(Ne)užitočná filozofia

| Literatúra, Rozhovory, Skutočné príbehy | 16. 11. 2013

V mladosti veľa čítavala a zaoberala sa otázkou zodpovednosti. Dnes prednáša filozofiu na Fakulte umení. Košičanka Juliana Berberich-Sokolová strávila časť svojho života v zahraničí, no vždy sa chcela vrátiť späť. Vďaka tomu máme „doma“ ďalšieho mladého človeka, ktorý môže prispieť k lepším Košiciam.


Vyrastala si v Košiciach a v Misurate v Líbyi, pochádzajú odtiaľ tvoji rodičia?

Moji rodičia sú z Košíc a do Líbie sme odišli, keď som mala rok. Kaddáfí vtedy Misuratu intenzívne rozvíjal, budoval aj novú nemocnicu, ktorá mala byť silná a kvalitná. Posielali tam lekárov z krajín socialistického bloku, medzi nimi môjho otca. Žili sme tam asi štyri roky.

Bola si ešte malá, pamätáš si na toto obdobie?

Samozrejme, všetky ranné spomienky sú z Líbie. Pamätám si farby, vône, zvieratá, škôlku, náš dom, hlas muezzina. Určite sa tam plánujem vrátiť. Aj keď nedávne boje boli v Misurate veľmi tuhé. Neviem, či tam niečo z toho, čo si pamätám, bude ešte stáť.

Študovala si filozofiu na University of York a dizertačná práca bola o Emanuelovi Levinasovi. Prečo?

Študovala som filozofiu v Anglicku a vyhovoval mi ten anglo-americký prístup výučby filozofie, nie až s takým dôrazom na dejiny, ale aj na analytickú prácu. No potom som začala byť frustrovaná z prístupov, ktoré sa mi zdali byť miestami až irelevantné, skôr technické. Hlavne, čo sa týkalo etiky a otázok životných situácií. Už od mlada ma zaujímala otázka zodpovednosti a Levinasova filozofia mi poskytla hutný rámec, ako k nej pristúpiť. Nediala sa totiž len na úrovni morálneho abstraktného zákona.

Levinas pochádzal z Litvy, zo židovskej rodiny, od 30-tych rokov pôsobil vo Francúzku. Počas druhej svetovej vojny bola časť jeho blízkych zavraždená. Jeho filozofia sa snažila pochopiť, ako sa niečo také mohlo udiať v Európe a či to nejako súvisí s dejinami nášho myslenia. Jeho diagnóza znela, že západná európska filozofia vždy kládla najprv otázky bytia až potom otázky etiky – čo nám umožňuje myslieť seba bez svojho vzťahu k druhému. To však v skutočnosti nie je možné. Neexistujem najprv ja, až potom vzťah k tomu druhému. Ja neexistujem bez môjho vzťahu k druhému a vznikám iba cez tento vzťah k druhému.

V súčasnosti prednášaš filozofiu na Fakulte umení TUKE. Čo ti táto práca priniesla?

Konfrontáciu s inými spôsobmi myslenia a tvorenia, keďže naši študenti sú výtvarníci, architekti, dizajnéri. Neučím budúcich humanitných vedcov, a tak mám väčšiu slobodu v učení, spoločne skúmame rôzne otázky.

Juliana Berberich-Sokolová na košickom krste knihy v Artfore. Foto: Ján Gálik

Juliana Berberich-Sokolová na košickom krste knihy v Artfore. Foto: Ján Gálik

Filozofia je súčasťou mnohých vysokoškolských odborov. Niektorí študenti nechápu jej užitočnosť.

Pre mňa je podstatné nielen to, čo sa učíš, ale že sa učíš aj premýšľať, trénuješ si myslenie. Môže ťa to rozhýbať, aby si viac reflektovala svoju situáciu. Základný moment filozofie vychádza z otázok, ktoré vyhádzajú z nášho bytia v tomto svete. Moja najväčšia výhrada k otázke užitočnosti však je, že akademická pôda má byť priestorom pre intelektuálny rozlet, rozvoj. Nech študuješ hocičo, je veľmi dobré, keď sa venuješ širokej škále vecí. Po škole je už ťažké mať túto možnosť, keď pracuješ a všetko je nastavené k nejakému cieľu úžitku. Na univerzite môžeš premýšľať, venovať sa veciam, ktoré nie sú výhradne užitočné, ale rozvíjajú tvoje myslenie, tvoj životný postoj, sú tvojou potravou. Ja by som bola rada, keby otázka prvoplánovej užitočnosti nebola pre študentov taká podstatná, veď impulzom k štúdiu by mal byť ich hlad po vedomostiach, nových stimuloch a rozvoji seba. Človek sa môže dozvedieť množstvo vecí, môže sa rozletieť a ešte za to dostane aj kredity.

Okrem filozofie aj píšeš literatúru, tohto roku v máji ti vyšla knižná prvotina – zbierka básní My house will have a roof /Môj dom bude mať strechu. Vedela by si sa ako autorka charakterizovať?

To by som nechcela, skôr by som mohla skúsiť charakterizovať túto knihu. Kľúčovými slovami by boli zima, sneh, zázrak, možnosť/nemožnosť zázraku, nehybnosť. Kniha sa začína citátom: „Prvá hodnota bytia: nehybnosť“. Snažím sa v nej o najväčšiu možnú kondenzáciu výrazu.

Blízka ti je aj kultúra. Spoluorganizovala si X Apartmens, na čom pracuješ teraz?

Na Kine Úsmev, spolupracujem s občianskym združením Cinefil. Už v novembri minulého roka sme mestu predložili projekt mestského kina a centra audiovizuálnej kultúry, mesto zatiaľ nereagovalo. Do konca roka máme kino vo veľmi krátkodobom podnájme, ale na projekt potrebujeme dlhodobý prenájom. Cieľom je mať v centre mesta kamenné kino (je to posledné kamenné kino, ktoré je schopné takto fungovať), ale aj centrum audiovizuálnej kultúry, ktoré by sa venovalo vzdelávacím programom, práci so školami, mediálnej a filmovej vzdelanosti. Slúžilo by ako platforma pre tvorbu filmov, videoartu, cykly prednášok týkajúce sa filmu, médií, na premietanie študentských a experimentálnych filmov. Na základe rôznych medzinárodných spoluprác sme schopní sálu digitalizovať, priniesť investície. Dúfame, že to mesto čoskoro podporí.

Bavíme sa o filme, už si napísala aj scenár?

Zatiaľ nie, ale existujú rôzne skice k filmovým scénam. Teraz píšem rozhlasovú hru. Nikdy som nič také nepísala, ale nazbieralo sa mi veľa materiálu, kde je dôležitý zvukový vnem. Práve materiál ma doviedol k takému formátu a popri tom sa učím, ako má fungovať rozhlasová hra. Možno tak raz vznikne aj scenár.

O čom bude tá rozhlasová hra?

Jej leitmotívom je architektúra a život jedného architekta.

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Kuchárová


Tags: , , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: (Ne)užitočná filozofia
  1. […] (Ne)užitočná filozofia […]

    Komentoval Kultúrna kronika 2013 – To najlepšie z archívu Zajtrajších novín | Zajtrajšie noviny dňa 14.12.2013 o 19:54:50







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems