Architektúra v súlade s prírodou

| Predstavujeme, Téma čísla | 19. 4. 2014

Osobné presvedčenie. To je to, čo robí z „obyčajného“ človeka ekostaviteľa. „Naša populácia veľmi rýchlo rastie, na svete je stále viac ľudí a my sa musíme snažiť riešiť otázku spotreby a udržateľnosti,“ hovorí jeden z nich, architekt a doktorand na Technickej univerzite v Košiciach Pavol Mészáros. Spolu so svojimi kolegami Zuzanou Grošaftovou a Rudolfom Nielsenom budujú pavilóny z plastových fliaš aj domy zo slamy. Snažia sa tak o uplatnenie prírodných materiálov v staviteľstve.

Na košickej katedre architektúry neexistuje predmet, ktorý by sa priamo zaoberal ekoštruktúrami. Architekti naklonení tejto myšlienke musia sami pátrať po zdrojoch, návodoch, priúčať na workshopoch a kurzoch.

Malý kultúrny priestor

Jeden z projektov, ktorý upozorňuje na ekologické využitie alternatívnych materiálov, je Malý kultúrny priestor v meste. Ide o experiment fungujúci pod záštitou Fakulty umení. „Mali sme dojem, že ľudia nechodia za kultúrou, a preto sme vytvorili mobilný pavilón, ktorý dokáže prísť za nimi. PETvilón je skladačka z viacerých častí, jej kostru tvoria plné či prázdne PET fľaše zakliesnené do drevených alebo kartónových spojov. Z takýchto dielcov dokážeme vytvoriť steny hrajúce farbami, taburetky na sedenie či stolíky. Návrh pavilónu vznikol na niekoľkých nami zorganizovaných workshopoch, a je teda synergiou nápadov všetkých, ktorí sa ich zúčastnili,“ hovorí Pavol. „Ekologickosť projektu spočíva v znovuzrodení materiálu. Na začiatku sme hľadali vhodný odpad, ktorého je veľa a dá sa recyklovať. Voľba padla na plastové fľaše. Zorganizovali sme zbierku a našli dobrovoľníkov ochotných pomôcť s výstavbou. Posledné podujatie, kde ste pavilón mohli vidieť, bolo Návrat vody do mesta. Pri Mlynskom náhone vznikol v priebehu niekoľkých hodín PET bar, farebný priestor na oddych s tajnými zákutiami a špecifickou atmosférou,“ dopĺňa ho Zuzana. Pavilóny poukazujú na zaujímavé lokality a nové možnosti. Pestré fľaše pritiahnu zrak a keď sa neskôr stratia, ľudia sa na miesto vrátia, aby objavili niečo, čo by inak nenašli. Steny z plastu však nie sú vhodné na skutočné staviteľstvo, skôr ako domček pre deti či efektný interiérový paraván. „Nerobili sme na to žiadne záťažové ani statické testy, ak nepočítame nami vyrobenú PET ťavu a skákanie a lozenie po nej. Skúšali sme, čo to dá. Po pätnástich minútach s nami spadla,“ spomínajú s úsmevom absolventi Fakulty umení.

V PET bare blízko Mlynského náhonu ste si mohli počas slnečného dňa posedieť na farebnej PET taburetke.

V PET bare blízko Mlynského náhonu ste si mohli počas slnečného dňa posedieť na farebnej PET taburetke.

Slamený dom nezhorí

Statickými a záťažovými testami však prešli slamené domy. Základ je, rovnako, ako pri bežných stavbách, z betónu, kostra domu je drevená a steny tvorí stlačená slama obalená omietkou z nepálenej hliny. „Bývanie v slamených domčekoch nie je od žitia v klasickom dome v ničom odlišné. Dokonca ani nemusia pôsobiť ,hipisáckyʻ, môžu mať farby aj tvary modernej stavby. Ich najväčšou výhodou je popri ekologickosti najmä úspora financií. Sú to autokonštrukcie, ľudia si ich stavajú sami a používajú pritom lokálne zdroje – hlinu, drevo, slamu. Stavba slameného domčeka v Košiciach – Šaci, ktorý som projektovala, vyšla jeho majiteľa, zručného tesára, do 25 000 eur,“ vysvetľuje Zuzana. Do budovania sa však pustia len tí, čo majú s ekostavbou skúsenosti, alebo sa tejto problematike aktívne venujú. „Človek musí byť presvedčený o tom, že chce bývať ekologicky. Niektorí možno majú v hlave takúto myšlienku, no stretnú sa s predsudkami o bezpečnosti či komforte a svoj nápad nakoniec nezrealizujú. Pritom slamené domy nemôžu zhorieť, pretože slama je vďaka hline hermeticky uzavretá. A tam, kde sa nedostane vzduch, to jednoducho nehorí. Ideálne by bolo vytvoriť akési modelové domy, v ktorých strávia ľudia víkend alebo týždeň a až na konci pobytu im povieme, že bývali v ekologickej stavbe z alternatívnych materiálov,“ hovorí Rudolf Nielsen. Ekodomy pritom nie sú novinkou, rozširujú sa po celom svete približne od 60. rokov 20. storočia. „V súčasnosti vznikajú takzvané ekovillages, ekodediny, ktoré sa snažia riešiť základné životné otázky, sociálne aj psychologické problémy inak. Najväčším fenoménom týchto komunít je zdieľanie. Nielen materiálov, ale hlavne skúseností. Vznikajú vo vyspelých i rozvojových krajinách a aj keď uznávajú rovnaké hodnoty, spôsob ich naplnenia je akoby prevrátený. Kým jedni sa snažia svoju spotrebu znižovať, druhí chcú z mála, čo majú, vyťažiť čo najviac. Na Slovensku máme dve väčšie dlhodobo fungujúce komunity – Zaježovú pri Zvolene a Brdárku pri Rožňave,“ vysvetľuje Pavol, ktorý sa ekodedinám venuje aj vo svojej dizertačnej práci. Ekologická architektúra sa teda napriek slabej propagácii vzmáha, obavy a predsudky miznú a ľudia začínajú premýšľať odlišne, akosi čistejšie a zdravšie. Časom možno vznikne aj na košickej katedre architektúry predmet, kde budú študenti hľadať cestu k stavaniu v súlade s prírodou.

Veronika Samková
Foto: archív Pavla Mészárosa a Zuzany Grošaftovej

Na streche slameného domčeka v Šaci vznikla aj záhradka.

Na streche slameného domčeka v Šaci vznikla aj záhradka.

Slamená stavba môže vyzerať ako tradičný dom, no aj ako moderná vila.

Slamená stavba môže vyzerať ako tradičný dom, no aj ako moderná vila.

Vaše ohlasy a názory na články v Zajtrajších novinách, či na samotné noviny, alebo spoločenské témy, môžete posielať na info@zajtrajsienoviny.sk.
Z uverejnených listov čitateľov vyberieme jeden, ktorý získa konzumné v košickej raňajkárni Rozprávka v hodnote 10 eur.

Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Architektúra v súlade s prírodou
  1. Kde presne stoji stavba?

    Komentoval martina dňa 29.04.2014 o 21:44:44

  2. Ahoj Martina,
    stavba domu stojí v Košiciach – Šaci na ul. Borovicovej.

    Komentoval Zuzana dňa 30.04.2014 o 22:00:20







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems