V pravý čas

| Rodina | 8. 2. 2019

Opakovane sa mi potvrdzuje, že sa v živote oplatí byť pokojným pozorovateľom. Čo je protipólom k mojej prudko plánovacej a organizátorskej povahe. No prekvapivo dokážem byť aj pasívna. Konkrétne mám na mysli nasledovné situácie: Evidujem vo svojom okolí nejakú osobu, podujatie, produkt, ale z mne zatiaľ neznámych príčin sa mi nedarí ju/ho/ono bližšie spoznať. Môže to trvať aj viac rokov a naše cesty sa k sebe vždy len priblížia, aby sa tesne pri sebe, skôr ako sa „zoznámime“, minuli. Vtedy plávam v prúde života, aktívne nezasahujem a čakám, čo bude. Takmer vždy sa táto čudesná príťažlivosť a odpudzovanie končí reálnym stretom. Naše cesty s ňou/ním/tým sa spoja presne vtedy, kedy majú. A ja pochopím, prečo to toľko trvalo. Chcelo to správne načasovanie. Neprestáva ma to fascinovať.

Slovenskú knižku O Evičke evidujem, odkedy som mamou. Často som ju zahliadla na nosičských trhoch a festivaloch, pri stánkoch Mamily, na rodičovských seminároch, možno aj niekde u kníhkupcov… už si nepamätám. Viem, že som ju videla mnoho ráz, niečo na nej ma zaujalo, no niečo mi ju nedovolilo ani len prelistovať. Divné, že? Nechala som to tak bez veľkého dumania. Až kniha prišla ku mne sama. Presnejšie, na svojich dlhých nohách mi ju doniesla kamoška Dedinská mať, (ako inak, zabalenú v bio-eko-recyklo-zero waste sieťke na potraviny), rovno na moje narodky! Vzhľadom na to, že je publikácia takmer vypredaná, by sa dalo povedať, že som mala šťastie. Alebo opäť zafungovalo správne načasovanie?

Obyčajné príbehy o obyčajnej mame a obyčajnej trojročnej Evke si ma úplne neobyčajne omotali okolo prsta. Sú totiž založené na princípoch kontaktného rodičovstva i rešpektujúceho prístupu a miestami, (alebo úplne všade?) mám pocit, že som ich napísala ja. Hoci má naša huncútka ešte len dva a pol roka a hoci ja zďaleka nie som taká trpezlivá mama s precíznym vnútorným dialógom. Ale pracujem na tom! Príbehy sú milé a netragické, aj tak som pri nich vyrevala polovicu toaleťáka. Lebo mňa dojme aj snehová vločka. Navyše ma neustále rozciťoval fakt, že mi autorka pomáha tu a teraz, že práve „včera“ sme riešili „ich“ problém s umývaním zubov a práve „ráno“ sme sa hnevali kvôli obliekaniu… Chápem, prečo mi skvelá kniha unikala pomedzi prsty. Jednoducho, čakala na ten pravý čas.

Text a foto: Lucia Radzová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: V pravý čas

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems