Rodokmene Katky Schmiesterovej patria podľa genealógov medzi svetové rarity

| Predstavujeme, Umenie | 3. 8. 2018

Novopečená košická veterinárka Katarína Schmiesterová má netradičnú a jedinečnú záľubu – vo voľnom čase kreslí rodokmene. O ich exkluzivite svedčí záujem z celého sveta. Katkine umelecké diela nájdete v Amerike, Austrálii, Nemecku, Rusku, Chorvátsku či Dánsku.

Rodená Žilinčanka kreslí rodokmene už päť rokov. „Dostala som sa k nim náhodou. Známa mala jeden v tabuľkách. Požiadala ma, aby som ho zakreslila do takej podoby, aby si dielo mohla zavesiť na stenu. To bola moja rodokmeňová prvotina. Zverejnila som ju na svojej webovej stránke a o niekoľko týždňov ma kontaktoval jeden český genealóg. Hľadal niekoho, kto bude umeleckým spôsobom spracovávať rodokmene.“ So všetkou skromnosťou Katka priznáva, že na svete nie je veľa umelcov, ktorí sa venujú takejto záľube. Genealógovia nielen zo Slovenska, ale aj z Európy či Ameriky jej často hovoria, že buď vôbec nepoznajú, resp. poznajú veľmi málo podobných výtvarníkov.

Kresba s vyobrazením troch samostatných rodokmeňov, ktoré sa spájajú do jednej rodiny, žijúcej v Nitre.

Genealóg skúma, Katka kreslí
Mladá umelkyňa nevyhľadáva predkov do rodokmeňa. „Dostanem ho už spracovaný, a to buď od genealóga, s ktorým spolupracujem, alebo priamo od zákazníka. Mojou úlohou je zaznamenať údaje do estetickejšej a praktickejšej formy. Tak si rodokmeň môžete zarámovať a zavesiť v obývačke, čo by ste s obyčajnou tabuľkou s údajmi asi nespravili. Veľkosť nakresleného rodokmeňa závisí od počtu zistených predkov. Od toho sa odvíja aj čas mojej práce. Najmenší rodokmeň som kreslila na formát A3. Ten najväčší mal rozmery 2,5 x 2 metre, obsahoval okolo 1200 predkov a detailné vyobrazenie českého kláštora Svatého Jana pod Skalou. Takmer každá moja kresba sa skladá z vyobrazeného rodokmeňa vo forme stromu a individuálnej ilustrácie. Buď je to krajina, konkrétne mesto, ulica, dom, zámok, kostol, erb, či remeslo, ktorému sa predkovia venovali.“ Pri kreslení jedného rodokmeňa strávi Katka v priemere pár dní, pri tých väčších ide o niekoľkomesačnú prácu. Práve pri nich zamrzí každá chybička v priezviskách či dátumoch. „Našťastie sa to dá prepísať alebo opraviť pomocou ,bielítka‘. Spomínam si, ako som v jednej práci zle zakreslila celú generáciu. Nič sa nedalo robiť a musela som začať odznova.“ Katka najčastejšie pracuje s ceruzkou, čiernym perom a výkresom.

Rodokmeň dánskej rodiny s kráľovskými koreňmi.

Modrá krv v rodine
Kreslené čierno-biele i farebné rodokmene zdobia steny Slovákov, Američanov, Nemcov, Dánov, Slovincov, Chorvátov, Poliakov, Čechov i Rusov. Posledný, na ktorom Katka pracovala, bol určený ako svadobný dar pre dánsku nevestu. „Obsahoval okolo 500 predkov. Genealógovi sa podarilo zistiť, že jedným z nich bol aj Hans Christian Andersen. Kreslila som aj rodokmeň so vzdialenými kráľovskými príbuznými ako Valdemar I. Veľký či jeho syn Valdemar II. Víťazný, ktorý je jedným z najvýznamnejších dánskych kráľov. Pritom daná rodina vôbec netušila, že má aj takýchto ,známych‘. Rodokmeň chcela podarovať babke k narodeninám a genealóg zistil príbuzných až do roku 1034. To je obrovská rarita. Podarilo sa mu to vďaka dobre zachovaným listinám v archívoch, múzeách či kronikách. V prípade predkov ,obyčajných‘ ľudí je situácia zložitejšia, keďže archívy boli často zničené či vypálené a staré záznamy sa nezachovali. Väčšina dúfa, že keď si dá zostaviť rodokmeň, tak sa v ňom objavia nejakí šľachtici, baróni a podobne. No realita je, že sa to stane len v 1 až 2% prípadov.“

Idealizujeme minulosť
Keď si dáte vypracovať rodokmeň, nie sú to iba mená, priezviská, dátumy narodenia a úmrtia. „Genealóg dokáže zistiť, na čo daná osoba zomrela, aký majetok vlastnila, prežité udalosti, aký vplyv mali na ňu krízy, vojny či infekčné choroby. Pri kreslení si často uvedomujem, že v dnešnej dobe zvykneme idealizovať minulosť. Trebárs, keď si nejaká 30-ročná žena vzdychne, že sa mala narodiť o dvesto rokov skôr a mala by sa lepšie. S úsmevom si pomyslím: ,Tak to by mala približne dvanásť detí, z toho asi šesť by pochovala do veku jedného až dvoch rokov, musela by sa sťahovať s celou rodinou podľa rozkazu zemepána, od piatej rána by pracovala na poli a ak by mala šťastie a nezomrela pri pôrode, dožila by sa 45 až 50 rokov.‘ Je to isté zovšeobecnenie, ale je zrejmé, že život nebol nikdy jednoduchý. Kreslenie rodokmeňov mení môj pohľad na to, čo bolo a čo je teraz. Pri prepisovaní mien sa často zamyslím nad minulosťou, predstavím si, čo daný človek asi prežil a poviem si: ,Tak to teda bolo niečo‘.“

Ukážka zo zbierky 30. portrétov talianskych panovníkov, politikov a mocnárov, ktoré sú vystavené pri zbierke mincí v múzeu na Sicílii ( z roku 2014).

Rodokmeňové znovuzrodenie
V minulosti boli rodokmene výstavnou skriňou šľachty. Dnes zažívajú renesanciu. „Opäť je o ne záujem. Ľudia začínajú hľadať svoje korene. Chcú vedieť, odkiaľ pochádzajú a kým sú. Rodokmene veľakrát posilnia identitu rodiny. Vzbudzujú hrdosť na predkov. Obzvlášť u chlapov. Práve oni si ich väčšinou objednávajú alebo je kresba určená ako dar pre muža. Pri rozhovoroch zisťujem, že niektorí nevedia takmer nič o svojich starých rodičoch a trápi ich to. Chcú vedieť viac. Mnohí to nechajú na profesionálov, iní sa sami púšťajú do pátrania.“ Katka sa zamýšľa, prečo práve dnes znovuobjavujeme čaro rodokmeňov. „Žijeme iným spôsobom života. Snažíme sa nájsť hodnoty v takýchto veciach a chceme, aby naplnili istú časť nás samých aj našej rodiny. Chceme nájsť svoje JA a jeho minulosť. Istý benediktínsky mních pri písaní svojej knihy Korene vychádzal aj zo záverov psychológov. Uviedol, že depresie majú pôvod v tom, že človek nevie, kto je a odkiaľ prišiel. Túži spoznať svoje korene a chce vedieť, čo mu dávajú a kam má smerovať. Rodokmeň nemá byť sklamaním, že sa v ňom nenachádza žiadna slávna osoba či panovník. Môže slúžiť ako náš odrazový mostík a niekam nás nasmerovať.“ Zvýšený záujem o rodokmene „bráni“ Katke zakresliť svoj vlastný. „Mám jeden starší, ale obsahuje nekompletné údaje. Dohľadala som viacerých predkov a ak sa chcem dopátrať ďalej, musím navštíviť holandské a nemecké archívy. To vyžaduje čas, a ten nemám,“ priznáva s úsmevom a dodáva, že z dôvodu veľkého záujmu jej pri rodokmeňoch pomáha aj mladší brat a jeho spolužiačka.

Katka začínala kresbou portrétov a olejomaľbami.

Talentovaná veterinárka
Aj napriek výtvarnému talentu Katka neštudovala strednú ani vysokú školu s umeleckým zameraním. Navštevovala základnú umeleckú školu v Žiline (jedenásť rokov klavír a tri roky výtvarnú výchovu), no neskôr nastúpila na osemročné gymnázium. „Opäť som začala kresliť ako trinásťročná, a to najmä portréty z fotografií, neskôr olejomaľby, ilustrácie do detských kníh či časopisov s odbornou medicínskou tematikou. Aj napriek tomu som šla študovať veterinárske lekárstvo do Košíc a nie umenie. To je a bude vždy moje hobby. Ak by ho bolo veľa, prestalo by ma baviť. Vnútorne by ma nenapĺňalo,“ vysvetľuje čerstvo titulovaná veterinárka.

Aj napriek umeleckému talentu Katka úspešne ukončila štúdium veterinárneho lekárstva.

Tvorbu Kataríny Schmiesterovej nájdete na www.portrety-kresby.com.

Eva Barnišinová
Foto: súkromný archív


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Rodokmene Katky Schmiesterovej patria podľa genealógov medzi svetové rarity

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems