Štefan Štec, Peter Vajda a Michal Noga v predstavení Mi tromi

| Kultúra | 16. 10. 2017

Slovenský folklór sa prebudil do lepších časov a veľkú zásluhu na tom má televízny projekt Zem spieva. V prvom ročníku sa do finále dostali veľké osobnosti, medzi nimi i Košičania Štefan Štec, Peter Vajda a Michal Noga. A všetci traja boli silnými adeptmi na víťazov. Teraz sa rozhodli spojiť a ukázať verejnosti nielen vlastnú intepretáciu folklóru, ale aj to, akými sú ľuďmi, kamarátmi, manželmi…

Napriek tomu, že účinkujúci v šou Zem spieva neboli vo folklórnom svete žiadnymi nováčikmi, širšia verejnosť o nich veľa nevedela. Teraz už väčšina z nás pozná mená Štefan Štec, Peter Vajda a Michal Noga. A títo páni majú spoločnú novinku – multimediálne a tanečno-hudobné predstavenie Mi tromi. „Projekt sa volá Mi tromi, pretože v ňom účinkujeme my traja a prezentujeme tri zložky tradičnej ľudovej kultúry na jednej scéne. Zároveň je to aj názov ľudovej piesne. Myšlienka vznikla po ukončení súťaže Zem spieva, kde sme sa prezentovali ako jednotlivci. Ale keďže sme kamaráti z jedného mesta a robíme folklór tak, ako ho cítime, rozhodli sme sa spojiť a na jednej scéne zaspievať, zatancovať a zahrať spolu i jednotlivo,“ vysvetľuje zámer predstavenia spevák Štefan Štec. Program bude doplnený audio-vizuálnymi médiami. „Cez rôzne nahraté rozhovory s nimi či ich manželkami sa diváci dozvedia aj všeličo o ich povahách, osobnostiach. Niečo sme už nahrávali a musím prezradiť, že chlapci na seba kadečo nabonzujú. Zamerali sme sa aj na osobnosti, ktoré už nežijú, na takzvaných nositeľov ľudových tradícií. Diváci tak zhliadnu rôzne archívne a autentické zábery, z ktorých sme pri tvorbe vychádzali,“ hovorí Vladimír Michalko, scenárista a režisér predstavenia.

Staré po novom
Nositelia ľudových tradícií sú inšpiráciou pre všetkých troch umelcov na čele s Vladom Michalkom. Práve on dal pred rokmi podnet na to, aby sa venovali autentickému folklóru, skúmali archívne zábery a chápali vznik piesní, tancov či hudby v jednotlivých obciach i regiónoch. „U každého z nás nastal okamih, keď sme mali potrebu vracať sa k pôvodným dobovým materiálom. Na nich sme sa snažili pochopiť, prečo naši starkí tak a tak tancovali, spievali, aké emócie tým vypovedali. Potom sme istý čas pracovali podľa týchto materiálov, umiestňovali sme ich v čo najautentickejšej podobe na scénu a čím dlhšie sme ich interpretovali, tým väčšmi nastávala túžba pracovať s nimi viac autorsky. Čiže sa autentickým folklórom inšpirujeme, ale pretvárame ho na základe našich pocitov a postojov,“ hovorí Vlado. Dopĺňa ho tanečník Peter Vajda: „Práve to nás všetkých spája. Či sa učíme tanec, pesničku alebo hudbu, tak sa snažíme najprv pochopiť princíp a prirodzene improvizovať, nie sa len naspamäť učiť kroky či noty. Rokmi sme naberali skúsenosti a dospeli sme do takého štádia, že už sa nesnažíme len niečo kopírovať, ale dať do toho samých seba.“

Folklór žije
Folklór je aktuálne v rozmachu a stretávame ho na oblečení, nábytku, domoch, v popovej hudbe a kade tade. Čo na to hovorí Štefan Štec? „Je to veľmi pozitívne, že sa folklór popularizuje. Ľudia sa už zaňho nehanbia, priznávajú ho v tanci, speve či na oblečení. Myslím si, že je to trend v rámci celej Európy. Ľudia sa vracajú k pôvodným veciam, k tradičným plodinám, pestovaniu, zručnostiam, a s tým súvisí aj slovenský folklór.“ Na druhej strane musíme povedať, že mnohí sa zlostia na to, že nie každý s ním narába rozumne. Aj Michal Noga si myslí, že všetko záleží od miery štylizácie: „Nechceme dávať do protikladu autentický a štylizovaný folklór. Akonáhle niečo umiestnite na pódium, už je to štylizované. Aj my radi štylizujeme, len si myslíme, že ak chce niekto štylizovať, napríklad ľudový tanec, musí ho najprv poznať. Rozumieť, prečo vznikol, pri akých príležitostiach sa tancoval, aké emócie mal znázorniť. Až potom by sa mal štylizovať. Na Slovensku je to tak, že každý je odborníkom na všetko, aj na folklór. Niektoré veci je však dobré nechať na ozajstných odborníkov, ľudí, ktorí mu rozumejú, študovali ho, alebo ním žijú.“ Celú tému autentické verzus štylizované trefne uzavrel Vlado Michalko: „Aj Ján Ďurovčík povedal, že neexistuje jedna cesta. Ja si tiež myslím, že nie je len jedna cesta, ale dôležité je poznanie.“

Vystúpenie Mi tromi sa uskutoční 27. októbra o 19:00 v Historickej radnici v Košiciach. Lístky sú v predaji cez sieť ticketportal.sk za 10 až 15 eur. Ďalšie predstavenia sa uskutočnia 4. novembra o 19:00 v Kine Úsmev v Levoči a 5. novembra o 17:00 v Divadelnej sále v Raslaviciach.

Spevák Štefan Štec pochádza z tradičnej rusínskej rodiny, a preto sa s folklórom stretával odmala. Nemal však potrebu sa niekde organizovať. Až po strednej škole, keď pracoval v Prahe, navštívil Festival národov a oslovil ho jeden košický súbor. Rozhodol sa, že keď príde domov, zapíše sa tiež do súboru: „Vrátil som sa istú stredu o šiestej ráno a v ten večer nám do schránky prišiel leták, že Železiar robí nábor. No nevzali ma. Našťastie som na chodbe stretol pána Ondejku, ktorý mi povedal, že o poschodie vyššie trénuje FS Hornád a tam ma prijali.“

Hudobník Michal Noga sa do folklóru takpovediac narodil. Jeho rodičia dlhé roky viedli košický folklórny súbor Borievka, čiže odmala kráčal v ich šľapajach. Začínal v detskom folklórnom súbore Železiarik a po odchode primáša z FS Borievka mal na chvíľu „zaskakovať“ a tak sa už ako 15-ročný musel naučiť viesť kapelu. Neskôr vyštudoval odbor etnológia na katedre etnológie a folkloristiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Absolvoval niekoľko terénnych výskumov zameraných na tradičnú ľudovú hudbu, vďaka ktorým si osvojil rôzne hudobné štýly. Okrem aktívneho hrania na husliach je už niekoľko rokov odborným garantom a lektorom väčšiny workshopov organizovaných na Slovensku so zameraním výučby tradičnej ľudovej hudby.

Tanečník Peter Vajda trávil detstvo na Dolnom Zemplíne u starých rodičov, kde prichádzal s folklórom do kontaktu v jeho najprirodzenejšej podobe. Tancu sa začal naplno venovať až ako 18-ročný a prvý kontakt s ním získal vďaka svojmu bratovi Jankovi, ktorý ho pozval do folklórneho súboru Borievka. V súčasnosti je pre Petra tanec nielen relaxom, ale čiastočne i prácou. Popri folklórnom súbore Borievka, kde pôsobí ako pedagóg ľudového tanca, vypomáha s výučbou aj v ďalších folklórnych kolektívoch a je lektorom tanečných škôl pre širokú verejnosť na celom Slovensku. Ako sólový tanečník získal množstvo ocenení na domácich i zahraničných súťažiach a jeho najsilnejší repertoárom sú popri tancoch z východného, stredného Slovenska aj rómske tance a tance našich južných susedov.

Gabriela Krestián Kuchárová
Foto: Stanislav Bernát


Tags: , , , , , , , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Štefan Štec, Peter Vajda a Michal Noga v predstavení Mi tromi

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems