Kto je naša mestská kronikárka?

| Rozhovory, Skutočné príbehy | 17. 6. 2013

Košice majú mestskú kronikárku. Keď sa ku mne dostala táto informácia, v sekunde som si predstavila nejakú starú zázračnú paniu s holubom na pleci, ktorá v Košiciach prežila celý svoj život, naspamäť pozná jeho zákutia a príbehy a rada ich podáva ďalej ako zaujímavé rozprávky. Moje stereotypné predstavy však boli mylné. Kristina Forbat (1986), Nemka žijúca v Hamburgu. To je meno mestskej kronikárky Košice.

Kristina sa narodila v Košiciach a ako trojročná emigrovala s rodičmi do Nemecka. Hoci svoju rodnú hrudu navštevovala každé letné prázdniny, na dlhší čas ju sem priviedlo Nemecké kultúrne fórum pre východnú Európu. Vypísalo totiž štipendium na pozíciu spomínanej kronikárky. Košice boli cieľovou krajinou práve vďaka titulu Európske hlavné mesto kultúry. Päťmesačný pobyt pomohol zrealizovať aj rezidenčný program K.A.I.R. Kristinine texty o našom meste nájdete na blogu www.mestsky-kronikar-kosice.blogspot.sk. Na veci sa pozerá vlastnou optikou, svoju zvedavosť uplatnila aj vo filmovom priemysle v Nemecku. I počas našich stretnutí na Uličke remesiel skúma prostredie, ktoré ju stále niečím zaujme a neprestáva sa svojou milou nedokonalou slovenčinou pýtať. Určite už snuje ďalší článok, hovorím si.

Aké máš spomienky na detstvo v Košiciach?

Moje spomienky vychádzajú z fotiek a videa, ktoré točil môj dedo na Bukovci, kde mali chatu. Potom si pamätám chatu druhých starých rodičov v Hnilčíku v Slovenskom raji, kde stále chodievame. Slovensko som si idealizovala prírodou. Priamo Košice si z detstva pamätám prostredníctvom zmrzliny z Aidy, banánov v čokoláde, medvedíka s medom, sabinovského jogurtu či makovej štrúdle. Na veľkých oslavách sa u nás veľa spievalo. Čiže spomienky mám rodinné, prírodné, gurmánske a veselé.

Vytrácala sa z tvojej reči po emigrovaní slovenčina a nahradila ju nemčina?

Určite. Ako trojročná som hovorila po slovensky len málo. Nechodila som do slovenskej školy a nenaučila som sa správne gramaticky písať. V Nemecku bolo naším prvým cieľom integrovať sa a naučiť dobre po nemecky. Dokonca som mala v detstve obdobie, keď som sa slovenčine bránila. Moja babka sa musela učiť pár slov po nemecky, aby sme si rozumeli. Až v dospelosti som si uvedomila, že je to moja identita, že je to dôležité. S mamou sa rozprávam mixom slovenčiny a nemčiny.

Dokážeš vnímať premenu Košíc ako mesta?

Mesto sa zmenilo po architektonickej stránke. Každý rok narastie niečo nové. Najmä nákupné centrá. Postupne sa dá pozorovať, že aj malé obchodíky sa menia, hoci pár socialistických stôp ostáva. Napríklad na Mäsiarskej ulici je drogéria s obsluhou. Podobne aj papiernictvo na Mlynskej. Popri obchodných reťazcoch, ktoré sú rovnaké na celom svete, nájdete v Košiciach aj stopy minulosti. Tento stret a kontrast sa mi páči.

Čo ťa na meste ešte fascinuje?

Úprimne som nadšená z kultúrnych podujatí, pretože sú veľkomestské. Napríklad z festivalu Use The C!ty som bola očarená. Zaujímavý program, inštalácie, atmosféra. Ponuka kultúry v Košiciach je taká veľká, hoci mesto je v porovnaní s Hamburgom malé. Keď sa prechádzam rôznymi dvormi, cítim tu akoby mediteránsku atmosféru. Fascinuje ma, že hoci by mesto mohlo byť provinčné, nepríde mi tak. Zaslúži si titul Európskeho hlavného mesta kultúry. Vidím, že mnohé festivaly sa konali aj v minulosti. Páči sa mi, že som v priebehu 24 hodín mohla byť na židovskom koncerte klezmer hudby a zároveň na rómskom divadle Romathan. V jeden deň som mohla zažiť dve výrazné kultúry. Aj pri prechádzkach mestom počujem mnohé jazyky, maďarčinu, nemčinu, angličtinu, ruštinu. Cítim sa tu ako vo veľkomeste.

Cítiš sa v Košiciach už ako doma?

Už áno. Veľmi mi v tom pomohol bicykel. Keď na ňom jazdím po uliciach Košíc, mám pocit, že je to aj moje mesto. Zároveň môžem ísť v nedeľu k babke na obed. Viac si užívam svoju slovenskú rodinu.

Čo je cieľom tvojho štipendijného pobytu na východe Slovenska?

Napísať môj subjektívny pohľad na mesto Košice. Skúmam ho z kultúrneho a historického pohľadu. Ukázať dojmy, obraz plný detailov a zabudnutých príbehov mesta. Cieľom je aj nakrútiť film. Dokument o obyvateľoch, ktorí vyrozprávajú, ako prežili politické zmeny za celú svoju históriu od prvej Československej republiky. Aké vplyvy mali na nich rôzne politické zmeny. Päť rokov som študovala nemecko-francúzske politické vedy a žurnalistický program v Lille a Münsteri. Redakčne som pracovala na dokumentárnych filmoch. Rada sa stretávam s ľuďmi, rozprávam sa s nimi o ich príbehoch.

Je domáce obyvateľstvo prístupné? Rado s tebou zdieľa svoje spomienky, názory?

Áno, ľudia sú ochotní, nájdu si na mňa čas, neponáhľajú sa a neberú sa príliš vážne, ak to priamo porovnám s Hamburgom. Košičania sú sebaironickí, pohodoví. Väčšinou nie je problém dohodnúť si stretnutie do pár dní. Musím sa priznať, že aj moja rodina mi otvára dvere, pretože sa tu každý s každým pozná. A to je veľké šťastie.

Ďakujem za rozhovor.

Lucia Zacharová

 

S textami mestskej kronikárky Kristiny Forbat sa budete pravidelne stretávať aj na stránkach Zajtrajších novín.

Kontakt na Kristinu: forbat@kulturforum.info

 

Mestská kronikárka Hamburčanka Kristina Forbat žila do svojich troch rokov v Košiciach.  Foto: autorka

Mestská kronikárka Hamburčanka Kristina Forbat žila do svojich troch rokov v Košiciach.
Foto: autorka


Tags: ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Kto je naša mestská kronikárka?
  1. […] pôsobila v Košiciach počas minulého roka ako mestská kronikárka a v tomto čase písala pre naše noviny stĺpčeky. Jej film mal premiéru 14. marca a my sme […]

    Komentoval Návrat do veterného mesta v Bratislave | Zajtrajšie noviny dňa 05.06.2014 o 09:04:45







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems