Vznikol dokumentárny film o najväčšom košickom sídlisku

| Film | 4. 5. 2018

Výstavba sídliska Terasa sa začala 22. februára 1962 a trvala desať rokov. Aj vďaka nej sa Košice hrdili titulom najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto Československej republiky.

Producentská spoločnosť Atarax prostredníctvom dokumentárneho filmu predstaví históriu budovania Košíc s dôrazom na sídlisko Terasa. Okrem dobových fotografií a komentárov súčasných architektov i urbanistov obsahuje tiež výpovede architektov, sociológov, dopravných inžierov a iných odborníkov, ktorí priamo spolupracovali na vytváraní dnešnej podoby Košíc.

Súčasná terasa. Foto: www.kosicezapad.sk

57 rokov
Dokumentárny film Košice – Terasa, miesto pre život s podtitulom Svedectvo o ľuďoch a dobe približuje základné urbanistické koncepty a plány, ktoré formovali súčasný stav Košíc za posledných 57 rokov. Zároveň približuje výstavbu ich najväčšieho sídliska. „Mesto je zložitý organizmus a zložité museli byť taktiež úvahy jeho budúceho rozvoja po druhej svetovej vojne. Hospodárske zmeny predurčovali Košice do pozície lídra okolitého regiónu a veľmi citlivo na ne museli reagovať urbanisti aj architekti. Aké boli ich tvorivé úvahy? Čo bolo ich spoločným menovateľom? Aká bola skutočná realizácia? Čo môžeme dnes považovať za víťazstvá a prehry? Náplňou a cieľom dokumentu je poskytnúť odpovede na tieto otázky,“ vysvetľuje filmová producentka Eva Kratochvílová.

1962 – výstavba prvých blokov na Luníku II. V pozadí blok História – osempodlažný blok typu K-61 so 45 bytmi. Foto: Róbert Berenhaut

Cvičisko delostrelectva
V roku 1959 sa začala výstavba Východoslovenských železiarní. Vyvolala prudký nárast a koncentráciu pracovných ponúk. Bolo nevyhnutné čím skôr nájsť a pripraviť plochy pre rozsiahlu výstavbu bytov. A preto bol v tom istom roku vypracovaný nový územný plán mesta aj plán urbanistického riešenia nového obytného súboru. Mal sa nachádzať na „terase“ západne od centra mesta s pracovným názvom sídlisko Terasa. Počtom bytov a rozlohou bol najväčší v Československu. Aj dnes z vtáčej perspektívy vidíme, že centrálna časť mesta je postavená v kotline. Preto vtedajších architektov zaujala „terasa“ nad mestom. Nenachádzala sa na nej takmer žiadna zástavba a v prvej polovici 20. storočia tam bolo umiestnené vojenské cvičisko delostrelectva. Prečo začali budovať sídlisko práve tam, vysvetľuje s úsmevom Ján Kurča, vedúci autorského tímu košického Stavoprojektu: „Na Terasu sme išli z pomsty, pretože ja som tam musel chodiť voľakedy cvičiť. Prvé, čo som urobil, bolo, že som vojakom zlikvidoval cvičisko.“ Úloha spracovania smerného plánu Košíc pripadla kolektívu Milan Hladký, Ján Kurča, Ivan Bányai, Viktor Malinovský st. a Vojtech Gerstbrein. Podrobný územný plán Nového mesta spracoval kolektív vedený Bertoldom Hornungom.

Prvý vystavaný Luník II pozostával zo štyroch obytných súborov pôvodne nazývaných ako Školská, Detská, Športová a Firemná ulica. Foto: Róbert Berenhaut

Luníky
Princípom zástavby na Terase bolo rozčlenenie územia do obytných okrskov – Luníkov. Prvým postaveným bol Luník II v rokoch 1962 – 1964 s takmer 1700 bytmi. Pozostával zo štyroch obytných súborov, pôvodne nazvaných ako Školská, Detská, Športová a Firemná ulica. Ako vo filme spomína košický fotograf Róbert Berenhaut, vtedajšie prideľovanie bytov sa so súčasnou bytovou situáciou nedá porovnať: „Bol socializmus, za byt sa neplatilo, keď vám ho pridelili. Platili ste neveľké mesačne nájomné, dnes okolo desať eur.“ Na začiatku výstavby Terasy mali Košice necelých 80 000 obyvateľov, ktorých počet sa v priebehu desaťročia takmer zdvojnásobil. Košice sa stali veľkomestom a hrdili sa titulom najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto Československej republiky.

Foto: Róbert Berenhaut

Pouličná galéria
V období budovania Terasy panoval v celej krajine okrem stavebného a priemyselného rozmachu tiež rozvoj kultúry. „Mali sme povinnosť urbanizovať a civilizovať mesto aj sochami. A stala sa zvláštna vec – Terasa je najbohatšia na sochársku kultúru,“ hovorí architekt Milan Motýľ. Na sídlisku nájdete umelecké diela sochárov Jána Mathého, Juraja Bartusza, Arpáda Račka, Márie Bartuszovej, Erny Masarovičkovej, Františka Gibalu, Júliusa Machaja či Štefana Belohradského. „Na Terase ako keby išlo o vybudovanie ďalšieho mestského centra. Máte tam nemocnice, vybavenie, ktoré slúži pre celé mesto…,“ vyzdvihuje potenciál Alena Kubová – Gauché z Vysokej školy architektúry ENSA v Lyone – Francúzsko.

Dokument Košice – Terasa, miesto pre život ukazuje, ako sa z menšieho mesta stalo v priebehu niekoľkých desaťročí veľkomesto východného Slovenska. Výpovede súčasných a svedectvá minulých architektov i urbanistov odhaľujú, ako Košice menili svoju podobu. A diváci možno na dobových fotografiách spoznajú samých seba, svojich rodičov, starých rodičov, tety či ujov, prípadne blok, v ktorom prežili časť života. Verejná premiéra filmu je naplánovaná na 25. mája o 17:00 v Kine Úsmev.

Eva Barnišinová


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Vznikol dokumentárny film o najväčšom košickom sídlisku

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems