Na Slovensku sú tisíce voľných pracovných miest v IT sektore, ale nemá ich kto obsadiť. Vítané sú najmä ženy!

| Téma čísla | 29. 6. 2018

Košičanka Lenka Hlinková napísala knihu o tom, prečo by sa ženy mali zamestnať v IT sektore a aké ich tam čakajú úskalia i radosti. Publikácia Ženský algoritmus ale nie je o programovaní či nudných štatistikách. Je to motivácia pre dámy v akomkoľvek odvetví, pre mužov aj rodičov. Dozviete sa v nej, prečo si ženské pohlavie nevyjednáva väčší plat, že IT sektor je veľmi dobre platený a je v ňom nulová nezamestnanosť a že svet detí by sme možno nemali rozdeľovať na ružový a modrý.

V súčasnosti máme na slovenskom trhu práce množstvo absolventov humanitných odborov, ktorí sa nemajú kde zamestnať. Právnikov, žurnalistov či filozofov pribúda, hoci ponuka pracovných miest je vyčerpaná. Mladí ľudia s diplomom preto odchádzajú do zahraničia alebo nám nosia presso v kaviarni. Pritom by stačilo intenzívnejšie popremýšľať nad výberom vysokej školy. Budúcnosť patrí technológiám a IT sektor má nulovú nezamestnanosť. IT špecialisti sa tešia zaujímavým pracovným ponukám, peknému platovému ohodnoteniu a rôznym výhodám zahraničných firiem. No adeptov je málo. O ženách nehovoriac. Aj preto sa Košičanka Lenka Hlinková rozhodla napísať knihu Ženský algoritmus. Motivuje ňou ženské pohlavie, aby sa nebálo vstúpiť do IT sveta a rodičov i učiteľov, aby v tom dievčatá podporovali. Lenka vychádza zo svojich dlhoročných skúseností, z príbehov jej kolegýň, z množstva kvalitnej či odbornej literatúry a štatistík.

Foto: Martin Krestián

Kniha Ženský algoritmus vyšla v apríli 2018 s podtitulom IT potrebuje viac žien a viac žien potrebuje IT. Prečo IT oblasť potrebuje viac žien?
Dokázalo sa, že keď je tím diverzifikovanejší (pohlavne, vekovo, sociálne), tak vymýšľa inovatívnejšie a lepšie riešenia, nápady sú menej jednostranné. Ďalším dôvodom je, že polovica užívateľov technológií sú ženy, ale väčšinu programov či aplikácií vymýšľajú muži. Dokonca aj vyslovene ženské aplikácie na monitorovanie menštruácie a tehotenstva. Nehovorím, že to nie je v poriadku, ale myslím si, že ženy by do nich z vlastných skúseností vedeli vniesť praktickejšie a lepšie riešenia. Zistilo sa tiež, že keď je viac žien v manažmente, tak firmy dosahujú až o 30% väčšie zisky. Teraz mám pocit, že sa konečne roztrhlo vrece s aktivitami, ktoré poháňajú ženy do IT sektora a začala to podporovať rôznymi grantmi a aktivitami aj vláda, pretože si uvedomuje, že IT sektor má najvyššie HDP zo všetkých odvetví. Stačí mu málo vstupov a výstupy sú hodnotné. Čím viac ľudí, a teda aj žien by vstúpilo do IT, tým viac by HDP krajiny stúplo. Aktuálne máme totiž nedostatok zamestnancov, ale veľký dopyt po nich. Čiže pracovné miesta existujú, ale nemá ich kto obsadiť.

Čiže, ak by chcel mať Slovák stabilné a isté zamestnanie, mal by sa zamestnať v IT sektore?
Áno. Čísla sa síce rôznia, ale ja som počula o nedostatku desaťtisíc ľudí na Slovensku, niektoré štatistiky uvádzajú až milión pracovníkov v EÚ. A čísla sa v blízkej budúcnosti budú zvyšovať, pretože technicky a informačne zacielené firmy vznikajú rýchlo, ale absolventov či záujemcov je málo.

Je to celoeurópsky problém?
Dokonca celosvetový a rovnako celý svet sa potýka aj s nedostatkom žien. Snom západných krajín je, aby sa dosiahol aspoň 30% pomer žien v IT sektore. Možno to bude prekvapivé, ale Rumunsko a Bulharsko sú na tom najlepšie (Rumunsko 30,2%, Bulharsko 26,3%), v ázijských krajinách síce pracujú ženy, ale zarábajú tak málo, že sa nedostávajú do horných čísel v štatistikách. Slovensko je z európskych krajín na poslednom mieste s podielom žien 9,2%.

Fotografia z odovzdávania grantu od Google pre organizáciu Aj ty v IT 2018. Foto: súkromný archív.

Čo sa s tým dá robiť?
Motivovať žiakov a študentov, aby sa zaujímali o informačné technológie a tento odbor. V súčasnosti prevláda trend, že to nie je práca pre dievčatá. Rodičia ich od nej odhovárajú, dievčatá nemajú vzory. Na mnohých školách chýbajú kvalitní učitelia informatiky, tak ju učí ten, na koho vyjde Čierny Peter. A málokedy tento pedagóg dokáže motivovať žiakov natoľko, aby sa o to začali zaujímať. Čiže by sme sa mali viac venovať deťom, ukazovať im výhody IT technológií a ich rôzne smery. Problém vidím aj v našich technických vysokých školách. Veľa odborov má nešťastný názov, ktorý napríklad neláka ženy. Na americkej univerzite Berkeley urobili pokus a zmenili názvy predmetov, napríklad na Krása a radosť z programovania. Poslucháčky ženského pohlavia ihneď pribudli a bolo ich dokonca viac ako mužov. Myslím si, že nielen názvy, ale aj predmety by sa mali prispôsobiť potrebám mladých ľudí a trhu. Ale kým sa tak stane – že raz bude viac absolventov, tak je tu možnosť rekvalifikácie starších zamestnancov v rôznych odvetviach. To znamená, že na to, aby ste pracovali v IT, nemusíte mať vzdelanie v informačných technológiách, ani 20 rokov. Stačí, že viete minimálne anglicky, chcete na sebe pracovať a všetko podstatné či dôležité sa naučíte.

Ako?
Na internete existuje množstvo inštruktážnych videí, na trhu zasa publikácií a článkov. Základom je však znalosť anglického jazyka, pretože v slovenčine nájdete málo zdrojov. Angličtina je tiež základným komunikačným prostriedkom vo svete informačných technológií. Ja si myslím, že každý, kto chce, dokáže sa naučiť aj používať technológie a pracovať s nimi.

Nie je pre ženu v 40-tke, ktorá sa IT nikdy nevenovala, náročné naučiť sa programovať?
Programovanie nie je až také náročné, ako to mystifikujú programátori. Oni sa na mňa za tento názor hnevajú, ale programovací jazyk sa dá naučiť. Je dôležité pochopiť jeho syntax, že každý príkaz má tvar, názov a počítač po jeho zadaní urobí, čo chceme. Čaro programovania spočíva v logike a nápade pospájať kúsky tohto jazyka, aby počítač urobil, čo chceme. Ale vedia sa to naučiť aj ženy a nemusia sa vôbec báť. A čo je dôležité, práca v IT nie je len o programovaní. Ponúka množstvo pracovných smerov, môžete navrhovať dizajn web stránok, rôzne aplikácie, logá, spravovať obsah webu a podobne.

Lenka tiež spoluorganizuje a spolumoderuje podujatie Frida Talks Tech. Bratislava, jún 2018. Foto: súkromný archív.

Prečo ženy potrebujú IT?
Svet technológií je veľmi inovatívny, človek sa v ňom nenudí, nie je to rutinná práca, ako si myslí verejnosť. Táto práca je zároveň dosť flexibilná, čo ocenia najmä matky. Zamestnávatelia v IT firmách často umožňujú svojim zamestnancom homeoffice. Podstatným dôvodom je tiež platové ohodnotenie, ktoré je oveľa vyššie ako je priemerná mzda na Slovensku. IT svet nemá geografické hranice. Čiže, čo sa naučíte na Slovensku, viete aplikovať kdekoľvek na svete a zo Slovenska viete pracovať pre rôzne zahraničné firmy. IT svet má množstvo výhod a prajem si, aby si ich mohli užívať aj ženy, pretože si to zaslúžia.

Teraz to celé znie možno jednoducho, ale na besede v košickom Martinuse ste vraveli, že kto sa nechce učiť, v IT sektore sa zrejme neuplatní.
Áno, pretože svet technológií je veľmi inovatívny a posúva sa vpred neuveriteľnou rýchlosťou. Čo bolo nové pred dvomi rokmi, dnes už nemusí platiť, a preto sa musí vyvíjať aj zamestnanec, neustále sledovať nové trendy, postupy a učiť sa ich.

Už sme sa raz dotkli problematiky školstva, v knihe jej venujete niekoľko strán a je to skôr kritické čítanie.
Pretože spôsob vyučovania na našich školách je zastaralý, už dlho čakáme na reformu a stále nesvitá na lepšie časy. V škole nás učia pasívne počúvať, ale neučia nás premýšľať, pýtať sa, argumentovať, oponovať pedagógovi. Všetko si memorujeme, zapisujeme ako stenografi, ale nevnímame, čo prednášajúci hovorí. V práci sa to však vyžaduje. Často mám mítingy aj s medzinárodnými tímami a zahraniční spolupracovníci počas nich komunikujú, brainstormujú, posúvajú tak nápady vpred, kým Slováci ticho sedia. Vidím to najmä u slovenských žien. Počas celej porady nepovedia ani slovo, boja sa čokoľvek opýtať, nezapájajú sa do diskusie a stávajú sa „neviditeľnými vo firme“. Kto sa nepýta, nič sa nenaučí. Ja som sa to naučila v Anglicku a dodnes z toho profitujem. A ešte sa mi nestalo, aby sa mi za otázku niekto vysmial.

Lenka Hlinková s dcérou Amálkou. Foto: súkromný archív.

Zaujal ma úryvok o tom, ako sa slovenské deti snažia, aby mali z každého predmetu jednotky. Vy však hovoríte, že sa nedá byť najlepším vo všetkom, je lepšie sa zamerať na to, čo nám ide a baví a v tom excelovať.
Ja som bola čistá jednotkárka vo všetkých predmetoch, hoci rodičia to nikdy nevyžadovali. Dnes viem, že to bolo zbytočné. Vzbudilo to vo mne pocit, že vo všetkom musím byť najlepšia, ale keď som nastúpila na strednú školu, nešlo to tak ľahko. Vtedy môže prísť frustrácia, že už sa nám nedarí a pritom by sme si mohli brať príklad od chalanov – málokedy excelujú vo všetkých predmetoch. Zamerajú sa na tie podstatné, z ostatných im stačia trojky a nemajú preto výčitky svedomia. A v profesnom živote sú častokrát úspešnejší, ako ich bývalé spolužiačky jednotkárky.

V knihe sa venujete aj rodovej nerovnosti. S akými rozdielmi sa potýkajú ženy voči mužom v IT sektore?
Žiaľ, od začiatku stvorenia sveta sme trestané za to, že sme matky. Neviem si predstaviť, že by žena bola kladená na piedestál za to, že prináša nový život a má v kariére pauzu. Skôr je vnímaná ako problém, pretože z firmy na istý čas odíde. Aj po skončení materskej dovolenky žena ostáva matkou a musí riešiť lekárov a podobne. Preto niektorí zamestnávatelia ešte premýšľajú stereotypne a odopierajú príležitosti ženám a budúcim matkám. Pritom množstvo mojich známych sa o starostlivosť detí delia s manželmi, pracujú popri materskej, alebo si to jednoducho vedia zariadiť. Dnes predsa existujú aj možnosti, ako sa venovať deťom a zároveň práci. Aj ja som mama, som vďačná za to, že si môžem vybrať, či chcem ostať na materskej dlhšie, alebo ísť do práce po dvoch mesiacoch a nemala by som byť vopred diskriminovaná. Ďalším problémom, ktorému čelíme, je častý sexizmus, aj v IT sektore. Na Slovensku sa toleruje istá miera sexizmu, a teda poznámky na tému žien. Nemusia mať ani sexuálny podtón, sexizmus je akékoľvek znehodnocovanie osoby či skupiny ľudí na základe pohlavia. Ako príklad uvediem – Typická žena! Ty na to nemáš! a podobne. V Anglicku je to striktne zakázané a nie je povolený ani len náznak takýchto rečí. Mužom u nás to možno príde vtipné, ale keď je žena roky vystavovaná sexistickým poznámkam, môže jej to ubližovať a často prácu opustí. No a v neposlednom rade je to rozdiel v platovom ohodnotení. Ženy na rovnakej pozícii majú nižšie platy ako muži. Platová medzera v počítačovom programovaní na Slovensku medzi mužmi a ženami z roku 2016 je až 34%, v odvetví telekomunikácií 37,4%. Tieto čísla pochádzajú z výkazov Štatistického úradu SR.

Lenka Hlinková. Foto: Martin Krestián

Prečo je to stále tak?
Čítala som si históriu o zamestnanosti a platoch žien a do pracovného systému sme sa intenzívnejšie zapojili až počas prvej a druhej svetovej vojny, keď sme mali nedostatok mužov, lebo bojovali na fronte. Potom nás opäť vyhnali k sporákom. Ale úplne na začiatku, keď chceli ženy pracovať ako učiteľky či opatrovateľky, platila sa im iba symbolická suma na prikrášlenie. Stále sa to bralo tak, že živiteľ rodiny je muž. Teraz to už neplatí a všetci si uvedomujeme, že častokrát živí rodinu práve žena. Čiže toto nebude dôvod. Skôr si myslím, že si nevieme popýtať vyšší plat. Štatistiky hovoria, že len 7% žien si prvý plat vyjednáva. Možno si poviete, že prvý plat sa vyjednávať nemá, ale muži to skúšajú a už majú inú štartovaciu čiaru. Žena má potom pauzu počas materskej a po jej skončení je šťastná, že ju niekto vôbec zamestnal, čiže opäť si nevyjednáva plat. Viac prisudzuje dôležitosť sociálnym benefitom, napríklad možnosti homeoffice. Celkovo nemáme odvahu pýtať si vyšší plat. Chýba nám dostatočné sebavedomie, mužská agresivita a odvaha. Chalani sú odmala vychovávaní k tomu, aby riskovali. Aby pozvali dievča na rande či do tanca, hoci riskujú odmietnutie, kým dievčatá len čakajú, kto si ich všimne. Potom sa to odzrkadlí aj v budúcnosti a v práci. Ako usilovné včeličky čakáme niekde v rohu, kto nás objaví.

Možno sa bojíme, že keď si vypýtame vyšší plat, stratíme prácu.
Áno, ale môj mentor z Anglicka ma ubezpečil, že nikdy nás zamestnávateľ nevyhodí len preto, že si vypýtame vyšší plat. Najhoršia verzia je, že nám ho nezvýši, ale výpoveď za to ešte nikto nedostal.

S problematikou nerovnosti súvisí aj úryvok z knihy: „Nezužujte svet detí na ružový a modrý. Neznamená to, že máte dievčatám trhať z ruky bábiky, no dajte im na výber širokú ponuku hračiek bez zbytočného delenia na chlapčenské a dievčenské.“ Aj to môže ovplyvniť nerovné postavenie ženy v spoločnosti?
Áno, pretože takto sa rozvíja stereotypné myslenie. Formuje to naše názory na to, čo považujeme za mužské a ženské. Pamätám si, keď môj synovec chcel kočík pre svojho krtka a sestra s tým mala problém. Už len to, že to riešila, vo mne zarezonovalo. Nestotožním sa s tým, že dievčatko s kočíkom je v spoločnosti považované za normálne, ale chlapček s kočiarom za niečo „choré“. Pritom aj on raz bude otec a bude kočíkovať. Prečo sa na neho nepozeráme s pozitívnym údivom, že: „Jej, on bude dobrý tatko?!“ Kocky, stavebnice a autíčka sa ešte stále v niektorých rodinách považujú za nesprávne hračky pre dievčatá, ale práve technické či detektívne hračky rozvíjajú priestorové a logické myslenie. Chápem, že ženy majú viac rozvinutú empatiu či starostlivosť, a preto v detstve opatrujeme bábiky, ale keď sa chce dievčatko hrať s inými hračkami, nemali by sme jej v tom brániť.

Priznám sa, že sprvu ma kniha nelákala, keďže nechcem pracovať v IT, ale už v polovici čítania som si uvedomila, ako ma motivuje – ako novinárku, ženu, raz aj matku, a tie postrehy sú teda univerzálne aj pre iné povolania a možno aj opačné pohlavie, však?
Verím, že áno. Bola by som rada, keby ju pochopili aj muži a najmä sa inšpirovali rodičia a učitelia, ktorí môžu ovplyvniť celú generáciu mladých ľudí.

Ďakujem za rozhovor.

Lenka Hlinková vyštudovala ekonómiu, ale neskôr sa rozhodla pre informačné technológie. Aby sa dostala na vytúženú pracovnú pozíciu Senior Digital Project Manager v Londýne, deväť mesiacov posielala životopisy a nevzdala sa. Neskôr sa s novými skúsenosťami vrátila na Slovensko, napísala knihu Ženský algoritmus, pracuje ako Business Analyst v istej nemeckej firme so sídlom v Košiciach a podieľa sa na rôznych aktivitách na podporu žien v IT sektore. Je členkou organizácie Aj ty v IT, založila podporný krúžok pre ženy v IT, organizuje kurzy a diskusie. V knihe Ženský algoritmus sa venuje aj témam ako príprava na pohovor, kvalitný životopis, pozície v IT sektore…

Gabriela Krestián Kuchárová


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Na Slovensku sú tisíce voľných pracovných miest v IT sektore, ale nemá ich kto obsadiť. Vítané sú najmä ženy!

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems