Ľudovít Feld: „Bez citu net umenie.“

| Osobnosti | 19. 12. 2016

Prestal rásť ako 8-ročný, vo vojne stratil takmer celú rodinu a v koncentračnom tábore kreslil pre Mengeleho pokusy na ľuďoch. Mal množstvo dôvodov hnevať sa na celý svet, no ostal dobrým, milým a pokorným Lajosom. Ľudovít Feld zomrel v roku 1991, no vždy bude živou súčasťou starých aj nových Košíc a inšpiráciou pre budúce generácie. Jeho vynikajúce dokumentárne kresby visia vo Východoslovenskej galérii do 29. januára.

feld-1

Ľudovít Feld na Hlavnej ulici. Foto: Nemenovaný zdroj.

Kresliar, grafik a príležitostný maliar Ľudovít Feld (1904 – 1991) znázorňoval košické Staré mesto, portréty, budovy, historické pamiatky, ale aj holokaust. Mnohí ho považujú za dokumentaristu a podľa jeho kresieb by sa dali dokonca vybudovať autentické staré Košice. No aj tak ho niektorí jeho súčasníci pokladali „len“ za kresliara a v tom čase to znamenalo, že nebol rovný maliarom. Dnes môžeme povedať, že kresbu a grafiku povýšil na úroveň iných umeleckých druhov.

Niektorí mali to šťastie, že ich Feld nakreslil
Výstava Ľudovít Feld vo VSG ukazuje dôležité momenty v neľahkom živote umelca. Pripomína ho  ako dospelého maliara v tele chlapca, ako Žida, ktorý pre Mengeleho kreslil zverstvá páchané v koncentračnom tábore a ako človeka, ktorý sa po vojne vrátil domov bez 11 členov rodiny. Jediné, čo mu ostalo, bolo jeho mesto. Preto sa denne prechádzal uličkami, sedával na lavičke pri Dóme sv. Alžbety a kreslil to, čo práve videl. „Keď sme chystali túto výstavu, premýšľali sme, ako sa asi cítil, najmä po vojne. Ako malý človiečik sa ponevieral po starom meste a ľudia o neho zakopávali. Lebo aj také poznatky máme od niektorých pamätníkov. Tomu všetkému sa musel postaviť ako chlap, hoci vzrastom bol chlapec,“ povedal nám po vernisáži kurátor Michal Štofa. Pre Felda nebolo ľahké zmieriť sa so spomienkami na holokaust a trvalo roky, kým ich dal na papier. Okrem týchto temných a dôkladne vypracovaných diel nájdete na výstave povojnové roky a jednoduchého človeka pri každodennej práci, portréty rodiny, susedov a známych, autentické kresby košických uličiek, tovární a pamiatok. Vyše 100 prác, kresieb, grafík, akvarelov, olejomalieb a jeden vynikajúci dokument Maliar doktora smrti.

Maliar doktora smrti
V roku 2013 uviedla  RTVS dokument autorky Evy Kratochvílovej a režiséra Jozefa Lenharta. Aj vďaka tejto snímke a úprimným výpovediam ľudí z Feldovho okolia sa podarilo zachytiť čo najviac poznaní a spomienok. „Úloha filmových tvorcov a dokumentaristov je zaznamenávať dobu a ľudí v nej. Každý človek má neopakovateľný príbeh a záleží na tvorcoch, ako ho pretlmočia. A prečo Feld? Lebo to bol človek, ktorý mal vždy čo povedať. A keby aj nemal, tak by nám ukázal, čo všetko je potrebné k dokonalej kresbe. Pravdepodobne sústredenosť, pokora k predlohe, precíznosť a čas, čo dnes už nemá nikto,“ hovorí Eva Kratochvílová. Felda poznala len ako mladé dievča, keď chodievala centrom zo školy. Pútal na seba pozornosť okoloidúcich, dospelých aj detí výškou svojej postavy a zároveň svojou kresbou, ktorú väčšina s údivom obzerala. „Spomienky všetkých respondentov na pána Felda dokresľujú jeho ľudské aj profesijné vlastnosti, veľkú človečinu, charakter, čestnosť, múdrosť, húževnatosť, skromnosť, morálku. Veľká časť vlastností generácie, ktorá prežila vojnu a koncentračné tábory, je pre dnešný svet neznámym pojmom. Aspoň tak to vyzerá v bežnom živote na ulici, na pracoviskách, v obchodoch, školách, v nemocnici a všade okolo nás. Jeho príbeh je taký silný, že sme si chceli overiť reakcie mladých ľudí – gymnazistov. Film sme premietali v školách a na diskusiu sme pozvali živého pamätníka, jeho žiaka a výtvarníka Štefana Filepa.“

feld_3

Ľudovít Feld – košické divadlo 1943, papier, akvarel. Zo zbierky Východoslovenskej galérie. Foto: Milan Bobula

Cukríky vo vrecku
Eva Kratochvílová s Filepom navštívili niekoľko košických gymnázií, aby zistili, ako bude na dokument reagovať generácia, ktorá vojnu nezažila. Študenti vidia Ľudovíta Felda ako vzor ľudského správania a prístupu k práci. Veď celý život sa potýkal s čudnými pohľadmi či výsmechom od detí. Ale nikdy ich neohriakol. Naopak, stále mal vo vrecku cukríky, ktorými ich podplácal, aby sa ho nebáli. Svojich žiakov často učil: „Prekonávajte problémy ľudstva, hľadajte dobro. Je ľahké byť zlým, ale dobru sa treba naučiť.“

Ako vnímajú dokument študenti Súkromného gymnázia na Dneperskej ulici 1 v Košiciach?

„Diskusia nám pripomenula, že by sme nikdy nemali zabúdať na chyby ľudstva, ktoré sa už stali. Ľudia často zabúdajú na minulosť a toto je niečo ako prevencia u doktora. A preto je pre nás pán Feld postavou malý, ale inak veľký košický rodák.“
Peter Ferenčik

„V súčasnej dobe sa zo spoločnosti vytrácajú základné ľudské hodnoty ako pomoc druhým, vďačnosť, úcta alebo tešenie sa z maličkostí či zo slobodného života. Pán maliar bol hendikepovaný, no nesmierne dobrosrdečný a nemal potrebu ubližovať druhým, hoci oni ubližovali jemu. Mali by sme si vážiť ľudí, ktorí pomáhajú iným, hoci sami potrebujú pomoc.“
Lujza Dziaková

„Ľudovít Feld mal veľmi ťažký život kvôli svojmu židovskému pôvodu a nízkemu vzrastu. Narodil sa v chudobnej rodine a o čo viac zažíval výsmech a pociťoval svoj hendikep, o to intenzívnejšie na sebe pracoval. Počas vojny mu jeho talent zachránil život a on potom pomohol zachrániť 15 ďalších detských životov.“
Laura Petraššovitšová

Gabriela Krestián Kuchárová


Tags: , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Ľudovít Feld: „Bez citu net umenie.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems