Maľuje izby v projekte Prison Island. A to je niečo ako Pevnosť Boyard

| Téma čísla | 7. 11. 2016

Prison Island je dobrodružná budova pripomínajúca Pevnosť Boyard. Tvorí ju množstvo interaktívnych miestností, ktoré je potrebné najprv postaviť, naprogramovať a tematicky vymaľovať. Na tomto procese sa podieľa aj mladý umelec Zsolt Bocsárszky. Dobrodružné steny maľoval v Španielsku, Nórsku, Švédsku, Fínsku, Holandsku, chystá sa do Berlína aj Amsterdamu. Využili sme možnosť, kým pracuje v ateliéri v Košiciach a zistili, ako projekt vzniká.

zsolt-4

Zsolt Bocsárszky maľuje radšej na zákazy. Svojho plátna sa nikdy nechce vzdať. Je mu za ním ľúto.

Pri našom prvom stretnutí si mi povedal, že maľuješ na celé steny rôzne diela. Čo to znamená?
Ide o projekt Prison Island. Je to vlastne franchising, skupinka Švédov ho vymyslela pred desiatimi rokmi a nechala si ho patentovať. Prison Island je interaktívna hra, ktorá sa odohráva v izbách rôznych budov. Napríklad v starom hoteli, v nepoužívanej fabrike, v nefunkčnom kine, v podzemí, kdekoľvek si to klient praje. Zákazník dá k dispozícii svoju stavbu s existujúcimi miestnosťami, alebo sa v nej izby dobudujú. Špecialisti majú na starosti programovanie, stolári vyrábajú kulisy, tunely, stavby a my maliari dotvárame steny. So mnou na tom pracujú ešte dvaja Košičania –  Andrej Imro a Petra Tkáčiková.

Čo na nich maľujete?
Už podľa názvu je hlavnou témou väzenie, ale v izbách sa spĺňajú rôzne úlohy, čiže aj témy sú odlišné. Ja dostanem zadanie, že mám napríklad namaľovať brankára, ktorý chytá loptu. Ako bude vyzerať, to už je na mojej fantázii, čiže hoci je to práca na zákazku, môžem v nej zanechať svoje autorstvo a talent. Naposledy som vo Švédsku tvoril Laser Game. UV farbami som maľoval labyrint.

Čiže Prison Island je veľké ihrisko aj pre dospelákov. Ako funguje?
Súťaží sa v tímoch. Každý tím musí v izbe – vo väzenskej cele – vyriešiť úlohu či absolvovať aktivitu za určitý čas. Zbiera body a zabáva sa. Je to super spôsob na odreagovanie, ale aj na firemné teambuildingy.

zsolt-1

Téma v projekte Prison Island je daná, no Zsolt využíva svoju fantáziu a talent.

Tieto projekty budujete po Európe, Slovensko nie je v pláne?
Je jeden potenciálny zákazník a keď to vyjde, tak Prison Island vznikne v Bratislave, Brne a vo Viedni. Problémom je, že to nie je lacná záležitosť. Záujem vo svete sa však zvyšuje, tak možno aj Slováci zistia, že sa im to vyplatí.

Ak je to drahé, tak zrejme aj dobre platené.
Áno, dosť. Určite lepšie v porovnaní s platmi na Slovensku.

Ako si sa k tomu dostal?
Cez známeho. Vyštudoval som umeleckú triedu na Maďarskom gymnáziu v Košiciach. Bola to vlastne prvá stredná umelecká škola na Slovensku s maďarským vyučovaním. Od mala som kreslil, venoval sa grafike a neskôr aj graffity umeniu. Z neho vznikol street art, čiže obrazy na stenách, pri ktorých sa používa spray či airbrush technika. Práve ju využívam tiež na projekte Prison Island. Predtým som už pracoval na podobných veciach. V Číne, Rusku a Švédsku som maľoval na steny detských ihrísk zvieratá a džungľu.

zsolt-3

Múr v detskom ihrisku vo Švédsku, rok 2014.

Tvoj otec Attila Bocsárszky je hercom v Divadle Thália. Tiež si ako malý hrával. Prečo si prestal?
Lebo ma viac bavila kresba a grafika. Otec sa aj celkom potešil, že nebude ďalší herec v rodine, že maľbu a divadlo prepojíme a budem vyrábať kulisy. A teraz som sa k nim aj dostal. Nedávno som vytvoril jednoduchú kulisu pre predstavenie Totálny nezmysel divadla Actores v Rožňave.

Čo všetko robíš, keď čakáš na zákazku Prison Island?
Pracujem v ateliéri na svojich plátnach. Chystám sieťotlač tričiek s vlastnou grafikou. A s Viktorom Feherom, Martinom Kimanom a ďalšími sme založili firmu Natreto. Zameriavame sa na všetko, od reklamných nápisov až po umelecké diela na stenách. Firma funguje len tri mesiace, ale v portfóliu máme nápis Kulturpark či celú oddychovú miestnosť pre zamestnancov Business centra na Štúrovej. Týmto štýlom sa maľujú aj podniky, bary a podobne.

„Naše prostredie zošedivelo za socializmu. Pritom by nám bolo oveľa lepšie, keby sme okolo seba mali farby.“

Bavíme sa o tvorbe na steny, múry, budovy, čiže aj o umení vo verejnom priestore. Čo hovoríš na muralizmus?
V Košiciach to rieši Viktor Feher a tiež by som sa chcel v budúcnosti zapojiť. No je to ťažké, keďže pamiatkari sú často proti a musíte mať súhlas od majiteľov bytov.

zsolt-6

Zsoltov mural v Goncruszke.

Muraly sú spornou záležitosťou nielen pre pamiatkarov. Kým jedna skupina obyvateľov chváli umenie na stenách, druhá tvrdí, že je to šaškáreň na budovách, ktoré by mali byť jednej farby.
Naše prostredie zošedivelo za socializmu. Pritom by nám bolo oveľa lepšie, keby sme okolo seba mali farby. Lebo tie na človeka vplývajú pozitívne, je veselší. Veď stačí do betónu pridať trochu farby a už môžeme chodiť po ružových chodníkoch. A čo sa týka muralov – sú galéria, nie kikiriky, ako rôzne zateplené bytovky na jednej ulici.

Keď zalovíme v histórii, tak aj ľudová architektúra využívala farby. A aj dnes je po svete množstvo veselých miest.
Áno, napríklad v Oslo je veľa muralov a vyzerá to úžasne. Tiež stačí zájsť do Poľska. Väčšina muralistov pochádza práve od našich severných susedov a robia vynikajúcu prácu. Ak sa bavíme o architektúre ako takej, príkladom je São Paulo v Brazílii. Alebo mnoho miest a štvrtí v Španielsku, ktoré keď navštívite, cítite sa šťastne.

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Krestián Kuchárová
Foto: archív Zsolta  Bocsárszkeho


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Maľuje izby v projekte Prison Island. A to je niečo ako Pevnosť Boyard
  1. […] Ale čo nájdete na našom webe je spomínaná téma čísla. Tak čítajte TU.  […]

    Komentoval Téma v kope sena | Zajtrajšie noviny dňa 07.11.2016 o 09:04:46







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems