Mesiac autorského čítania nás pritiahol do „Florencie východu“

| Reportáž | 28. 8. 2015

Aj takéto pomenovanie nosí mesto západnej Ukrajiny Ľvov. V ňom sa odohrával Mesiac autorského čítania na Ukrajine. Okrem Ľvova sa podujatie organizovalo aj v Brne, Ostrave, Košiciach a Vroclave od 1. júla do 4. augusta. Pretože Ukrajina bola prvýkrát hosťom 16. ročníka festivalu, boli sme osobne zachytiť atmosféru literárnych večerov.

Autorské čítania v Ľvove prebiehali v podniku Dzyha na Virmenskej ulici. Je známy večernými stretnutiami, posedeniami a rozhovormi mladých intelektuálov. Zvláštnosťou Virmenskej ulice je konečnosť. Ulicu uzatvára budova. Na nápaditom mieste s kamennými kockami a koncovou stenou z dobudovaného múra sa odohrávali čítačky. Na záver festivalu sa zo slovenských spisovateľov prezentovali Richard Pupala a Vlado Šimek. Novinár a scenárista Richard Pupala predstavil úryvok zo zbierky poviedok Návštevy. Čerpal predovšetkým zo spomienok na detstvo a priniesol pohľad na vzťah otca a syna. Básnik a redaktor Vlado Šimek prečítal provokatívne texty plné irónie a zosmiešňovania zo slovenských reálií. Obidvaja spisovatelia rozpútali živú diskusiu medzi poslucháčmi. Posledným predstaveným z vyše šesťdesiatich autorov bol ukrajinský spisovateľ Hryhorij Semenčuk označovaný ako zázračné dieťa. V pomerne mladom veku (24) je básnikom, hudobníkom aj programovým riaditeľom najväčšieho ukrajinského literárneho festivalu – Fóra vydavateľov v Ľvove. Poukázal na fenomén návštevnosti, a to, že na ukrajinské čítačky prichádzalo viacej mladých ľudí ako v českých a slovenských mestách. Zaznela aj báseň o Bratislave, z ktorej bolo cítiť úprimnú náklonnosť k tomuto mestu.

Mickiewiczovo námestie lemuje južný koniec Ulice Slobody

Mickiewiczovo námestie lemuje južný koniec Ulice Slobody

Cesta do Ľvova a doprava v meste

Po príchode na letisko v Ľvove nás čakalo ticho, prázdnota, niekoľko vojakov a zopár odstavených lietadiel poľskej spoločnosti LOT. Letecké spoločnosti iných krajín zrušili prevádzku letov kvôli vojnovému konfliktu. Prešli sme prísnou kontrolou pasov a batožiny. Už sme zabudli na otázky typu: „Ako dlho sa zdržíte na Ukrajine? Aký je cieľ vašej cesty? Asi koľko peňazí v hotovosti máte so sebou?“ Po kontrole sme nastúpili do taxíka. Bol to najjednoduchší spôsob dopravy do centra. Existuje aj mestská hromadná doprava, pozostávajúca z električiek a typických autobusov – maršutiek. Lístky sa kupujú priamo vo vozidle a sú lacné (60 kopejok, približne 2 centy). Cestovný poriadok však funguje na princípe vodiča – kedy prídem, vtedy prídem. Na otázku, ako si domáci plánujú stretnutia, keď nemajú rozpis, nám odpovedali s úsmevom: „Buď meškáme, alebo prídeme skôr. Až takú ťažkú hlavu si z toho nerobíme.“

Mestská hromadná doprava - maršutka

Mestská hromadná doprava – maršutka

Centrum Ľvova

Starobylé jadro pripomína miestami Krakov, čo úzko súvisí s históriou. V srdci mesta dominuje námestie s trhoviskom, centrom ktorého je radnica. Na rohoch námestia sú štyri fontány s gréckymi bohmi. Veža radnice poskytuje výhľad, pri ktorom sme si všimli aj bohatú zeleň mesta. Nachádza sa tu viacero parkov a stromy na každej ulici sú samozrejmosťou. V približne osemstotisícovom meste nás upútala početnosť kostolov. Neskôr sme sa dozvedeli, že ich je viac ako 80. Do Vatikánu nás na okamih preniesol Dominikánsky kostol postavený v barokovom architektonickom štýle. Navštívili sme Arménsku katedrálu s odlišne vyobrazenou poslednou večerou ako zvyčajne. Apoštoli a Ježiš sú v bielych rúchach a Ježiš dáva chlieb oproti hľadiacemu človeku. Pseudogotický štýl zastupuje Kostol svätej Oľgy a Alžbety a gotický štýl Katedrála Nanebovzatia Najsvätejšej Panny Márie. Po architektúre socializmu sme našli len minimálne stopy. Centrum mesta je právom zaradené na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

 Križovatka ulíc: Ulica Slobody a Ulica Akademika Hnatyuka

Križovatka ulíc: Ulica Slobody a Ulica Akademika Hnatyuka

Kontrasty

Upravenosť a obnovenosť niektorých budov centra a historických pamiatok verzus ošumelosť, schátranosť bočných uličiek, podchodov a vnútorných dvorov. Na semaforoch sa ocitnú vedľa seba moderné typy áut s modelmi, ktoré boli vyrobené pred tridsiatimi rokmi. Ľvovčania majú nacionálne ukrajinské cítenie a zároveň typické európske zmýšľanie. Sú hrdí na svoje mesto a osobitné postavenie v ich mysli má Ľvovská národná univerzita Ivana Franka, ktorá je jednou z najväčších a najstarších univerzít na Ukrajine.

 Národná univerzita Ivana Franka v Ľvove

Národná univerzita Ivana Franka v Ľvove

Pulz mesta

Pre Ľvov je typický kaviarenský spôsob života. Centrum mesta je až preplnené reštauráciami a kaviarňami. Pre Ukrajincov je každá nedeľa sviatkom. Všetci sú v uliciach a žijú. Aj o polnoci bol v centre ruch. Pozor sme si však museli dávať na túlavé psy. S pokročilou hodinou sa zgrupovali do svoriek. Názvy ulíc v centre mesta sú písané aj latinkou, mimo centra už len azbukou. Anglicky sa dorozumiete na oficiálnych miestach bez problémov. V obchodíkoch a na trhovisku skôr po slovensky. Síce si nás častokrát zmýlili s Poliakmi a od Čechov nás takmer vôbec nevedeli odlíšiť. Ale vráťme sa ku gastronómii. Charakteristikou mesta je káva a čokoláda. Mletie kávy a praženie majú svoju dlhodobú tradíciu. Nezabudli sme ani na kávivku, likér podobný tomu nášmu čokoládovému s kávovou príchuťou. Nuž a významné postavenie má aj čokoláda. Na námestiach sme našli obchodíky s čokoládovými výrobkami – detailné figúrky primabalerín, čokoládové makety áut, matíc či klieští. Ukrajinská kuchyňa bola lahodná. Ochutnali sme boršč, domáce pirohy a palacinky. Múčne jedlá v reštauráciách sa nepripravujú z polotovarov. Cestá sa chystajú priamo na mieste. Degustovali sme aj ukrajinskú špecialitu kvas, alkoholický nápoj z obilnín. Podobná sa pivu, ale je sladší a má svetlohnedú farbu. Na stenách budov sme objavili pripevnené telefónne drevené búdky. Ich funkčnosť nás príjemne prekvapila. Na Virmenskej ulici sme našli reštauráciu tematicky venovanú petrolejovým lampám. V minulosti bol podnik domovom poľského chemika Ignaca Łukasiewicza. Pracoval v Ľvove ako lekárnik a preslávil sa vynálezom petrolejovej lampy.

Napriek tomu, že o turistov je postarané a ľudia sa snažia žiť každodenný život, na pozadí myšlienok cítiť ťažobu z vojny. Citlivá otázka. Odchádzali sme s poďakovaním za srdečnú pohostinnosť a zaželaním POKOJA našim ukrajinským priateľom.

Martina Hadbavníková
Foto: autorka

Ľvovské národné akademické divadlo lemuje severný koniec Ulice Slobody

Ľvovské národné akademické divadlo lemuje severný koniec Ulice Slobody

 Dominikánsky barokový kostol a kláštor

Dominikánsky barokový kostol a kláštor

Katedrála svätého Juraja

Katedrála svätého Juraja

Polytechnická univerzita v Ľvove

Polytechnická univerzita v Ľvove

Interiér Dominikánskeho kostola

Interiér Dominikánskeho kostola

Pseudogotický kostol svätej Oľgy a Alžbety

Pseudogotický kostol svätej Oľgy a Alžbety

 Bernardínsky kostol a kláštor

Bernardínsky kostol a kláštor


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Mesiac autorského čítania nás pritiahol do „Florencie východu“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems