Snové, mystické, ľahko čitateľné, ale majstrovsky namaľované. Prevedieme vás dielami Marca Chagalla

| Reportáž, Téma čísla | 4. 5. 2015

V Košiciach máme Chagalla. Síce nie unikátne maľby za niekoľko miliónov, ale cenné litografie, ktoré tvoria zrejme prvú samostatnú autorskú výstavu na Slovensku. Marc Chagall je tretím najpredávanejším maliarom na svete, a my sme si jeho diela pozreli na súkromnej prehliadke, ktorou nás sprevádzal kurátor výstavy Pavel Urban.

Výstavu Očakávanie zázraku môžete vidieť vo Východoslovenskej galérii Košice do 14. júna. Tri cykly tvorí 45 litografií plných farieb, symbolov a príbehov. Chagall bol majster farby, v jeho tvorbe badať detskosť a naivitu, ale netreba si to mýliť s neschopnosťou sa umelecky vyjadriť. Výborne ovládal všetky maliarske techniky a bol veľmi veristický výtvarník (verizmus je smer blízky naturalizmu, zobrazujúci skutočnosť s vernosťou do najmenších podrobností). No zároveň popieral fyzikálne zákony, svoje postavy nechal na obrazoch lietať, situoval ich do útrob zvierat, stromov. Vo svojej tvorbe sa vracal do detstva, domoviny, ruský folklór prepájal s modernými prvkami smerov, ako kubizmus, fauvizmus, pop art či futurizmus. Hoci sa spája so spomínanými smermi, nikdy sa nesnažil patriť do nejakej školy a popieral akýkoľvek akademizmus. Neriešil farebné polia, nevyhovovali mu pravidlá, jeho tvorba bola epizodická, nedbanlivá a dištancovala sa od akýchkoľvek kanónov vtedajšej avantgardy. A v tom bol iný.

Farby sú všetko. (Marc Chagall)

Tri cykly a diela plné archetypov

Prvý cyklus Dafnis a Chloé ( (1957 – 1961) je séria mýtických výjavov a metapríbeh zaľúbenej dvojice. Sú to súrodenci, ktorých našli adoptívni rodičia a vychovávajú ich na ostrove Lesbos. Ako vyrastajú, objavujú prírodu a samých seba. Viac Pavel Urban: „Chagall bol ortodoxný Žid, patril k chasidom a k prírode mal veľmi blízko, preto ju rád znázorňoval. V cykle Dafnis a Chloé spojil dva nezlúčiteľné svety – vieru a pohanské mýty. Celý príbeh je zrkadlom dnešnej doby, je podaný ako archetyp všetkých možných mileneckých príbehov – Rómeo a Júlia, Peter a Lucia, Sofokles a Antigona. Aj tento sa končí nešťastne, ale Chagall sa skôr ako na tragiku, zameral na naturálny princíp. Veď aj preto ho Guillaume Apollinaire pomenoval ako autora surnaturalizmu.“

Druhý cyklus tvoria Štyri príbehy tisíc a jednej noci (1948). Chagall bol očarený farebnosťou orientu. Preto sa podujal výtvarne a výrazovo spracovať tému ďalekého či blízkeho Východu. Aj v tomto prípade spojil dva svety, a to rozličné viery. Neriešil otázku náboženstva, ale spoločných archetypov. Na jednej strane používal vernú ikonografiu prostredia, ktoré znázorňoval, na druhej strane doň vnášal kus svojej domoviny a vlastnej kultúry. Čas v jeho tvorbe neexistuje, motívy sú asynchrónne, prostredníctvom nich spája prítomnosť s budúcnosťou. Na obrazoch môžeme vidieť stromy a kytice ako symboly domova, vtákov stvárňujúcich slobodu či lietajúce postavy, užívajúce si lásku a oslavujúce život. Dôležité veci znázorňoval veľké, tie ostatné boli oproti nim takmer zanedbateľné, no viditeľné.

Tretí cyklus je všeobecný. Výtvarník ho robil na sklonku života (1985) a mal zrejme potrebu vrátiť sa k svojim koreňom. Hlavnými motívmi sú príroda, zvieratá či jednoduchí sedliaci, čo sa vedia radovať zo života. A opäť všetko vo farbe, lebo ako povedal Chagall: „Farba je všetko. Ak je správna farba, je správna i forma. Farba je všetko. Farba sú vibrácie ako hudba. Všetko sú vibrácie.“

Pablo Picasso o Chagallovi
„Keď Chagall maľuje, nikto nevie, či spí alebo bdie. Určite má niekde v hlave anjela.“

Skromný a úprimný Chagall

Litografie výstavy Očakávanie zázraku sú majetkom francúzskej spoločnosti SIA Art Expo a Východoslovenskej galérii ich ponúkla na kľúč. Teší sa z toho nielen košická verejnosť, ale samozrejme aj samotný kurátor Pavel Urban. A ako by vystihol majstra vlastnými slovami? „Marc Chagall mi je sympatický tým, že je explozívny, čo sa farby týka. S obľubou používa širokú škálu farieb, medzi nimi výrazne nebeskú modrú a naturálnu zelenú. Nikdy sa nesnažil byť strojený, vždy bol bezprostredný, v dielach cítiť oslavu života, a vďaka tomu je jeho tvorba vitálna. Okrem toho bol veľmi úprimný a jeho obrazy sú ľahko čitateľné. Včera tu bolo malé dievča s otcom a hneď mu začalo obrazy s ľahkosťou interpretovať.“ Hoci mal tento všestranný výtvarník neľahký život, jeho postavy na obrazoch levitujú, smejú sa a nikdy nie sú osamelé. Aj Chagall chcel podľa slov Pavla Urbana celý život lietať, a to v zmysle, povzniesť sa nad všetko a užívať si bytie. Tento odkaz zašifroval do diel plných farieb a snov. Umrel vo veku 97 rokov a na sklonku života napísal: „Všetko sa dá v našom demoralizovanom svete zničiť – okrem ľudského srdca, ľudskej lásky, ľudského úsilia poznať zázrak. Maliarstvo a poézia sa podieľajú na zázraku. Ľudia to dnes pociťujú rovnako ako predtým.“

Francúzsky umelec Marc Chagall (vlastným menom Moishe Shagal) sa narodil v skromných pomeroch ako prvé z deviatich detí. Otec jeho záujem o farby neuznával, no matka ho tajne podporovala. Vo svojich dielach sa vždy vracal do rodného Vitebska, k ruskému folklóru a židovskému vierovyznaniu. Maľbu študoval v Petrohrade a potom aj v Paríži, kde sa v roku 1923 presťahoval už so svojou milovanou manželkou a múzou Bellou Rosenfeld. V mekke umenia sa zoznámil s Picassom, Braqueom, Delaunayom a mnohými inými. V kariérnom raste mu pomohol otec francúzskej básnickej avantgardy Guillaume Apollinaire. Jeho tvorbu posunul spisovateľom a Chagall tak ilustroval Gogolove Mŕtve duše, La Fontainove  Bájky a Bibliu. Stal sa skúseným maliarom, vyzdobil rôzne inštitúcie a budovy, venoval sa aj sochárstvu, keramike a maľbe na sklo. V USA navrhol scénu a kostýmy pre Čajkovského balet Aleko a Stravinského balet Vták ohnivák. Do Ameriky sa utiekol spolu s Bellou počas 2. sv. vojny, aby sa vyhol deportácii. Po smrti manželky v 1944 nedokázal rok tvoriť a z temného obdobia ho dostala až nová láska Virgínia Haggard McNeillová. Druhou manželkou sa však stala Valentína Brodská, ktorá s nim žila až do smrti. Dnes na Marca Chagalla spomíname ako na majstra farby a maliara, ktorý sa približoval surrealistickým školám, no neupísal sa ani jednej z nich. Nemal rád pravidlá a sám sa pasoval do úlohy pozorovateľa, ktorý sa na svet pozerá cez okno s farebným sklom.

Gabriela Krestián Kuchárová

The Promenade, 1918, časť diela

The Promenade, 1918, časť diela

La Branche/Vetva, 1976, časť diela

La Branche/Vetva, 1976, časť diela

Great Circus, 1984, časť diela

Great Circus, 1984, časť diela

Couple and Fish, 1964, časť diela

Couple and Fish, 1964, časť diela
Abdullah discovered before him, 1948, časť diela

Abdullah discovered before him, 1948, časť diela

They were in forty pairs, 1948, časť diela

They were in forty pairs, 1948, časť diela

Chceme ťa! Lebo máš štýl. Poznáš synonymický rad. Kamošíš sa s rytmickým krátením. Íčka pre teba nie sú problém. Ale najmä preto, že oči máš neustále otvorené. (Aj uši a obzory.) Chýba ti už len jediné. Novinárske portfólio. Praxou u nás si ho vytextuješ. Zajtrajšie noviny ponúkajú prax pre študentov a ďalších záujemcov. Nahliadni s nami do sveta žurnalistiky. Napíš nám na info@zajtrajsienoviny.sk.

Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Snové, mystické, ľahko čitateľné, ale majstrovsky namaľované. Prevedieme vás dielami Marca Chagalla
  1. […] Marca Chagalla je farba všetkým. Veď svoju farbu majú aj tóny, hlas, reč, slová, ročné obdobia, vzťahy, […]

    Komentoval Rozmanitosti | Zajtrajšie noviny dňa 04.05.2015 o 07:51:04

  2. […] „Farby sú všetko.“ […]

    Komentoval Také boli Zajtrajšie noviny v roku 2015 | Zajtrajšie noviny dňa 14.12.2015 o 08:01:01







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems