Partia Košičanov chce zlepšiť zdravotnú starostlivosť v Anglicku

| Predstavujeme, Školstvo a vzdelávanie | 1. 6. 2018

Túžil vytvárať také inteligentné systémy, ktoré by boli schopné myslieť a pomáhať. Preto sa dnes Jozef Mocnej s tímom usilujú skvalitniť prácu anglických ošetrovateľov. A to pomocou umelej inteligencie.

„V jednej vete by som sa opísal ako nadšenec informačných technológií a všetkého spojeného s našou budúcnosťou. Vždy ma fascinovala dynamickosť tohto odvetvia – nie je oblasť, ktorú by pokrok technológií neovplyvnil. Osobne pokladám informatikov za digitálnych umelcov. Z obyčajných reťazcov núl a jednotiek dokážu vytvoriť zmysluplné výstupy ovplyvňujúce celkovú kvalitu našich životov. Preto pôsobím ako doktorand na Katedre kybernetiky a umelej inteligencie. Chcem sa podieľať na tvorbe inteligentných systémov schopných myslieť,“ vysvetľuje Jozef Mocnej svoje rozhodnutie študovať na TUKE.

Jozef Mocnej. Foto: súkromný archív.

Pomáhajú anglickým pacientom i ošetrovateľom
Jozef svoje predsavzatie postupne plní. Je spoluzakladateľom startupu Enterprise IoTNET. „Jeho základnou myšlienkou je vytvárať decentralizovanú IoTNET architektúru. Znie to zložito, ale IoTNET (v preklade internet vecí), znamená pripojenie objektov každodenného života k internetu, napríklad kávovar či lampa ovládané mobilnou aplikáciou alebo cez notebook. Je to dnešný trend – všetko posielať, zdieľať online. Prvý produkt, vytvorený v rámci startupu, bol inteligentný gateway (akýsi systém ,ciest‘), aplikovaný v oblasti zdravotnej starostlivosti. Inšpirovali sme sa reálnou praxou v Anglicku. Náš kolega tam má brata, ktorého syn je, žiaľ, ochrnutý. Nevie sa hýbať od krku nadol, takže si vyžaduje celodennú nonstop starostlivosť. V Anglicku sa o takýchto pacientov starajú tzv. careri – ošetrovatelia. Tí nepotrebujú niekoľkoročné štúdium, aby získali certifikát potrebný na vykonávanie tejto práce. Postačí im niekoľkodňové školenie. Aj preto sa občas stane, že careri presne nevedia, ako pacientovi pomôcť, prípadne zabudnú spraviť nejaký úkon. Pacientom sa často vplyvom nie úplne odbornej starostlivosti následne zhorší zdravotný stav, a to nepriaznivo vplýva na ich psychické i fyzické zdravie, a v neposlednom rade aj na financie. Spoločne s kolegami sme sa rozhodli pomôcť týmto pacientom, ale aj spoločnostiam ponúkajúcim zdravotnú starostlivosť. Navrhli a vytvorili sme platformu na zlepšovanie kvality zdravotnej starostlivosti. Jej úlohou je snímať miestnosť s pacientom – aktivitu, pohyb, osvetlenie, teplotu… Následne tieto dáta zbierame a vyhodnocujeme. Údaje získavame aj od samotných carerov, ktorí vypĺňajú formuláre o tom, aké úkony vykonávali. Príslušnými aplikáciami vyhodnocujeme kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A definujeme, či careri vykonávajú všetko tak, ako majú. Napríklad zisťujeme, ako dlho tam bol ošetrovateľ, čo urobil…, a potom vieme určiť, čo zanedbal a prípadne mu pomôcť vykonať úkon správne. Aktuálne je náš prototyp umiestnený v dome spomínaného kolegovho brata, no v blízkej dobe plánujeme pilotnú prevádzku rozšíriť.“

IBM hackathon 2017. V kategórii najlepší projekt zvíťazili chalani z TUKE. Foto: Martin Miškuf

Pomoc pacientovi privolá robot
V roku 2017 sa v Bratislave organizovala medzinárodná súťaž IBM hackathon. Zúčastnilo sa jej niekoľko desiatok tímov z celého sveta a v kategórii Najlepší projekt zvíťazil projekt šikovných doktorandov TUKE v zložení Jozef Mocnej, Erik Kajáti, Martin Miškuf a Peter Papcun. Volá sa CHECkup a chlapci si vďaka nemu odniesli hlavnú výhru 5000 eur. „Išlo o celodennú udalosť, programátori, IT-čkári, výskumníci či dizajnéri mali za úlohu vytvoriť inovatívne riešenia pre rôzne reálne problémy. Téma bola otvorená. My sme vytvorili domáci systém s chatbotom, ktorý sa zameriaval na monitorovanie kvality zdravotnej starostlivosti. Komunikoval s pacientom, vedel mu odpovedať na základné otázky (či už užil lieky, či sa cíti dobre…). Ak dostal negatívnu odpoveď, tak sa opýtal pacienta, či je v poriadku, či mu má zavolať lekársku pomoc,“ prezrádza Jozef.

10 mesiacov na Novom Zélande
V rámci doktorandského štúdia strávil Jozef desať mesiacov na Victoria University of Wellington na Novom Zélande. „Asi najväčším rozdielom medzi doktorandským štúdiom tam a na Slovensku bol v tom, že som sa mohol naplno venovať svojej dizertačnej práci. Naplánoval som si, na čom chcem pracovať v dizertačke trebárs najbližší mesiac. A skutočne som robil iba to. Kdežto na Slovensku má doktorand veľa iných povinností. Druhý rozdiel spočíva v samotnom type výskumu. Kým na slovenských univerzitách a vysokých školách sa robí zväčša aplikačný výskum, novozélandské uprednostňujú najmä základný výskum. Rozdiel spočíva v tom, že základný výskum je teoretický, nemusí mať aplikačný potenciál, teda nejaký praktický výstup. Môže zlepšovať nejakú konkrétnu metódu, navrhovať jej obmenu… Pri aplikačnom výskume sa predpokladá, že prinesie nejaké praktické vyústenie v priebehu najbližších rokov. Tretí rozdiel bol v spôsobe výučby. Myslím si, že na Slovensku je pre študentov interaktívnejší. Ak porovnám, napríklad, výučbu programovania, tak my na univerzite uprednostňujeme zábavný spôsob a praktické ukážky, tam vyučujúci prezentovali časti počítačového kódu statickými slajdami.“

Eva Barnišinová

Jozef Mocnej (1992) študuje 3. ročník doktorandského štúdia odbor inteligentné systémy na Katedre kybernetiky a umelej inteligencie, Fakulta elektrotechniky a informatiky TUKE.


Tags: , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Partia Košičanov chce zlepšiť zdravotnú starostlivosť v Anglicku

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems