Vyrába pálenú keramiku, navštevuje medzinárodné výtvarné tábory a píše maďarské básne

| Osobnosti | 15. 11. 2018

 

Sedemnásťročný Mátyás Zagiba bol cez letné prázdniny lektorom keramiky na detskom remeselníckom tábore. Niektorí jeho žiaci boli mladší iba o tri roky. Mladý umelec okrem práce na hrnčiarskom kruhu a modelovania keramiky píše básne v maďarčine. 

Mátyás Zagiba. Foto: Alica Bajusová

Mátyás Zagiba  (2001) pochádza z Jovice. Študuje v treťom ročníku na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, odbor dizajn exteriéru.

Talentovaný študent Mátyás Zagiba sa v súčasnosti zameriava najmä na pálenú keramiku. „Skúšam, hľadám sa vo svojej tvorbe. Páči sa mi pracovať pri hrnčiarskom kruhu. Moje výrobky sa vyznačujú tvarovou jednoduchosťou, minimalizmom a prírodnými farbami, t. j. rôznymi odtieňmi hnedej, zelenej i modrej. Pri používaní materiálov sa usilujem ísť cestou ekologickosti.“ Priznáva, že mu nevadí, ak sa pri práci zašpiní od hliny či vody.

Foto: súkromný archív

Spolupráca s Maďarskom?

V septembri sa Mátyás vrátil z trojtýždňového pobytu Erasmus+. „Vycestovali so mnou viacerí spolužiaci z odboru digitálnej maľby a animácie. Avšak ja som bol ako jediný z odboru dizajn exteriéru košickej ŠUV-ky. Spoločne sme sa zúčastnili 3D kurzu modelovania v Maďarsku. Lektori nás učili pracovať v programe Blender, ktorý umožňuje vytvárať 3D objekty a animácie.“ Pri objavovaní krás našich južných susedov navštívil Mátyás so spolužiakmi istý dizajnérsky obchodík v Pécsi. „Predávali tam grafiky, textílie, šperky… Všimol som si, že aj podobnú keramiku, akú vyrábam vo voľnom čase.  Začal som sa rozprávať s majiteľkou. Ponúkla mi možnosť predaja mojich výrobkov v jej obchodíku. Momentálne dolaďujeme spoluprácu, takže viac nechcem prezrádzať.“

Foto: súkromný archív

Umelecký táborník

Za posledné dva roky sa talentovaný tretiak zúčastnil na troch medzinárodných výtvarných táboroch. V 2017 bol v Maďarsku, pred dvomi mesiacmi sa vrátil z Rumunska a posledný navštívil pred niekoľkými týždňami v Košiciach. „Sú určené pre profesionálnych umelcov a ich študentov. Najprv som každému z organizátorov poslal svoje portfólio. Na základe neho ma pozvali na osobný rozhovor, zameraný najmä na moju tvorbu,“ vysvetľuje Mátyás, ako sa dostal do táborov. „Rád som v nich konzultoval moje umelecké smerovanie s mnohými zúčastnenými výtvarníkmi. Taktiež som vytvoril viacero diel, najmä maľby akrylom. Šlo o farebné geometrické a štrukturálne abstrakcie v expresívnejšom prevedení – maľoval som najmä torzá tvárí, polofigúr a podobne.“ Mátyásove maľby z minuloročného medzinárodného výtvarného tábora v Maďarsku vystavovala Galéria baníckeho múzea v Rožňave a košická Galéria FiguratiF.

Foto: súkromný archív

 Sedemnásťročný lektor

Od tretieho ročníka základnej školy navštevoval Mátyás rôzne umelecké kurzy a prázdninové tábory. Za osobný úspech považuje to, že nadobudnuté vedomosti a umelecké zručnosti mohol odovzdať ďalším – prostredníctvom istého slovenského detského remeselníckeho tábora, kde cez letné prázdniny pôsobil ako lektor keramiky. Deti vo veku 6 až 14 rokov učil techniku točenia na kruhu či modelovanie z hliny. „Zo začiatku som sa bál, uvedomoval si obrovskú zodpovednosť. Ale moji žiaci mi dôverovali, cítil som sa uvoľnený. Vyrábali sme všelijaké zvieratká a misky, bola to škola hrou.“

Foto: súkromný archív

Maďarská poézia

Keď Mátyás nesedí v školskej lavici, za hrnčiarskym kruhom či pred plátnom, tak sa venuje poézii. „Píšem od deviateho ročníka základnej školy – najmä prírodnú lyriku, resp. svoje pocity vyjadrujem prostredníctvom metafor, vychádzajúcich z opisu prírody, farieb, počasia… V apríli tohto roka zvíťazila moja báseň Jeseň na maďarskej recitačnej a prozaickej súťaži Egressy Béni. Opisom prírody som vyjadril svoje emócie, najmä neistotu.“

Má umelecké črevo

Kto vlastne sme? – túto otázku si Mátyás položili so štvoricou spolužiačok z košickej ŠUV-ky. Rozhodli sa totiž prihlásiť do medzinárodnej súťaže Máš umelecké črevo? Témou druhého ročníka bola Identita. V máji tohto roka postúpili Katarína Kucajová, Alžbeta Hodorová, Viktória Mikulová, Barbora Nálevanková a Mátyás do finálovej osmičky. A tak mohli na necelý mesiac vystaviť svoje obrovské interaktívne fotografické dielo v Slovenskej národnej galérii. „Na dosku sme vytlačili naše čierno-biele portréty a natreli na ne stieraciu vrstvu (podobná sa používa na žreboch). Chceli sme, aby ich návštevníci galérie postupne odkrývali. Tak nás mohli spoznať a vytvoriť si o nás istú mienku, názory, predstavu. To bolo cieľom – postupne odhaľovať naše identity,“ prezrádza jediný chalan z partie.

 

Jeseň

Les krváca skrz mojich skutkov,
Na nejasnom závoji rudých hôr
Strieborné svetlo, ale tmavý tieň.
Slepá hmla predo mnou.

Padajúce višňové lístie,
Vysychajúce konáre, plačúce mraky,
Mäkký vánok, mrazivý dych.

Sny nádeje,
Sny o modrých nebesách,
O zelených horách,
Ale len slepá hmla predo mnou.

Mátyás  Zagiba
Preložené z maďarčiny

 

Eva Barnišinová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Vyrába pálenú keramiku, navštevuje medzinárodné výtvarné tábory a píše maďarské básne

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems