Ženy chcú nosiť nohavice

| Editoriál | 19. 6. 2017

Keď som pred rokom zhliadla film Sufražetka, doznieval v mojich myšlienkach ešte týždeň. Nie kvôli rukopisu britskej režisérky Sarah Gavron, ktorá pracovala tri roky pre BBC. Ani kvôli sľubnému hereckému obsadeniu – Carey Mulligan – Helena Bonham Carter – Meryl Streep. Dostal ma príbehom, v ktorom za nitky ťahali muži.

Kinematografický počin, ocenený v Británii aj Amerike, sa vracia na prelom 19. a 20. storočia. Do doby, ktorá ženám dvakrát nepriala. Nesmeli voliť, rozhodovať o svojej budúcnosti, ani o vlastných deťoch. Pracovali dlho a úmorne, no za menšiu odmenu, ako dostávali muži. Až kým nevzniklo hnutie sufražetiek. Ženy vyhlásili vojnu patriarchálnej vláde. Podpaľovali domy, rozbíjali okná, držali hladovky. Prečo tak extrémne? Lebo mierne vystupovanie, ani petície či listy poslancom nepomáhali. Pomohla až tragická smrť Emily Wilding Davisonovej?

4. júna 1913 sa na espomskom závodisku konalo dôležité anglické derby. Keď sa jazdci rútili do cieľa, tridsaťdvaročná sufražetka Emily Wilding Davisonová prekĺzla cez ohradu a vbehla priamo pod koňa samotného kráľa. O štyri dni umrela. Na jej pohreb prišlo tisíce sufražetiek z celej Británie a zaplnili ulice Londýna. Spoločne si uctili ženu, ktorá obetovala život, aby poukázala na silnú túžbu voliť.

Hoci je film fiktívnym príbehom, sufražetky naozaj vznikli a Emily Wilding Davisonová skutočne umrela preto, aby sme dnes považovali ženské práva za bežné a samozrejmé. No nie všade. Patriarchálne spoločnosti ešte prebývajú v mnohých krajinách a jednou z nich je India. Ženy sú tam často považované za majetok a sú týrané od manželov, otcov i bratov. Extrémne hnutie však nezakladajú. Učia sa šoférovať, brániť sa a byť samostatnými. Za všetkým je organizácia Azad Foundation, pre ktorú pracuje Košičanka Veronika Miškech Fričová. A to je už téma aktuálneho čísla Zajtrajších novín.

PS: Smrť Emily zviditeľnila sufražetky v celej Británii a výrazne ovplyvnila snahu o volebné právo. Začiatok 1. sv. vojny však prerušil ich aktivity, sufražetky sa rozhodli pomáhať raneným a vykonávať užitočné práce. Na konci vojny, v roku 1918 britská vláda uznala právo voliť ženám starším ako 30 rokov. O 10 rokov prijal parlament zákon, ktorý im priznal všeobecné volebné právo. V Česko-Slovensku môžu ženy voliť od roku 1920.

Gabriela Krestián Kuchárová
sefredaktor@zajtrajsienoviny.sk


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Ženy chcú nosiť nohavice

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems