Košičanka bývala 31 dní na londýnskom letisku

| Téma čísla | 3. 7. 2017

Ak vám v cudzine dôjdu peniaze, obrátite sa na rodinu či známych. Košičanka Veronika Zuskáčová (1986) sa namiesto toho stala krátkodobou bezdomovkyňou a 31 dní bývala na londýnskom letisku Heathrow. Hoci to jej telo na začiatku nezvládlo a skončila v nemocnici, po mesiaci sa vrátila späť, ale už s premysleným systémom. Za požičané peniaze si kúpila letenku do biznis triedy a tvárila sa ako VIP pasažier. S jedným rozdielom – letenku nikdy nepoužila.

Veronikina batožina.

Keď ti v Londýne došli peniaze, rozhodla si sa bývať ako bezdomovec na letisku. Prečo si nezavolala rodičom, nech ti kúpia letenku domov?
V Londýne som bola na stáži a došli mi peniaze. No mala som tam byť ešte mesiac a nechcela sa vrátiť domov s dlhým nosom. Najprv som chvíľu zvažovala Couchsurfing alebo stanovanie u niekoho v záhrade, ale potom si spomenula na jeden článok z novín, v ktorom sa písalo, že na letisku Heathrow bývajú mnohí bezdomovci. Pritom ani ako bezdomovci nevyzerali. A tak som si vravela, že keď môžu oni, môžem aj ja. Zároveň som doktorantkou, študujem sociálnu geografiu a zameriavam sa na letiská. Čiže som môj „pobyt“ chcela spojiť s výskumom.

Ako si začala?
Dosť zúfalo. Na Heathrow som prišla o pol deviatej večer, bola som veľmi nervózna, netušila som, aké to bude. Nikdy predtým som na letisku nespala a ani som si ho dopredu nešla pozrieť. Prvá noc bola krutá, jeden bezdomovec robil celý čas hluk, neporiadok, až kým ho nevyviedli policajti. Vôbec som preto nespala a o piatej ráno som sa už musela pozbierať. Letisko má totiž úplne iný rytmus. O piatej sa zapnú svetlá, nastane ruch, začnú sa intenzívne kontrolovať doklady. Čiže, ak personál toleruje spanie, tak len od jedenástej večer najneskôr do piatej rána.

A toleruje to?
Ako sa to vezme. Ja som mala šťastie, že som pôsobila ako cestujúci, nie bezdomovec. Mladá beloška s laptopom a moderným mobilom, ktorá nepútala pozornosť. Tých klasických bezdomovcov kontrolovali a presúvali veľmi často.

Čo si celé dni na letisku robila?
Veľmi veľa času mi zaberali veci, ktoré v bežnom živote trvajú chvíľku. Ráno som sa zobudila a musela sa presunúť, aby som nebola dlho na jednom mieste. Trvalo, kým som sa celá poumývala v umývadle na toaletách, prezliekla, našla si miesto, kde strávim najbližšie hodiny. Chvíľu som posedela a už premýšľala, kde sa najem a potom, kde budem zasa spať. Dobré miesto na spanie si človek musel obsadiť čím skôr, aby mu ho nevyfúkol iný bezdomovec. Okrem toho som veľa čítala, občas chodievala do mesta do školy, do knižnice, raz-dvakrát i s kamošmi na pivo.

Nemala si v noci strach?
Ani nie, skôr som musela robiť opatrenia kvôli batožine – najcennejšie veci si dať pod hlavu a keď som potrebovala na záchod, niekoho som musela prosiť, aby mi veci postrážil. Ale na druhej strane, letisko je maximálne chránené miesto. Má kamery, SBS službu, policajtov. Pokojne by som kufor mohla nechať v hale a ísť na záchod, nikto by ho zrejme nevzal. Problém bol v tom, že osamelú batožinu kvôli bezpečnosti hneď kontrolujú a vezmú.

Batožinu si mala teda celý čas pri sebe?
Áno. Všetky veci som si zbalila do obrovského kufra a dvoch tašiek. Vtedy mi nedošlo, že ich budem musieť všade so sebou ťahať – na záchod, do obchodov. Tretí deň som našla vozíky, ale s nimi sa v priestore ťažko manipulovalo. Postupom času som veci povyhadzovala a batožinu eliminovala na jeden príručný kufrík. S ním sa všade ľahko pohybovalo.

Čo bolo na celom pobyte najnáročnejšie?
To, že si stále na očiach, nemáš súkromie. Hoci sedíš a ležíš, v skutočnosti neoddychuješ, lebo si v napätí, že sa musíš potom presťahovať, nejako sa umyť, najesť. Napriek tomu, že som ako bezdomovkyňa nevyzerala a mala som rôzne taktiky, ako na seba nepútať pozornosť, vždy som mala obavy, či mi na to neprídu.

Aké taktiky?
Heathrow pozostávalo z piatich veľkých terminálov a ja som ich striedala, aby som bola nenápadnejšia. A keďže som predtým robila pre jednu leteckú spoločnosť, vedela som, ako letisko funguje. Keď ma napríklad personál kontroloval a opýtal sa, prečo som na inom terminále ako mám odlet, alebo prečo sa vraciam z check-inu, keď som mala byť dávno odletená, vždy som sa vedela veľmi rozumne vykecať.

Ako napríklad?
Že mi prišlo zle, doma mi náhle ochorelo dieťa, alebo, že mi volal šéf a zrušil moju cestu. Keď ma „načapali“ na inom terminále, vyhovorila som sa, že som si chcela niečo kúpiť v konkrétnom butiku.

Aby si sa dostala na check-in, musíš mať letenku. Čiže ty si ju kúpila?
Po prvých deviatich dňoch na letisku mi prišlo veľmi zle, celé dni som mala zápchu, zvracala som a skončila v nemocnici, kde som bola mesiac. Na nič mi však neprišli a zrejme to bolo zo stresu. Vtedy som si uvedomila svoje fyzické limity. Deväť dní na letisku stačilo na to, aby to moje telo kvôli vnútornému napätiu nezvládlo. No nechcela som sa vzdať a keď ma pustili z nemocnice, vrátila som sa na Heathrow. Na začiatku som si totiž sľúbila, že tam vydržím bývať 30 dní. No v nemocnici som si uvedomila, že si musím vytvoriť lepší komfort a kúpila si letenku do biznis triedy. Tá zároveň zlegalizovala môj pobyt, pretože na letisku sa môžu pohybovať len platiaci pasažieri, zamestnanci a ľudia s povolením. Ja som sa tak stala platiacim zákazníkom. Letenka bola veľmi drahá, peniaze som si teda požičala, ale výhodou bolo, že keď si raz takú letenku kúpite, môžete si ju až 12 mesiacov stále prebukovávať. To som robila každý deň. A keďže letenka bola do biznis triedy, denne som si užívala komfort letiska. Nie je to síce veľmi etické, ale je to legálne.

Aký komfort ti ponúkla letenka pre biznismenov?
Letenka biznis triedy je určená pre elitných pasažierov. Keď prejdete cez osobitný check-in, máte k dispozícii bezplatné salóniky s kvalitným jedlom a pitím, luxusné toalety so sprchami. Môžete pozerať televíziu, dokonca si oddýchnuť v súkromnej miestnosti. Tam som si to začala užívať, konečne sa cítila trochu pokojnejšie a dokonca som sa časom začala správať ako biznismen. Ako som klamala ostatných, podarilo sa mi celkom slušne oklamať aj seba a fiktívna identita sa na niekoľko dní stala celkom reálnou. Až som mala problém vracať sa na noc naspäť do odletových hál medzi bezdomovcov a iných prespávačov.

Biznis salónik ponúka svojim klientom bezplatné pohostenie.

V biznis salóniku si nemohla ostať cez noc?
Nie, lebo by som bola nápadná. A navyše ich aj tak na noc zatvárali. Riskantné bolo už to, že som tam bola od rána, hoci lietadlo letelo večer. Aj preto som si nakoniec kúpila až päť leteniek od rôznych spoločností, aby som terminály a salóniky rôznych leteckých spoločností striedala. Lebo nikdy som neodletela a personálu som musela vysvetľovať, prečo sa vraciam cez check-in.

Na konci mesiaca si letenky vrátila?
Áno. Výhodou bolo, že všetko som robila online. Čiže každý deň som si letenky prebukovávala a na konci som ich stornovala a oni mi vrátili peniaze.

Necítila si sa osamelá?
Keď nad tým premýšľam, tak nie. Anonymitu som si celkom užívala a nebolo mi príjemné, keď sa iný cestujúci chcel rozprávať. Dokonca som ani netrávila veľa času na sociálnych sieťach.

Naľavo Veronika ako biznismenka, napravo ako klasický pasažier.

Hovorila si, že to bol pre teba výskum a sledovala si pasažierov. Prišla si na niečo?
Zameriavala som sa na prichádzajúcich pasažierov, sledovala som, ako sa pohybujú a správajú po prílete, počúvala ich rozhovory. Letisko býva totiž často prezentované ako typický príklad tzv. non-places, kde návštevník vôbec nevníma, kde sa fyzicky či geograficky nachádza, je v akomsi bezmiestí. Na druhej strane prechod cez štátnu hranicu po prílete, suvenírové obchody a reklamné plagáty zobrazujúce mesto Londýn ako turistickú destináciu, to všetko vyvoláva u cestujúcich silné povedomie o tom, kde sa nachádzajú. Ďalej som si všimla, že cestujúci napríklad hneď po prílete zapínali telefóny, kupovali lístky na pozemnú dopravu, snažili sa teda čo najrýchlejšie zapojiť do akejsi siete a dostať sa z letiska preč. Mám pocit, že celé letisko je stavané tak, aby z neho ľudia rýchlo odchádzali a nezdržali sa v ňom – neútulné prostredie, silná klíma, ruch. Musím môj denník ešte poriadne analyzovať a uvidím, čo z toho vznikne.

Písala si si denník?
Áno, má asi 80 strán a sú v ňom zapísané poznámky, pocity, opisy toho, čo som robila. Teraz to prepisujem do blogu, no v angličtine. Nájdete ho na landscapesurgery.wordpress.com/author/vzuskacova.

Ovplyvnil ťa tento zážitok nejako charakterovo alebo správaním?
Keď som sa vrátila do Košíc, mala som pocit, že som ostarla o dobrých pár rokov. Prestala som vyhľadávať extrémne dobrodružstvá a už nemám až takú chuť cestovať. No keď cestujem, tak sa balím oveľa efektívnejšie. A ozaj si viac uvedomujem krásu detailov a samozrejmostí denného života, ako je posteľ vo vlastnej izbe, zubná kefka pri umývadle a sprcha.

Urobila by si to ešte niekedy?
Áno. Teraz idem na konferenciu a premýšľam, či zopár dní neostanem na letisku. Som už múdrejšia, viem, ako si vytvoriť komfort, ale je potrebné povedať, že tých prvých deväť dní bolo naozaj hrozných. Bolo to psychicky i fyzicky náročné.

Ďakujem za rozhovor.

Veronike na začiatku pomohla stránka sleepinginairports.net. Ponúka návod, ako čo najpohodlnejšie prespať na letisku aj s konkrétnymi recenziami. A ak by sa vám nechcelo hľadať, tu je niekoľko užitočných rád priamo od Veroniky:

1. Ak musíte prespať na letisku, neostávajte v odletovej hale. Tam totiž prečkávajú všetci. Stačí sa trochu prejsť do príletovej haly a odmenou bude oveľa pokojnejšie prostredie, menej ľudí a tým pádom i viac dobrých miest na spanie.

2. Základom je teplé oblečenie, ideálne i spacák alebo deka. Klimatizácia na letiskách vie dať zabrať. Skvelou investíciou sú aj špunty do uší (ja osobne odporúčam voskové) a maska na oči.

3. Nehanbite sa zabrať si najlepšie miesto! Pokojne sa večer rozvaľte na tú najmäkšiu a najväčšiu sedačku v otvorených kaviarniach (alebo aj v zatvorených, ak sa dá). Personál je na to poväčšine zvyknutý a nechá vás. Alebo prinajhoršom vás príde upozorniť, alebo presunie. Zo slušnosti je dobré objednať si aspoň čaj, ale ani to nie je úplne nutné.

4. Pri spaní si dajte dôležité veci pod hlavu, kufor stačí čímkoľvek priviazať k nohe lavičky. Je dobré mať pripravený boarding pass na urýchlenie prípadnej kontroly (ja som si ho zvykla na noc vykladať na kufor a ani ma nebudili, keď prišli).

5. Čím ste nenápadnejší, tým lepšie – takže určite nerobiť hluk, prípadne iné výtržnosti.

Gabriela Krestián Kuchárová
Foto: archív Veroniky Zuskáčovej


Tags: , , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Košičanka bývala 31 dní na londýnskom letisku

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems