Čitáreň bez písmen

| Stĺpček | 9. 3. 2018

Som rada, že naša dcérka zbožňuje knihy. Nejde ani tak o projekciu vlastnej záľuby do potomka, ako o praktickú podstatu knihomoľstva. S knihami je život ľahší a, samozrejme, oveľa krajší. Aj pred rokom som celkom prvý stĺpček z nášho života písala na tému detská knižka. Vtedy to bolo o Janovicovi a o mojej predstave, že dieťa nepotrebuje infantilné leporelo. Haha. Leporelo je parádna vec! Dajú sa z neho skladať hrady, polobunkre a budovať cesty či prehliadkové móla. Poslúži aj ako paraván, keď sa bábiky musia prezliekať pred plyšákmi… Musím rehabilitovať aj gumené knižky pre novorodencov. Hráme sa s nimi dodnes. Jednak som vďaka ťave, hrochovi a opici nespočetnekrát dokázala nakŕmiť malú huncútku, ktorú zaujíma všetko okrem jedla. Vďaka umývateľným stránkam nikoho netrápilo, že hrošie jazierko sa premenilo na zaschnuté paradajkové močarisko. Ani ťava neprotestuje, že jej na hlave tróni špenátový špliechanec. Navyše sa s knihou super kúpe, ponára, teda vystrája počas večernej hygieny. Do tretice som podľahla ešte jednému čisto detskému formátu. Pohyblivým MiniPÉDIám. Teda nie ja, ale naša zvedavá L. a jej šikovné pršteky, čo razom rozpohybujú každý príbeh. Učí sa z nich kopec slov a s jednou z nich konečne pochopila, že večer už naozaj, ale že naozaj treba ísť spať. Knižôčka s témou noc je pre nás povinné čítanie pred spaním, hoci v nej nie sú žiadne písmenká. Stačí však otvoriť stránky a donekonečna verklikovať videné obrázky: Mesiačik svieti, čiže už ideme spinkať. Aj chlapček ma pyžamo, tak ako ty, lebo ideme spať. Áno, tu je posteľ, aj my v nej spinkáme – teraz hneď. Viete si predstaviť. No našou spoločnou vášňou sú aj, a to bez urážky, ozajstné voňavé papierové knihy! Aktuálne, maľované Mapy od autorov Mizielińskich.


Tušila som, že vďaka publikácii sa konečne naučím niečo z geografie pod rúškom hrania sa s dcérkou. Napríklad naša L. preferuje Rakúsko, Švédsko a Antarktídu. Fičí totiž na koňoch a tučniakoch. Prvé dve krajiny zobrazujú snehobieleho lipicana a folkového dreveného koníka z Dalarny. No a vďaka L. dnes viem, že ľadom pokrytá zem je domovom troch druhov sympatických vtákov – tučniakov okatých, obrovských a bieloškvrnových. Ešte trochu študovania a vďaka dieťatku a knihám si na materskej hádam urobím postgraduál!

Text a foto: Lucia Radzová


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Čitáreň bez písmen

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems