Kráľ v klobúku

| Osobnosti | 28. 6. 2019

Takto nazývala uhorská šľachta Jozefa II., ktorý sa odmietol dať korunovať v Uhorsku a Čechách. Jeho spôsob vlády bol špecifický. Nezvolával krajinské snemy a vládol len prostredníctvom výnosov – za desaťročné obdobie panovania vydal vyše 6 000 patentov (smerníc).

 

Portrait of Emperor Joseph II (1741 – 1790), workshop of Anton von Maron.

 

Jozef II. bol následníkom Márie Terézie, ktorá sa k moci dostala vďaka listine Resolutio Carolina. Vydaj ju jej otec Karol III., aby na trón mohla nastúpiť aj žena. Významná reformačná činnosť Márie Terézie zrevitalizovala krajinu. Medzi najznámejšie patrila reforma školstva (povinná školská dochádzka pre deti od 6 rokov), zdravotníctva (založila lekárske fakulty, zriadila zdravotnú komisiu a bola aj priekopníčkou očkovania) a tereziánsky urbár (o. i. určil podiel poddanskej povinnosti voči zemepánovi). Posledných pätnásť rokov života vládla Mária Terézia spoločne so synom Jozefom II.

 

Reforma zastaraných systémov

Po smrti matky (1780) sa panovník pustil do horlivej práce. Jednou z kľúčových sfér bola oblasť náboženstva a cirkví. Pod vplyvom osvietenskej filozofie, ktorá dala na piedestál rozum, sa pokúsil o reformu zastaraných systémov. Rozhodol sa zrušiť kláštory (od r. 1783), hlavne tie, ktoré sa nevenovali pastoračnej, edukačnej alebo zdravotnej starostlivosti. Likvidovali sa najmä žobravé rády. Z výnosov rádových majetkov dal Jozef II. založiť tzv. „náboženský fond“. Ten financoval generálne semináre (vyučovali sa v nich kňazi pod priamym dohľadom štátu) a zakladal nové farnosti.  

 

Tolerančný a Židovský patent

Pod vplyvom febrionizmu a merkantilizmu, t. j. ekonomických filozofií, ktoré sa zamerali na podporu pracovných síl a rozvoj ekonomiky, sa Jozef II. rozhodol zrušiť obmedzenia náboženských menšín. Vydal preto Tolerančný patent (1781) pre reformované cirkvi augsburgského a helvétskeho vyznania a  Židovský patent (1784).  Tolerancia, ktorá vznikla, nebola v dnešnom ponímaní, ale v zmysle „strpenia“ danej menšiny. Vďaka týmto patentom sa aj evanjelickí vzdelanci mohli dostať k úradníckym funkciám a Židia dostali obmedzené práva po zaplatení tolerančnej taxy (mohli navštevovať kresťanské školy, prenajímať pôdu, školiť sa v remeslách).

 

Poddanstvo namiesto nevoľníctva

Medzi najvýznamnejšie kroky Jozefa II. patrilo zrušenie nevoľníctva v roku 1781. Bolo nahradené miernejším stavom – poddanstvom. Poddaní získali slobodu opustiť panstvo alebo vstúpiť do manželstva s osobou mimo panstva bez súhlasu vrchnosti. Taktiež mohli slobodne študovať a vyučiť sa remeslu, čo viedlo k nárastu vzdelanosti v tomto spoločenskom stave. 

 

„Tu leží Jozef II., ktorý sklamal vo všetkom, čo podnikal,“ znie epitaf, ktorý si panovník sám napísal. Všetky svoje reformy pred smrťou odvolal, s výnimkou  dvoch – Tolerančného patentu a Patentu o zrušení nevoľníctva. Dodnes sú protichodné názory na jeho vládu a rozhodnutia, avšak životné dielo Jozefa II. položilo základy moderného štátu a občianskej spoločnosti.

 

Zdenka Bencúrova, CEREHIS


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Kráľ v klobúku

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems