Po schodoch Michelangela

Zopár metrov od Insula dell’ Ara Coeli som po prvýkrát obdivovala tvorbu fenomenálneho Michelangela. Kapitolské námestie (Piazza del Campidogllio) je jeho najznámejšou prestavbou. Vtedajšiu plochu vydláždil, dotvoril budovou Nového paláca (bola takmer totožná s protiľahlým Palácom konzervatívcov) a dvojramenným schodiskom pri Senátorskom paláci, dnešnom sídle radnice a primátorky. Vedľa neho je socha vlčice, ktorá kojí Romulusa a Rema. Práve títo bratia – dvojčatá boli podľa povesti zakladateľmi Ríma. Neprehliadnuteľná je jazdecká bronzová socha cisára Marka Aurélia v strede námestia. Je jednou z mála zachovaných z obdobia antiky. V stredoveku bola omylom považovaná za vyobrazenie prvého kresťanského cisára Konštantína, preto ju nezničili tak ako ostatné jazdecké sochy z drahých kovov. Počas rekonštrukcie v roku 1981 umiestnili originál do Kapitolského múzea a na námestí vystavili repliku. Podľa legendy bola socha pôvodne pokrytá zlatom a znovu sa stane zlatou na súdny deň. Doplním, že na Kapitolské námestie som vystúpila po Michelangelových schodoch (Cordonate), ktoré navrhol z prostého dôvodu – nechcel, aby vzácne návštevy prichádzali do centrálnej časti Kapitolu po poľnej ceste.

Prečo všetky cesty vedú do Ríma?

Sediac na Cordonate a študujúc mapu Ríma som zistila, že neďaleko sa nachádza Forum Romanum. V antike predstavovalo centrum politického i spoločenského života. Tvorili sa tu zákony a formovala vtedajšia kultúra. V súčasnosti na tomto mieste nájdeme mnoho pozostatkov chrámov, bazilík, nádvorí… Pozorne si všímajte každú skalu či kameň. Kus čierneho mramoru Lapis Niger je vraj hrobom Romulusa. O niekoľko metrov ďalej nájdeme ruiny Kúrie (miesto zasadnutí senátu) či časti Cézarovej baziliky, ktorá slúžila na súdne účely. Kúsok od nej, v blízkosti chrámu Vestálok, bolo spálené Cézarove telo a niektorí Rimania na to miesto dodnes nosia čerstvé kvety. Dovysvetlím, že Vestálky boli kňažky a k ich úlohám o. i. patrilo udržiavanie posvätného ohňa. Tú, ktorej zhasol, pochovali zaživa. Najviac ma zaujal Saturnov chrám (zachovala sa už len jeho predná časť stĺporadia), ktorý slúžil ako sídlo štátnej pokladnice. Cisár Augustus dal pri ňom v roku 20 p. n. l. postaviť stĺp Milliarium Aureum – Zlatý míľnik. Stál na pomyselnom strede Rímskej ríše a boli na ňom uvedené všetky významné mestá ríše a vzdialenosti k nim. Známy výraz „všetky cesty vedú do Ríma“ sa vzťahuje práve k tomuto stĺpu. Cez Forum Romanum dodnes vedie aj tzv. Via Sacra – Svätá cesta. Bola najdôležitejšou cestovateľskou tepnou Ríma.

Forum Romanum predstavovalo v antike centrum politického i spoločenského života

Padne Koloseum, padne svet

Večer som si nenechala ujsť výhľad na vysvietené Koloseum. Bolo dokončené v roku 80 n. l. s kapacitou 55 000 divákov. Vstup zabezpečovalo 80 vchodov, aby sa každý divák posadil na svoje miesto najneskôr do 10 minút. Najvyššie sedeli chudobnejší obyvatelia, najnižšie boli sedadlá pre najbohatších Rimanov, aby mali čo najlepší výhľad na gladiátorské i zvieracie hry a zápasy (zrušené v 6. storočí). Neskôr sa z Kolosea stal kameňolom, jeho kamene sa o. i. použili aj na výstavbu Baziliky sv. Petra. Túto demoláciu zastavil pápež Benedikt XIV. v 18. st., keď budovu zasvätil kresťanským mučeníkom. K amfiteátru sa viaže slávne proroctvo: Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A s ním aj svet.

Koloseum

Najväčší víťazný oblúk

Hneď vedľa Kolosea sa týči Arco di Constantino, najzachovalejší a zároveň najväčší víťazný oblúk v Ríme (21 m). Bol postavený pri príležitosti víťazstva Konštantína v Bitke pri Mulvijskom moste. Tvorí ho biely mramor, má tri priechody a je umiestnený na začiatku Svätej cesty, kde sa začínali pochody víťazného veliteľa pri triumfe nad nepriateľom. Na výzdobu oblúka boli použité prvky zo starších pamätníkov, keďže ho postavili narýchlo.

Námestie s 288 stĺpmi

Druhý deň som spoznávala krásy Vatikánu. Vlakom som vystúpila na stanici San Pietro a asi o desať minút chôdze smerom ku kupole Baziliky sv. Petra (vidieť ju už od zastávky, takže sa nedá nezbadať) som sa ocitla na Svätopeterskom námestí. Jeho autorom je taliansky architekt, sochár a maliar Gian Lorenzo Bernini. Elipsa široká 240 metrov je ohraničená 288 stĺpmi. Nad nimi je umiestnených 140 travertínových sôch svätcov. Bernini prirovnal kolonádu k náručiu cirkvi, prijímajúcej veriacich, ktorí tam prichádzajú, aby upevnili svoju vieru. Uprostred námestia sa týči egyptský obelisk z červeného granitu, ktorý neobsahuje hieroglyfy. S podstavcom je vysoký 41 metrov a váži 331 ton. Na dlažbe na námestí nájdete jeden biely kameň s červeným dátumom. Označuje miesto, kde bol 13. mája 1981 spáchaný atentát na pápeža Jána Pavla II.

Kamenná galéria, múzeum i pohrebisko

Na Svätopeterské námestie som dorazila okolo 9:30 a hneď sa postavila do asi 200-metrového radu, ktorý viedol na prehliadku do Baziliky sv. Petra. Aj keď na prvý pohľad vyzeral hrozivo, hýbal sa pomerne rýchlo. Asi o pol hodiny som obdivovala nádherné zdobené stropy, monumentálne sochy a jedinečné diela umeleckých velikánov. Za 10 eur som si kúpila lístok do kupoly baziliky, čo znamenalo 300 schodov výťahom a ďalších 200 peši. Odmenou bol pohľad do vnútra centrálnej časti baziliky, ale aj úžasná panoráma na Vatikán i Rím. Opísať umelecko-duchovnú hodnotu interiéru by zabralo niekoľko strán, preto sa zameriam len na niekoľko najznámejších objektov. Ako prvú som v pravej lodi uvidela Michelangelovu Pietu. Ide o zobrazenie Panny Márie s mŕtvym Ježišom v náručí. Od roku 1972 je socha umiestnená za ochranným sklom po tom, čo ju výtržník poškodil sekerou. Zároveň je jedinou podpísanou Michelangelovou sochou. Bola taká pekná, že ju ľudia začali privlastňovať hneď niekoľkým umelcom. To Michelangela nahnevalo a cez Máriinu hruď umiestnil stuhu, na ktorú vytesal nápis Michelangelus Buonarrotus Florent Faciebant (vytvoril Michelangelo Buonarroti z Florencie). Pod kupolou baziliky sa nachádza obrovský 927-tonový bronzový baldachýn. Jeho kupolu podopierajú štyri stĺpy so sochami svätcov – Heleny, Veroniky, Ondreja a Longina, pri ktorom je v relikviári umiestnená kopia, ktorou tento rímsky stotník vraj prebodol Ježiša na kríži. Baldachýn je postavený nad hrobom apoštola Petra a slúži ako „prístrešok“ pre pápežský oltár z prelomu 16. a 17. storočia. V krypte pod bazilikou sa nachádza viac než stovka hrobov pápežov, katolíckych panovníkov i svätcov.

 

Svätopeterské námestie z kupoly Baziliky sv. Petra

 

Originál jedinej Michelangelovej sochy, podpísanej autorom, sa nachádza v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne

 

927-tonový bronzový baldachýn v Bazilike sv. Petra. Je postavený nad hrobom tohto svätca a slúži ako „prístrešok“ pre pápežský oltár z prelomu 16. a 17. st.

Musei Vaticani

Vedľa Baziliky sv. Petra sídlia Vatikánske múzeá. Predstavujú  jednu z najväčších zbierok umeleckých diel na svete. Kamarátka Monika mi poradila, aby som sa do radu na vstup postavila okolo pol druhej, kedy je tam relatívne malo ľudí, keďže väčšina turistov je v tom čase na obede. Upozornila ma, že vchod je zboku vatikánskych múrov a dôležité je stáť v správnom rade. Sú totiž dva – prednostný pre vopred zakúpené online vstupenky (bližšie pri ceste), druhý (pri múre) je pre tých, ktorí 17 eurový lístok nemajú. Aj keď dlhý „neonline“ rad vyzerá hrozivo, podobne ako v prípade Svätopeterského námestia, sa hýbe pomerne rýchlo. A čo odporúčam vidieť vo Vatikánskych múzeách? Všetko. Milovníci dejín sa hodiny rozplývajú takmer pri každom exemplári. Historici – amatéri spoznávajú známe diela, ktoré dovtedy videli len na stránkach kníh či v dokumentárnych reportážach a laici obdivujú tisícky rokov ľudskej práce, zachytenej v maľbách, sochách, keramike, úžitkových predmetoch… Mňa nadchla každá miestnosť, do ktorej som vošla. Spomeniem štyri Raffaelove siene s monumentálnymi freskami, Museo Egizio (Egyptské múzeum) a, samozrejme, Sixtínsku kaplnku, kde platí prísny zákaz fotografovania (vraj práva na fotenie a filmovanie vlastní japonská televízna spoločnosť, ktorá investovala milióny do vyčistenia a reštaurovania fresiek). V kaplnke končia všetky okruhy Vatikánskych múzeí. Nebojte sa, žeby ste cestou k nej zablúdili. Snáď na každej chodbe Musei Vaticani som videla tabuľku s označením Capella Sistina a šípku smeru.

Jedna zo štyroch Raffaelových sieni s monumentálnymi freskami, nachádzajúcimi sa vo Vatikánskych múzeách

Anjel ako koniec moru

Zo Svätopeterského námestia som pokračovala stále rovno popri hlavnej ceste až k Anjelskému hradu. Pomenovanie získal v roku 590, kedy Rím sužoval mor. Vtedajšiemu pápežovi Gregorovi Veľkému sa zjavil archanjel Michal, ktorý schovával meč. Toto gesto malo predpovedať koniec morovej epidémie. Aj preto na vrchole hradu stojí socha anjela. Budova slúžila ako pápežská rezidencia, väznica, dnes v nej sídli národné múzeum.

Dunaj v Ríme

Posledný dovolenkový deň som začala na najväčšom rímskom námestí Piazza Navona. Niekoľko storočí sa tam konali turnaje, slávnostné sprievody a dokonca aj simulácie námorných bitiek. Organizátori zaplavili námestia tak, že upchali odtoky tamojších fontán – Neptúnovej fontány, Fontány s murínom a Fontány štyroch riek (Nílu, Dunaja, Gangy a Rio Plata). K dominantám námestia patrí Kostol sv. Agnesy v Agone. Podľa legendy stojí na mieste, kde táto svätica zahynula. Zopár metrov od Piazza Navona som sa zastavila pri hovoriacej soche. Toto pomenovanie si zaslúžila vďaka tomu, že domáci v minulosti lepili na jej podstavec anonymné kritiky, venované politikom či známym osobnostiam.

Hovoriaca socha

Okno do neba

Asi po 400-metrovej prechádzke som sa dostala k jednej z najstarších rímskych pamiatok – Pantheonu, ktorého steny sú pri zemi hrubé viac ako 6 metrov. Najviac ma zaujala 5 000-tonová betónová kupola s otvorom Oculus (Veľké oko), ktorý slúži ako okno a zároveň má aj funkciu slnečných hodín. Na poludnie svieti slnko vždy na vchodové dvere chrámu. Cez Oculus do vnútra prší, dážď je však odvedený drenážnym systémom v podlahe. Veľké oko je jediným zdrojom prirodzeného svetla v chráme (s výnimkou dverí), ďalšie okná by sme tam hľadali márne.

Oculus (Veľké oko) v Pantheone, jednej z najstarších rímskych pamiatok

More v centre

Od Pantheonu som sa podľa orientačných tabuliek dostala cca za 10 minút k Fontáne di Trevi. Bola pomenovaná podľa ulice, kde sa stretávajú tri cesty a denne cez ňu pretečie približne 80 000 m3 vody. Je prísny zákaz kúpať sa v nej, namáčať si ruky či piť vodu – turistov, ktorí to porušujú, takmer neustále upozorňuje pískajúca polícia. Ak vraj do fontány hodíte mincu, do Ríma sa vrátite. Podľa inej legendy sa vám splní to, čo najviac potrebujete.

Španielske schody

Po espresse a zmrzline som sa pozdĺž ulice Via dei Condotti (s najprestížnejšími svetovými odevnými značkami a najdrahšími butikmi) dostala k ďalšej dominante Ríma – 135 Španielskym schodom. Platí na nich zákaz konzumácie jedla, keďže čistenie spadnutých zvyškov nebolo pre mestský rozpočet lacnou záležitosťou. Moje kroky ďalej smerovali na Ľudové námestie (Piazza del Popolo). V jeho strede je egyptský obelisk so štyrmi nádržami v tvare levov. Predstavujú silu svietiaceho slnka a vrhajú prúdy vody na všetky svetové strany. Na námestí sa vedľa seba nachádzajú na prvý pohľad dva takmer identické kostoly Santa Maria dei Miracoli a Santa Maria in Montesanto. Rozdiel je v interiéri – prvý spomenutý je zvnútra kruhovitý a má štyri bočné kaplnky, druhý je eliptický a má šesť kaplniek. Po niekoľkominútovom oddychu v tieni som sa vybrala na terasu Pincio, kde sa nachádzajú nádherné záhrady (Napoleon ich zmodernizoval vo francúzskom štýle), obelisk, vodné hodiny či 288 búst významných talianskych osobností. Najviac sa mi páčil panoramatický výhľad na Rím a Vatikán.

Na prvý pohľad dva takmer identické kostoly Santa Maria dei Miracoli a Santa Maria in Montesanto

Matka všetkých kostolov                                         

Z vyhliadky som sa metrom (linka A: zastávka San Giovanni) odviezla k Lateránskej bazilike. V jej interiéri nájdeme Cathedru (stolec rímskeho biskupa, t. j. pápeža), hrobky i pamätníky pápežov, klenotnicu a ostatky apoštolov Petra a Pavla. K významným udalostiam, ktoré sa tu konali, patril krst Karola Veľkého či podpísanie Lateránskych dohôd. K bazilike je pristavaná jedna z najstarších krstiteľníc, ktorá slúžila ako stavebný vzor ďalším po celom svete. Ak pred bazilikou na Lateránskom námestí prejdete po prechode cez hlavnú cestu, dostanete sa k Svätým schodom (Scala Santa). Údajne po nich kráčal Ježiš k Pilátovi v Jeruzaleme. Ak sa po nich chcete dostať do kaplnky, musíte ich prejsť kolenačky v tichom rozjímaní.

Rohatý Mojžiš

Následne som sa peši vybrala popri Koloseu k chrámu San Pietro in Vincoli. Prečo? Pri stredovekom preklade Biblie z hebrejčiny vznikla jedna chybička. V textoch, v ktorých sa opisovalo zostúpenie Mojžiša z hory Sinaj s desiatimi božími prikázaniami bolo uvedené, že mu žiarila tvár. Zlý preklad spôsobil, že namiesto žiariacej tváre mu na hlave narástli rohy. To ovplyvnilo podobu Mojžiša v európskom umení na mnoho rokov, až kým sa neobjavil nový a správny preklad. Aj Michelangelov Mojžiš v kostole San Pietro in Vincoli má na hlave dva rohy. Okrem neho je v chráme ešte jedna vzácnosť – reťaze, ktorými mal byť spútaný sv. Peter v Jeruzaleme a neskôr aj v Ríme. Jeruzalemský biskup daroval reťaz cisárskej rodine a tá následne pápežovi. Keď ju vraj porovnal s reťazou z rímskeho uväznenia Petra, obe sa zázračne prepojili.

V súvislosti s Večným mestom ma najviac zaujala myšlienka jedného turistu – počet pamiatok v Ríme sa končí tesne pred nekonečnom. Počas celého roka tam nájdete neustále pátrajúcich archeológov i historikov. Už sa neviem dočkať, čo objavia v blízkej budúcnosti. Avšak ešte viac sa teším sa ďalšiu návštevu tohto neuveriteľného mesta.

Eva Barnišinová

Foto: autorka

Odporúčania:

1. Verejné mestské vodovody nájdete takmer na každom rohu. Obsahujú pitnú vodu a najmä v letných mesiacoch tak ušetríte aj niekoľko desiatok eur. Stačí mať vlastnú fľašu.
2. Po Ríme odporúčam chodiť peši, keďže takmer na každom rohu je čo obdivovať. V prípade potreby využite mestskú dopravu. 100-minútový lístok stojí 1,50 € a platí v električkách, vlakoch, metre aj autobusoch. Pohodlnejším spôsobom je taxi, avšak cenu si dohodnite vopred. Inak sa môže stať, že za jazdu zaplatíte o zopár eur naviac, ako ste si mysleli.
3. Za tú istú kávu môžete zaplatiť tri rôzne ceny. Najlacnejšia je, ak si ju priamo objednáte a vypijete pri pulte, t. j. „na stojáka“. Drahšia je, ak si sadnete vo vnútri kaviarne. Ak by ste chceli kávičkovať vonku na terase a kochať sa ruchom mesta, zaplatíte najviac.
4. Ideálna sezóna na výlet v Ríme je skorá jar alebo neskoršia jeseň. Najhorší mesiac je august, okrem horúceho počasia je mnoho prevádzok zatvorených. 15. augusta Taliani oslavujú štátny sviatok Ferragosto, ním sa neoficiálne začína obdobie dovoleniek a mnohí domáci odchádzajú za oddychom.
5. Vstup do sakrálnych pamiatok je zadarmo (výnimkou je kupola Baziliky sv. Petra). Návštevu Vatikánskych múzeí odporúčam cez týždeň alebo v sobotu, keďže v nedeľu sú zatvorené.


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Rím: Zlatý míľnik, mramorový písací stroj, Michelangelov posledný súd, 927-tonový baldachýn, rohatý Mojžiš aj Veľké oko, cez ktoré prší

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems