Tip na článok

| Novinky z redakcie | 27. 3. 2017

Ak sa vo vašom okolí nachádzajú ľudia výnimoční svojou prácou, životnou príhodou či snahou pomôcť iným, pošlite nám tip na sefredaktor@zajtrajsienoviny.sk. Veríme, že ich príbehy môžu pozitívne inšpirovať nemalú časť spoločnosti.


Tags: , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Tip na článok
  1. Moj tip na clanok je o prachom zabudnutych fontanach, ktore kedysi sluzili ludom, spajali ich. bolo t miesto stretnuti, oddychu , pohody. Zaujimalo by ma kolko takych fontan v Kosiciach je. Mozno nejake archivne fotky:-)

    Komentoval Martin dňa 30.01.2014 o 02:12:00

  2. moj typ je o tom ako sa zije LGBTI na slovensku , tipy na cesty do zahranicia ,cestna premavka v kosiciach ,
    zverejnovanie fotografii ,preklad AJ , sprievadzanie turistov aj inde ako v centre
    421 914 147 521

    Komentoval anita dňa 16.02.2014 o 19:18:40

  3. Moj tip na clanok je o stranke http://activitymate.eu. Stranka sa snazi spajat ludi, ktori maju radi sport a aktivny zivotny styl

    Komentoval Misko dňa 27.02.2014 o 15:07:03

  4. Mňa by zaujímali také miesta v Košiciach, kde sa bežná ľudská noha nedostane a pitom môžu byť ozaj fascinujúce. Hádam sprievodcovia, či historici, by k tomu vedeli čo to povedať :)

    Komentoval Ján Staš dňa 21.03.2014 o 14:00:26

  5. Bulat Okudžava vo Verejnej knižnici J. Bocatia alebo maratón v Košiciach trocha ináč.
    Odhodlanie zabehnúť maratón je hodné úcty. Zabehnúť MMM v Košiciach je pre maratónca – Košičana navyše i vecou cti. Viem o čom hovorím. Tí naozaj dobrí, tí najlepší si trúfajú na čas niečo vyše 2 hodín, my ostatní máme ako limit k dispozícii hodín šesť.
    Ale nie je maratón ako maratón. Ten, ktorý tradične v máji tento rok už po jedenásty krát pripravila v priestoroch centrálnej požičovne na Hviezdoslavovej 5 pre košickú čitateľskú i nečitateľskú verejnosť Verejná knižnica Jana Bocatia, ponúkal 24 hodín nepretržitého čítania. Som čitateľ – konzument, ale poznám ľudí, ktorí sú na pravidelnej dávke literatúry závislí. Myslím, že sa k nim pomaly, ale isto zaradím i ja. Dobrej literatúry nie je nikdy dosť a dobrých a zaujímavých akcií na jej podporu je v Košiciach chvalabohu stále viac. Je to najmä vďaka skupinke milých a ochotných dám vo VK Jána Bocatia na čele s riaditeľkou PhDr. Klárou Kernerovou. Pre tento májovo-júnový víkend prišli s mimoriadne zaujímavým nápadom spojiť 90. výročie založenia samotnej knižnice so spomienkou na autorov, ktorí tento rok oslavujú, resp. by sa tento rok dožili rovnakého životného jubilea. A tak sa v podaní ich košických čitateľov k slovu dostali úryvky z diel Ladislava Ťažkého, Eduarda Petišku, Antona Habovštiaka, Jozefa Škvoreckého, Johanessa Maria Simmela, Michela Tourniera, Trumana Capote, či Bulata Okudžavu, čo, samozrejme, nebolo podmienkou účasti. Záštitu nad podujatím prevzala viceprimátorka Košíc Renáta Lenártová.
    Pomyselný (samozrejme naozaj len fiktívny) výstrel na štarte literárneho maratónu zaznel v piatok 30. mája o 10.00 a čítanie utíchlo v sobotu 31. mája úderom desiatej hodiny predpoludním. Medzitým sa v kresle pod lampou a pred mikrofónom vystriedali deti, ktoré zvládali čítanie súvislého textu, tínedžeri, mamičky na materskej, dámy i páni v najlepších rokoch, inžinieri, učitelia, doktori, sestričky, šoféri, dôchodcovia i nezamestnaní. Zrejme by ani nebolo v ľudských silách absolvovať všetky sprievodné akcie a literárne lahôdky v priebehu 24 hodín, ale už predstava stráviť tú najkrajšiu noc v týždni v knižnici na karimatke bola lákavá najmä pre tínedžerov. Súčasťou maratónu bol napríklad hudobno-poetický večer Noé vypouští krkavce s veršami českého básnika Ivana Diviša, ktoré predniesol český herec Petr Vilhan, či vystúpenie košickej skupiny Choré vrany.
    Keďže v roku 1924 sa formovala nielen vtedajšia Štátna verejná knihovňa mesta Košíc, ale aj Východoslovenské národné divadlo, vystúpenie riaditeľa Štátneho divadla Petra Himiča s Divadelnými letopismi mesta Košice od Tibora Ferka túto historickú, iste nie náhodnú súvislosť len podčiarklo a umocnilo. Zaujímavá je tiež výstava starých pohľadníc a novinových článkov z roku 1924 v priestoroch knižnice, ktorá potrvá do konca júna a ktorá svojim významom a symbolikou rozhodne tiež zapadá do zaujímavej koncepcie celoročných aktivít knižnice s názvom S jubilantkou jubilujú…
    Originálne bolo tiež internetové prepojenie s Jazzovou sekciou v Prahe a pražské “Nonstop čtení”, nad ktorým prevzal záštitu slovenský veľvyslanec v Prahe Peter Weiss. Jedna hodina košického maratónskeho čítania bola preto venovaná práve českým autorom, na prezentácii ktorých participoval Slovensko-český klub. K atraktívnosti podujatia prispel nepochybne aj známy a obľúbený košický “potulkár” Milan Kolcún so svojím španielskym príspevkom, tiež čítanie známej košickej herečky a poslankyne Ľuby Blaškovičovej a ako čitateľ – maratónec sa predstavil aj bývalý košický primátor a župan Rudolf Bauer.
    V samotnej literatúre, či vo veku knižnice je taká deväťdesiatka síce zaujímavé číslo, ale oveľa hmatateľnejšie, autentickejšie a teda určite i zaujímavejšie je privítať v kresle pre čitateľa- maratónca osobne aj 90-ročných pánov, možno služobne najstarších čitateľov. A tak pozvanie prijali páni Dezider Labanc a Eugen Kočiščák.
    A toto už je moja vlastná spomienka, ktorá by možno bez čitateľského maratónu v knižnici zapadla prachom:
    Uznávam, Bulat Okudžava vôbec neznie slovensky. Neznie vôbec slovansky, hoci jeho literárnym jazykom bola ruština. Ruský (po rodičoch arménsko-gruzínsky, preto to zvláštne meno) spisovateľ prozaik, skladateľ a scenárista, ktorý skomponoval stovky piesní na vlastné verše. Začiatkom 50. rokov vytvoril vo vtedajšom sovietskom Rusku dovtedy nevídaný žáner autorskej piesne. Stal sa tak priekopníkom nového ponímania spievaných textov. Za ním potom prišli Vladimír Vysockij, u nás Karel Kryl… V textoch piesní sa totiž dá vyjadriť mnohé. Láska, obdiv, vďaka, strach i protest… Proti okupácii Československa v r. 1968 Bulat Okudžava protestoval vyhlásením, že kým budú v Československu spojenecké vojská, u nás nevystúpi. Slovo dodržal a do Prahy sa vrátil až v 90-tych rokoch. 9. mája tohto roku by sa dožil deväťdesiatky…
    Silvia Šalatová

    Komentoval Silvia Šalatová dňa 08.06.2014 o 23:13:56

  6. Pekny den

    Poculi ste uz o jaspravim.sk a mikropraci?
    Pracovať môžete kdekoľvek ste a čokoľvek viete: Ľudia z regiónov, kde nie je žiadna práca, so základnými znalosťami práce na počítači vykonávajú napríklad prostredníctvom internetu jednoduché operácie, ako je archivovanie údajov, spracúvanie tabuliek a fotografií či označovanie súborov, pokiaľ máte špecifické zručnosti, alebo ovládate jazyky o to lepšie.
    Slovensk portal jaspravim.sk otvoril konecne brány mikropraci.
    :)
    m

    Komentoval mirka dňa 08.09.2014 o 11:41:55

  7. Dobry den,

    Zaujal ma clanok z 25.07.2014 Novinari v sluzbach tajnych:SIS by sa zisli redaktori, aj za chrbtom Fica, podla ktoreho nesmu byt zurnalisti, sefredaktori, vydavatelia periodik a pod. spolupracovnikmi so SIS. Co potvrdzuje i zakon o Slovenskej informacnej sluzbe v paragrafe 11 (http://www.sis.gov.sk/o-nas/zakon-o-sis.html).

    Zaujimalo by ma, ci mate nejaku skusenost, co s novinarmi, ktori pre SIS pracuju. Napr. Robert Matejovic, vydavatel a sefredaktor casopisu Dimenzie, pracuje sucasne pre SIS.

    Svoj casopis oznacuje za nezavisly stredoeuropsky mesacnik. Neviem, co by vsak povedali ludia z akademickej pody ci politiky na to, keby vedeli, ze robia rozhovory s niekym, kto donasa pre SIS.

    Osobne si myslim, ze pokial ho nejaky skutocne nezavisly zurnalista nebude priamo konfrontovat a nezmedialuzuje tuto kauzu, bude p. Matejovic donekonecna zneuzivat svoju profesiu a svoju poziciu povazovat za neotrasitelnu.

    P. Matejovic pracoval uz i pre STB pod krycim menom Beckov.

    Bolo by tiez zaujimave vediet, ci chorvatska spolocnost realne vykazuje nejaku cinnost alebo sluzi len na rekreaciu matejovicovcou prip.prepieranie penazi.

    Myslim, ze sikovny investigativny reporter by dokazal ludom ako tento, ze nemozu donekonecna porusovat zakon a zneuziat svoju moc.

    Peter Varga

    Komentoval Peter Varga dňa 22.09.2014 o 20:42:53







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems