Dorota Kenderová: „Chcela by som, aby sa ľudia nebáli chodiť do galérie.“

| Téma čísla | 24. 10. 2016

Dorota Kenderová sa stala riaditeľkou Východoslovenskej galérie vo februári 2016. Vyhrala konkurz po tom, čo inštitúciou otriasla kauza údajného odpočúvania. Personál bol vraj dlhšie nespokojný a destabilizovaný. Príchod novej riaditeľky potešil nielen zamestnancov, ale aj tunajších umelcov. Po pol roku sa atmosféra v galérii výrazne zlepšila a Dora pracuje na budovaní jej značky, na zanedbanej zbierke a dramaturgii oboch budov inštitúcie.

1

Dorota Kenderová. Foto: Martin Krestián

Na poste riaditeľa ste nahradili Martina Račka, ktorý z funkcie odstúpil po kauze údajného odpočúvania v galérii. Aké boli vaše očakávania?
V tom čase som pôsobila na Vysokej škole výtvarných umení, viedla vlastnú nezávislú nonprofitovú galériu v Bratislave a pohybovala sa najmä v oblasti súčasného umenia. No situáciu som sledovala a na druhú výzvu konkurzu som aj zareagovala. Chcela som zistiť, či budem schopná vymyslieť stratégiu rozvoja galérie, uchopiť a zhodnotiť skúsenosti s umeleckou prevádzkou, ktoré som roky získavala.

Nonprofitová galéria v Bratislave sa volá Hit a je to nezávislá inštitúcia vybudovaná „zdola“, čiže samotnými umelcami. Porovnávať ju s VSG je asi zbytočné.
Galéria Hit bola nezávislý DIY projekt. Založili sme ju z vlastnej iniciatívy a všetky pravidlá boli „naše“. Nemali sme žiadnych zamestnancov, nikoho nad sebou ani pod sebou, všetko sa dialo z našej vôle. Podarilo sa nám ju vyprofilovať na mienkotvornú galériu uznávanú v zahraničí. Mali sme absolútnu voľnosť vo výbere diel a autorov. V galérii v Košiciach sú isté očakávania verejnosti. Sme regionálna kultúrna inštitúcia, ktorá musí zastupovať všetky sféry umenia od najstaršieho po najnovšie, musíme pracovať so zbierkami. Rozdiely sú takmer vo všetkom. V oboch typoch inštitúcií sú pre aj proti, ale stále je to práca s vizuálnym umením i umelcami, a to ma baví.

Váš príchod do Košíc potešil najmä mladých súčasných autorov. Niektorí ale zároveň polemizovali, či zvládnete tlak vyplývajúci z formálneho vedenia galérie, ktorá sa zodpovedá kraju aj verejnosti.
Východoslovenská galéria si so sebou nesie nepohodlné dedičstvo v podobe rôznych káuz z minulosti. Ich následky trvajú doteraz, a treba sa s nimi nejak vysporiadať. Ale s úlohami „rastieme“, takže hľadám riešenia, komunikujem, pýtam sa a radím s tými, ktorí majú viac skúseností, a hlavne sa z nich snažím poučiť. Čo do kultúrnej inštitúcie určite nepatrí, sú rôzne politické tlaky, a tie ma dúfam budú obchádzať.

„ Autorita sa nebuduje vekom, ale vedomosťami, skúsenosťami a prístupom k ľuďom.“

Čo bolo na novej pozícii najnáročnejšie?
Uchopiť kolektív a vytvoriť dobré pracovné podmienky. V galérii pôsobia mladší i starší kolegovia, a práve to bola výzva – komunikovať tak, aby sme si rozumeli a „ťahali“ galériu spoločne. Myslím si, že to sa podarilo. Momentálne máme skvelý a kvalifikovaný tím.

4

Dora s tímom VSG na košickom maratóne.

Nebol problém získať si autoritu najmä u starších kolegov?
Istú nedôveru som samozrejme cítila. Ale myslím si, že autorita sa nebuduje vekom, ale vedomosťami, skúsenosťami a prístupom k ľuďom. Rešpekt si človek musí zaslúžiť. Ja si ho postupne budujem.

Má VSG slabé miesta, na ktoré ste sa po príchode zamerali?
Veľmi potrebná je jasná koncepcia kvalitne pripravených výstav a sprievodného programu, ale aj budovanie značky galérie ako inštitúcie nadregionálneho charakteru. Naša zbierková činnosť je značne zanedbaná, stagnuje na istom počte a nerozširuje sa o kvalitné diela. Práve toto je ďalšou prioritou a cieľom – nájsť spôsob a financie na dopĺňanie zbierky. Taktiež potrebujeme obnoviť výskumnú a publikačnú činnosť.

Aké ďalšie zmeny plánujete?
Východoslovenská galéria by sa mala profilovať ako inštitúcia s kvalitným obsahom. Chcela by som, aby sa ľudia nebáli chodiť do galérie, a aby porozumeli umeniu. K tomu dopomáhajú kvalitne pripravené sprievodné a edukačné programy. K našim plánom patrí napr. sprístupnenie nádvoria. Radi by sme z neho vytvorili miesto pre aktívny, ale aj pasívny oddych. Veríme, že aj takýmto spôsobom sa umenie „dotkne“ ľudí. Ku krátkodobejším plánom patrí obnovenie a otvorenie (v minulosti existujúcej) knižnice v budove na Hlavnej ulici na začiatku budúceho roka. Plánujeme vytvoriť stále expozície, ukázať najväčšiu kvalitu z našich zbierok. Nehovorím len o košickej moderne, ale aj o zbierke 19. storočia a tiež druhej polovice 20. storočia. Momentálne uvažujeme aj o prevzatí výstavy Sen x Skutočnosť z produkcie Slovenskej národnej galérie. Ide o umenie z najkontroverznejšieho obdobia našich dejín, z obdobia Slovenského štátu. Myslím si, že je veľmi dôležité hovoriť o minulosti aj keď nie je vždy pozitívna. Umenie je výbornou pomôckou na jej pochopenie a nahliadanie na spoločensko-historické udalosti či dianie vo svete citlivejším spôsobom.

6

Východoslovenská galéria na Hlavnej ulici v Košiciach.

Nie je na škodu, že VSG pôsobí súčasne na Hlavnej aj Alžbetinej ulici?
Pôsobenie galérie v dvoch objektoch nevnímam ako problém, keďže budovy sú relatívne blízko seba. Máme však isté plány ich dramaturgického rozdelenia. Samozrejme, galériu na Alžbetinej ulici je potrebné programovo zastrešiť, aby si ľudia zvykli, že práve v nej nájdu istý typ umenia.

Ktorého autora by ste radi predstavili v Košiciach?
Obľúbených umelcov mám veľmi veľa. Zo súčasných autorov je to určite Roman Ondák, Denisa Lehocká, Anetta Mona Chisa či Lucia Tkáčová. Dobre sa orientujem v súčasnom umení, ale rovnako mám rada modernu (zač. 20 storočia) či staré umenie. V galérii chceme ponúkať celé spektrum – od historických výstav mapujúcich umenie tej ktorej doby, ale aj výstavy so širším spoločensko-kultúrnym presahom až po súčasné umenie. Taktiež ma zaujíma východoslovenský región a zabudnutí autori z našich zbierok.

Ďakujem za rozhovor.

Eva Barnišinová
Foto: archív Doroty Kenderovej/múzea

2

Dora Kenderová pri realizácii diela.

Ako vníma svoju tvorbu Dora Kenderová?
Moja tvorba by sa dala definovať ako konceptuálna alebo postkonceptuálna. Dôležitý je obsah, pre ktorý potom hľadám najvhodnejšiu formu vyjadrenia alebo adekvátne médium. Rada pracujem s konkrétnym  priestorom, vnímam jeho širší kontext, jeho fyzické, ale aj mentálne vlastnosti. Vytváram miesto-špecifické inštalácie a používam efemérne médiá, ako sú svetlo, zvuk, vôňa, a tiež často pracujem s textom.

Dorota Kenderová (1981) sa v umeleckom prostredí pohybovala od detstva a výtvarné umenie bolo bežnou súčasťou jej života, keďže rodinní priatelia boli umelci. Navštevovala Strednú umeleckú školu v Ružomberku, neskôr Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. V roku 2012 získala doktorský titul na katedre intermédií a multimédií, kde neskôr pôsobila ako odborná asistentka v ateliéri Ilony Németh.  Od 1. februára 2016 vedie jednu z najväčších krajských galérií na Slovensku – Východoslovenskú galériu v Košiciach. Počas štúdia založila galériu HIT v Bratislave, zúčastnila sa umeleckých pobytov v New Yorku, vo Viedni či v Kremse, vystavovala a kurátorsky pripravovala mnoho výstav.

3

Pohľad do priestorovej inštalácie Doroty Kenderovej After 76.


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Dorota Kenderová: „Chcela by som, aby sa ľudia nebáli chodiť do galérie.“
  1. […] Rozhovor s riaditeľkou VSG Dorotou Kenderovou nájdete TU. […]

    Komentoval Minútový šéf | Zajtrajšie noviny dňa 24.10.2016 o 08:55:54







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems