Košice – pre niekoho vytúžený cieľ, pre iného odrazový mostík do sveta

| Skutočné príbehy, Téma čísla | 6. 10. 2014

Dnes je celkom bežné zbaliť si kufre a odísť za prácou hoci aj tisícky kilometrov. V ideálnom prípade západným smerom. Naše všeobecné predstavy o vysťahovalcoch však majú vždy konkrétnu ľudskú podobu. Čo všetko však prejde človeku hlavou, kým dospeje k takému rozhodnutiu? Zaujíma potom ešte niekoho, či sa jeho očakávania naplnili? Z tohto pohľadu sú Košice križovatkou kultúr. Sme univerzitné mesto, pre Západ možno príliš východní, no pre Východnú Európu predstavujeme začiatok Západu. Asi nikoho neprekvapí fakt, že miesta chýbajúcich lekárov u nás zapĺňajú lekári z blízkeho Užhorodu, Kyjeva či vzdialenej Poltavy. Aj Doneck je Ukrajina.

Prvý raz som sa stretla so skupinou ukrajinských lekárov na intenzívnom kurze slovenského jazyka. Bolo to približne v čase, keď sa v Rusku zrútilo poľské lietadlo, pričom zahynula časť politickej elity Poľskej republiky. V Poľsku bol, samozrejme, vyhlásený štátny smútok. Moji ukrajinskí študenti tvrdili, že ak by sa to stalo na Ukrajine, tak u nich zavládne “narodnoe guľanie” – ľudová veselica. Dnes už tomu rozumiem…

„Tak prečo ich vždy znova volíte, keď je to také zlé?” znela moja naivná otázka. „U nás je to všetko oveľa, oveľa zložitejšie,” dostala som odpoveď. „Samozrejme, že vidíme východisko. Dokonca hneď dve. Jedno sa volá Borispoľ a druhé ŽuľanyMedzinárodné letiská v Kyjeve. Inými slovami, odísť čo najrýchlejšie a čo najďalej, kým sa to dá. Tak som tu. Na Slovensku som spokojný. Aj ako lekár, aj ako človek. V Užhorode mám ženu a tri deti, ale na Ukrajinu sa už natrvalo nechcem vrátiť. Chcem sa usadiť tu a priviesť sem i rodinu. Už na tom pracujem, šetrím, deti sa učia slovenčinu a dokonca im to ide lepšie ako mne,” hovorí Vadim Borisovič a dodáva: „Mám atestáciu z anesteziológie, no som ochotný robiť čokoľvek. Jazykovú bariéru považujem len za dočasnú. Keď som dostal ponuku pracovať na Slovensku, váhal som presne päť sekúnd a dnes určite neľutujem.”

Ruslana Ignatievna je začínajúca lekárka, krásna mladá žena. Doma má priateľa, s ktorým už pravdepodobne do budúcnosti veľmi neráta. “Nechcel odísť spolu so mnou, stále váhal, ja som zasa nechcela ostať. A tak som odišla sama, na vlastnú päsť. Dosť mi to zazlieva. Už mi ani nedvíha telefón, nereaguje na sms-ky. Nie, neľutujem. U vás je všetko jednoduchšie. Od zdravotného poistenia (sníva sa mi? – pozn. autorky), cez platy lekárov, až po MHD (asi fakt zle počujem). Nevraživosť kolegov zatiaľ nevnímam a o dôveru pacientov sa uchádzam. Každý deň.”

Tu človeka za deň aj tisíckrát vytočia

Zatváram dvere učebne slovenského jazyka. Môj dominantný pocit je mierny optimizmus, že to hádam u nás nie je až také zlé, ale hlavne – neskutočná pokora. Súčasne otváram hodinu nemeckého jazyka pre uchádzačov o prácu v nemecky hovoriacich krajinách. Našich lekárov tam vítajú s otvorenou náručou. Pracovné agentúry robia nábor, uchádzači si vyberajú z ponuky voľných miest, odlev mozgov najmozgovatejších pokračuje… Podmienkou je však aktívna nemčina. “Dnes som dostal osem pracovných ponúk,” informuje nás Peter, čerstvý absolvent medicíny. „Som slobodný a je mi jedno, kde začnem. Rád lyžujem, asi vezmem niečo v okolí Álp. Roboty je tam dosť, ale na pohovor pôjdem, až keď sa dobre jazykovo pripravím.”

„Fajn, na to sme predsa tu,” prihrievam si vlastnú polievočku.

Alebo títo mladí manželia. Pečiatka na sobášnom liste ešte neobschla, obrúčky nablýskané, ale vidina spoločného bytu za cenu doživotnej hypotéky ich priviedla na kurz nemčiny. Majú namierené do Grazu. Nejaké kontakty získali ešte počas študijného pobytu Erasmus. „Poznáme to tam, nemocnicu sme videli, nie je čo váhať. Tu človeka za deň aj tisíckrát vytočia. Samé naťahovačky, ak nie so zdravotnou, tak so sociálnou poisťovňou, platy lekárov nestoja za nič a ešte ani tá MHD-éčka nechodí, ako by mala…”

Prudko vnímam iný uhol pohľadu a musím uznať, že pravdu majú obe strany. Ale ten mierny optimizmus, taká tá hrdosť, že máme čo ponúknuť, to sa niekam stratilo. A tak sa pokúšam vidieť osudy oboch mojich skupín v súvislostiach. Pomáha mi to lepšie im rozumieť.

(Mená boli na žiadosť dotknutých osôb zmenené.)

Silvia Šalatová
Foto: www.sxc.hu

Vaše ohlasy a názory na články v Zajtrajších novinách, či na samotné noviny, alebo spoločenské témy, môžete posielať na info@zajtrajsienoviny.sk.
Z uverejnených listov čitateľov vyberieme jeden, ktorý získa konzumné v košickej raňajkárni Rozprávka v hodnote 10 eur.

Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Košice – pre niekoho vytúžený cieľ, pre iného odrazový mostík do sveta

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems