Príbeh košickej hokejistky: slovenskej ženskej reprezentácii do 18 rokov pomohla dostať sa medzi svetovú elitu

| Šport | 3. 5. 2019

Nina Hudáková hráva hokej už deväť rokov. Donedávna pôsobila v dvoch tímoch – do apríla hosťovala v ženskom klube v Poprade a zároveň patrila k oporám bronzových kadetov HC Košice. Dodnes je na ich striedačke jedinou ženou a jej poznávacím znakom sú ružovo-čierne rukavice. Nina prezradila, že mužskí spoluhráči ju považujú za rovnocennú posilu tímu a súperi neberú ohľad na to, že je dievča. Podľa trénera nemá žiadne úľavy počas tréningov i zápasov a môže to dotiahnuť do prestížnych ženských líg. Ako jediná Košičanka sa Nina dostala do výberu našej reprezentácie žien do 18 rokov a aj jej výkony na ľade pomohli Slovensku dostať sa medzi elitnú osmičku najlepších hokejových krajín.

Nina Hudáková.
Foto: redakcia

S hokejom začala Nina približne v piatich rokoch. S rodičmi chodila na zápasy a tréningy staršieho brata Filipa (momentálne hráva v A mužstve HC Košice). Preto sa taktiež rozhodla pre športovú dráhu. „Páčila sa mi atmosféra na štadióne a to, že môžem dávať góly. Začala som chodiť do prípravky, naučila sa korčuľovanie a postupne aj základy hokeja – od miešania a vedenia puku, streľby atď. Do bránky ma to neťahalo, vždy som hrala na pozícii ľavého krídla v útoku,“ hovorí mladý košický talent.

 

Nina, na striedačke kadetov HC Košice si jediným dievčaťom v tíme. Ako sa správajú spoluhráči?

Už som s nimi deväť rokov, takže sme si na seba zvykli a usilujeme sa byť jednotným kolektívom bez ohľadu na pohlavie. Chalani nerobia žiadne rozdiely v tom, že som baba. Aj keď na tréningoch sem-tam pri bodyčekoch na mňa berú ohľad. Na začiatku ma občas niektorý podkol či povedal vtip na moju adresu, ale už sme sa scelili.

Foto: Alojz Handzuš a Peter Handzuš

Pôsobila si aj v čisto ženských tímoch. Ako berú víťazstvá i prehry chlapci a dievčatá?

Víťazstvo sa všade oslavuje rovnako – pokriky a podobne, ale rozdiel je vo vnímaní prehier. Dievčatá si občas poplačú, kým chlapci hádžu s hokejkami, prilbou, rukavicami… Osobne ponadávam a trieskam s hokejkou, bez nejakého hysterického plaču.

 

Hrá sa ti lepšie v mužskom či ženskom kolektíve?

S chalanmi hrávam dlhšie, už deväť rokov, s babami zatiaľ dva. Teda som si zvykla na chlapčenský hokej. Ale je to viac-menej to isté.

 

V čom je najväčší rozdiel medzi chlapčenským a dievčenským hokejom?

Chlapčenský je viac do tela. Ženský sa vo väčšej miere hrá „na krásu“, nesmie sa až tak bodyčekovať ako pri mužskom. Ten je, na druhej strane, viac dynamickejší, rýchlejší.

 

Majú to chlapci jednoduchšie, ak chcú začať hrať hokej?

Je to jednoduchšie v tom, že na Slovensku je viac mužských tímov a klubov. Dievčenských je menej, musia viac hľadať a v niektorých prípadoch i cestovať. Napríklad v Košiciach je zatiaľ len jediný čisto dievčenský klub Ice Dream Košice.

Foto: súkromný archív

Kto je tvoj hokejový vzor?

Zvyknem pozerať samostatné nájazdy a fintičky, ktoré pri nich hokejisti robia. Neskôr sa ich snažím precvičovať na ľade. Je to zábavné. Asi najviac mám napozeraného Alexandra Ovečkina z tímu Washington Capitals z americkej NHL. Hráva na rovnakom poste ako ja.

 

Bola si jedinou Košičankou v našej reprezentácii žien do 18 rokov, ktorá v januári 2019 postúpila z 1. divízie A-skupiny medzi elitu, teda osem najlepších krajín na svete.

Odohrali sme päť zápasov, nastúpila som do štyroch stretnutí, dokonca som si pripísala jednu asistenciu. Veľké problémy sme mali s Maďarkami, avšak nakoniec sa nám podarilo z 0:2 otočiť na konečných 3:2. S Taliankami sme síce prehrali, ale chuť sme si napravili výhrou nad Dánkami. Na postup medzi osmičku najlepších sme museli zvíťaziť nad Nemkami, čo sa nám nakoniec podarilo a víťazstvom 5:1 sme si uchmatli cenné tri body a postup medzi osmičku najlepších ženských hokejistiek do 18 rokov.

 

Aká bola atmosféra v kabíne?

To sa nedá opísať, neskutočné šťastie a radosť. Dodnes ma teší, že som patrila k tímu a mohla reprezentovať Slovensko. Tréner sa hneď vyjadril, že postup medzi elitu je už iná úroveň a je potrebné veľa makať.

Foto: súkromný archív

Ako vyzerá tvoj bežný tréningovo-školský deň?

Ráno škola, poobede tréning (na ľade a občas na sucho), a potom opäť škola. Niekedy trénujeme skoro ráno. Zvyčajne sa po večeroch učím a idem späť. Denne trénujem cca hodinu a štvrť, zápasy sú väčšinou cez víkend.

 

Čoho si sa v prospech hokeja musela vzdať?

Jednoznačne spánku, keďže niekedy sme mali tréning ráno o šiestej. Hokej si vyžaduje veľa času, takže nabok museli ísť aj zábavky s kamarátmi či večerné návštevy mesta.

 

A strava?

Nemusela som si nič extra odopierať či vylúčiť z jedálnička. Nikdy som nebola milovník čipsov alebo čokolády. Samozrejme, že si občas dám nejakú sladkosť, ale nadbytočné kalórie spálim na tréningu.

Foto: súkromný archív

Nočnou morou športovcov sú zranenia. Darí sa ti vyhýbať sa im?

Pred niekoľkými rokmi som mala narazenú krčnú chrbticu. Minulú sezónu som si na turnaji zlomila zápästie, počas tejto sa mi, našťastie, zranenia úspešne vyhýbali.

 

V tomto roku HC Košice vypadli zo štvrťfinále domácej ligy, ako by si zhodnotila ich sezónu?

Chodila som na zápasy, bohužiaľ, štvrťfinále Košičanom nevyšlo. Občas pri športe treba mať aj šťastie, a to ich obišlo.

 

Radosť fanúšikom ste urobili aspoň vy – kadeti, a to tretím bronzovým miestom.

Hrala som prakticky len v základnej časti, ale z výsledku sa teším rovnako ako chlapci. Boli sme dobrý tím a hrali najlepšie, ako sme vedeli.

 

Veľkým slovenským športovým sviatkom sú majstrovstvá sveta v hokeji. Ako vidíš  šance našich na domácom šampionáte?

Myslím si, že máme na postup zo skupiny. Hráme doma, a to je veľká výhoda a podpora, keď hráč pozná štadión, ľad, mantinely, má väčšiu podporu v hľadisku. Domáce prostredie pomáha k vyburcovaniu tímu a lepšie sa hrá.

Aký je tvoj hokejový sen?

Hrať v ženskej Kontinentálnej hokejovej lige.

 

Nine držíme prsty v športovej kariére a ďakujeme za rozhovor.

Trénerom kadetov HC Košice je bývalý hráč oceliarov Juraj Faith. Prečítajte si, čo povedal o svojej jedinej hráčke v tíme: „Nie je to ojedinelý jav na Slovensku, ani vo svete. Dievčatá sú často zaradené do chlapčenských mužstiev, ak im to stavba tela a fyzické parametre dovoľujú. Pre Ninu je veľké plus byť v tréningovom a zápasovom procese rovnocenných chlapcov. Pre spoluhráčov, ale aj pre trénerov je akýmsi slniečkom nášho mužstva. Spolupráca s ňou je absolútne bezproblémová. Nina v sebe ukrýva veľký hokejový potenciál. Neraz sme si s kolegom povedali – kiežby bola chlapec, alebo kiežby niektorí chalani mali jej hokejové zmýšľanie. Nina nemá absolútne žiadne úľavy počas tréningov či zápasov. Nikdy to od nás nežiadala a čo je fantastické, všetko zvládla v pohode a každú sezónu bola prínosom. Navyše, je to rozumné dievča. Správnym prístupom k povinnostiam to môže dotiahnuť do najlepších hokejových ženských líg.“

K Nininým najväčším fanúšikom patrí jej mama Štefánia: „Neustále sme s ňou chodili na zápasy – zo začiatku pozorovala hru svojho brata, teraz je sama hráčkou.“ Dodáva, že  súčasťou úspechu mladého športovca je rodinná podpora. „Najmä v detskom veku je to nevyhnutnosť (vozenie na tréningy či zápasy…).“ Štefánia priznáva, že rodičia detí – športovcov nemajú veľa času pre seba. „Takmer žiadne voľné víkendy či dovolenky. Hokej je akousi pomyselnou guľou na nohe rodičov. Ale to nevadí,“ dodáva s úsmevom.

Nina Hudáková (2004) navštevuje ZŠ Považskú. Od r. 2009 je hráčkou HC Košice, v sezóne 2017/18 hosťovala v ženskom tíme ICE Dream Košice a v sezóne 2018/19 v ženskom tíme Popradské lišky Poprad.
K Nininým úspechom o. i. patrí:
3. miesto na MHC Martin Cup 2012 (HC Košice),
3. miesto na medzinárodnom turnaji žien v Krynici 2017 (ICE Dream Košice) + individuálne ocenenie pre najlepšiu hráčku zápasu,
3. miesto na turnaji žien Viliam Pongrac Memoriál Cup Žilina, 2017 (ICE Dream Košice),
3. miesto na LADY Cup Slovakia, Liptovský Mikuláš, 2018 + individuálne ocenenie za najlepšieho hráča zápasu (ICE Dream Košice),
1. miesto v Extralige žien Slovenska 2018/2019, Martin (Popradské líšky),
1. miesto na MS žien U 18 divízia I. A, Rakúsko (tímový úspech reprezentácie žien SR do 18 rokov).

 

Foto: súkromný archív

„Máme pred sebou dlhú cestu a hlavne 20-ročný sklz v práci s dievčatami.“

O ženskom hokeji na Slovensku nám porozprávala Eva Moleková, predsedníčka a trénerka ženského klubu ICE Dream Košice:

Ako by ste opísali situáciu ženského hokeja na Slovensku?
Ženský hokej u nás nemá na ružiach ustlané. Tak, ako aj iné ženské športy. V súčasnej spoločnosti sú kladené výsledky na prvé miesto. Nesmieme zabúdať na to, že ženský hokej na Slovensku má v podstate veľmi krátku históriu. Základňa je relatívne slabá, je málo dievčat, ktoré sa k hokeju dostanú v útlom veku a prejdú s chlapcami všetkými kategóriami. Napriek tomu je pozoruhodné, že na Slovensku vyrástlo zopár hokejistiek, ktoré sa nestratili vo svete. V Košiciach vznikol v 90. rokoch jeden z prvých ženských klubov na Slovensku. Bohužiaľ, nemal dlhé trvanie, nakoľko sa začalo s výstavbou nového štadióna, ktorá, ako vieme, trvala dlhšie, ako boli počiatočné predpoklady. To bol koniec ženského hokeja v Košiciach na dlhých 20 rokov. Pred siedmimi rokmi sme sa pokúsili o reštart. Vzniklo OZ ICE Dream, ktoré združuje dievčatá so záujmom o hokej. Napriek nepriaznivým podmienkam (v Košiciach absentuje mestsky štadión) sme posledné tri sezóny hrali ženskú súťaž. Zameriavame sa najmä na nábor nových dievčat. Máme pred sebou dlhú cestu a hlavne 20-ročný sklz v práci s dievčatami.

ICE Dream Košice.
Foto: Daniel Stehlik/cvak.sk

Majú dievčatá záujem hrať hokej?

Konkrétne v Košiciach áno. Hlásia sa nám dievčatá v rôznom veku. Usilujeme sa dať priestor všetkým bez rozdielu veku, ale najlepšie je začať hrať ako 5 – 6-ročné s chlapcami a postupne prejsť do ženskej kategórie, ktorá je od 15 rokov. Veľkým problémom je, že vzhľadom na finančnú náročnosť je pre mnohé dievčatá tento sen nenaplniteľný.

Slovenky v r. 2010 hrali na olympiáde, neskôr na MS, až sa „prepadli“ do tretej divízie. Aktuálne sa udržali v I. A divízii. Ako by ste zhodnotili stav slovenskej ženskej hokejovej reprezentácie v súčasnosti?
V nábore a propagácii ženského hokeja na Slovensku vidím veľké nedostatky. Mnoho ľudí ani netuší, že aj u nás môžu ženy hrať hokej. Vo svete sa udomácnil a nikto nepovažuje dievčatá – ženy hrajúce hokej – za niečo výnimočné. Stačí sa pozrieť zopár kilometrov na juh k maďarským susedom. Za posledných 15 rokov začali systematicky podporovať ženský hokej a výsledky sa dostavili. Môj osobný názor je, že sme nevyužili ponúkanú šancu, keď sme mali silnú generáciu hokejistiek, ktoré sa prebojovali na olympiádu. Vtedy mala prebehnúť kampaň na propagáciu ženského hokeja. Jedna silná generácia ukončila svoju činnosť, no nezachytili sme vývoj vo svete. Je to veľmi podobné ako v mužskom hokeji. Napriek tomu, že ženský hokej sa hrá na Slovensku skoro 30 rokov, nemôžeme sa porovnávať so zahraničím. Príčin je mnoho – od zabezpečenia kvalitného tréningového procesu, podpory (finančnej alebo morálnej), náboru a propagácie.

Na zaver by som chcela odkázať rodičom, aby priviedli svoje dcéry na štadión a dali im možnosť vyskúšať tento krásny šport, lebo HOKEJ JE AJ PRE DIEVČATÁ.

Kadeti HC Košice. Zdroj foto: Juraj Faith

Eva Barnišinová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Príbeh košickej hokejistky: slovenskej ženskej reprezentácii do 18 rokov pomohla dostať sa medzi svetovú elitu

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems