Za úbytok včiel vraj nemôžu len pesticídy a klieštik

| Téma čísla | 5. 6. 2017

Z médií často počujeme, že posledné roky sú pre včelárov najhoršie. Môžu za to pesticídy a klieštik včelí, ktorého v roku 1977 doviezli z Ázie nemeckí vedci, aby ho skúmali. Hoci sa klieštik odvtedy nepríjemne šíri po celom svete, niektorí včelári majú aj tak silné rodiny a peknú znášku medu. Prečo je to tak?

Interview so včelou.

S cieľom zistiť, prečo niektoré včelstvá vymierajú a niektorým sa, naopak, darí, stretli sme sa s 83-ročným včelárom Imrichom Ileninom z Košíc. Pán Imro si myslí, že pesticídy situácii zaiste nepomáhajú, ale nie sú najväčším problémom. Ani klieštik ním nie je, pretože sa dá liečiť. „Minule bolo v rozhlase, že v Starej Ľubovni zahynulo 150 včelích rodín, lebo je premnožený klieštik. Zaujímavé je, že susedovi neumrela ani jedna rodina. Čiže, kde je problém? Klieštik si vyberá len jedného včelára? Nie! Problém je v tom, že mnohí majitelia neovládajú teóriu. Ak si robíte vodičský preukaz, musíte najprv absolvovať 20 hodín teoretickej prípravy. Okrem toho musíte jazdiť s inštruktorom. Pri včelárstve je to väčšinou naopak. Najprv sa kúpia včely, a potom sa začína učiť na vlastných skúsenostiach. Tak sa stáva, že pomrú rodiny, lebo že klieštik či slabé leto. Ale veď proti klieštikovi sa koncom júna používa kyselina mravčia, a to by mal včelár vedieť a praktikovať,“ vysvetľuje Imrich Ilenin. Zároveň však tvrdí, že pri včelách nič neplatí na 100%. No každý by mal sledovať, čo sa deje v jeho úli. „Tohtoročný apríl a máj boli veľmi chladné. Aj preto bolo málo lietaviek. To sú tie, ktoré lietajú z kvetu na kvet a do úľa nosia sladinu (šťavu z kvetov). Ak je vonku pod 12 stupňov, ostávajú v úli, lebo pre nich je zima. A tak nenosia sladinu, včely z nej nevyrábajú med a prestávajú kŕmiť matku. Pretože čím viac matku kŕmia, tým viac ona kladie vajíčok. Ale keď vidia, že zásob je málo a nebudú mať cez zimu z čoho žiť, potrebujú, aby menej kládla a nerodili sa nové včely. Teplo síce nakoniec príde, ale kým sa matka opäť rozkladie, bude málo lietaviek aj medu. Preto vždy, keď je vonku chladnejšie, včelár musí leto imitovať a včely podnecovať, aby matku kŕmili. Buď im každý deň do kŕmidla naleje štamperlík sirupu alebo do úľa dá cukrovo-drožďové cesto. To vydrží aj dva týždne. Včely tak dostávajú sladké a myslia si, že je teplo, bude dosť zásob a matku kŕmia ďalej. Čiže včelári, ktorí medzi 1. a 15. májom nerobili tieto opatrenia, budú mať od 15. do 30. júna menej včiel,“ tvrdí Imrich.

Včelár Martin Lukáč (na foto vpredu) chová včely 9 rokov a veľa rád dostávala od Imricha Ilenina (na foto vzadu za Martinom Lukáčom). Zároveň sa učí aj na vlastných chybách. Tvrdí, že aj teória pokus – omyl môže človeka veľa naučiť.

I keď znaš, opytaj še
Hoci Imrich Ilenin ovláda teóriu veľmi dobre, k jeho úspechu mu pomohla zvedavosť: „Mne od detstva otec hovoril – i keď znaš, opytaj še. Len tak sa človek naučí veľa vecí. Preto by mal začínajúci včelár osloviť aj skúsenejších kolegov, navštevovať kurzy či zájsť do košickej botanickej záhrady, kde je kvalitný náučný chodník. Ideálna situácia je, keď manželka chodí za mužom do úľa, je zvedavá a dáva mu aj hlúpe otázky. On sa musí nad odpoveďou zamýšľať a podnecuje ho to k tomu, aby sa viac zaujímal o teóriu.“ Ďalšou chybou je podľa Imricha nedočkavosť chovateľov. „Včely žili milióny rokov najmä v dutinách stromov (nebolo toľko drevorubačov). Za rok nanosili napríklad 21 kíl medu. Len kilo cez zimu spotrebovali. Čiže boli naučené, že ‚nad hlavami‘ majú veľké zásoby. Preto by sme im pri každom vytáčaní mali nechať dva až tri plné rámiky medu. No mnohí chovatelia sú nenásytní a vytočia všetko. Včely si potom myslia, že majú málo zásob, musia sa rozdeliť, aby prežili zimu a vychovajú si mladú matku. Dve matky v úli byť nemôžu, a tak stará musí odletieť s časťou roja a nájsť si nový úľ.“ Volá sa to rojenie a my sme na neho mali šťastie, keď sme fotografovali včely u Imrichovho suseda Martina Lukáča. Doleteli na strom vo vedľajšej záhrade, odkiaľ ich bolo potrebné striasť. Rojenie nie je práve príjemná vec, keďže včelárovi odletí časť rodiny a keď ju nestihne chytiť, ubudne mu včiel. Dôvodov prečo sa to deje, je niekoľko. Buď je včiel veľa a v úli už majú málo miesta, alebo nie sú spokojné so starou matkou, alebo majú nedostatok zásob… Aj preto je dôležité, aby chovateľ sledoval úľ a všimol si náznaky, že včely vychovávajú nové matky. To znamená, že vytvárajú materské bunky, z ktorých sa vyliahne mladá. Keď si včelár všimne také materské bunky, môže ich napríklad vylámať, alebo jednu materskú bunku nechá a starú matku odstráni.

Imrich Ilenin opatrne odrezáva materskú bunku s mladou matkou.

Až 70% repky opeľuje včela
Imrich Ilenin pochádza z Ďurďošíka, kde už jeho otec choval včely. Potom sa presťahoval do Košíc. Zopár úľov má za domom a asi 40 rodín choval v botanickej záhrade, kde už niekoľko rokov vedie krúžok. Snaží sa o osvetu, aby sa včelám darilo a aby úspešných chovateľov pribúdalo (dokonca chcel „naverbovať“ aj nášho fotografa). A prečo to všetko robí? „Včela je veľmi významný opeľovač, lebo je verná danému kvetu. Aj preto Einstein povedal, že keď vymrie posledná včela, o 4 roky vymrie celé ľudstvo. Čmeliak nosí peľ, ale lieta z púpavy na jabloň, z jablone na čerešňu, z čerešne na repku. Včela lieta len z jablone na jabloň, z púpavy na púpavu, a tým ich opeľuje. Je dokázané, že repka by mala o 70% nižší výnos semena, keby ju včely neopeľovali. Len zvyšných 30% percent opeľuje vietor a iný hmyz, keď sa mu náhodou podarí sadať len na repku.“

Nájdite na fotografii matku. Je označená bielou bodkou.

Postrehy a rady skúseného včelára

– Ak k vám priletí včela, znamená to, že zacítila sladinu, zrejme ste jedli niečo sladké. Neprišla vás pichnúť, len hľadá kvet. Preto sa neoháňajte rukami, skúste otočiť hlavu a dýchať iným smerom.

– Podľa Imricha Ilenina je názov včela medonosná (Apis mellifera) nesprávny. Včela totiž med nenosí, nosí sladinu a mladšie včely z nej v úli vyrobia med. Vhodnejšie pomenovanie by tak bolo včela medová.

– Ak máte nedostatok železa, jedzte medovicový med.

– Keď sa včely roja, niektorí včelári hovoria, že prvá letí kráľovná a za ňou roj. Ale to nie je pravda. Kráľovná totiž nekraľuje a nevedie rodinu, o všetkom rozhodujú včely. Aj preto je ideálnejšie hovoriť jej matka.

– V dávnej minulosti sa liečilo bylinkami, minerálnymi vodami, zaklínadlami a medom. Aj Napoleon či Alexander Macedónsky nosili na vojenské výpravy sudy s medom, pretože bol základom ich liekov a propolisovú tinktúru používala údajne červená armáda. V súčasnosti sa medom intenzívne lieči napríklad v Indii – natierajú ho na rany a propolisom kloktajú hrdlo pri nachladnutí.

Gabriela Krestián Kuchárová
Foto: Martin Krestián


Tags: , , , , , , , , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Za úbytok včiel vraj nemôžu len pesticídy a klieštik

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems