Zviditeľniť sa na mape kultúry

| Mesto Košice, Rozhovory | 14. 1. 2013

Na začiatku bol projekt Interface 2013, vďaka ktorému získali Košice v roku 2008 titul Európske hlavné mesto kultúry. Dnes je mesto oficiálnym nositeľom tohto prestížneho titulu, a preto sa naň obracia pozornosť nielen domácich, ale aj zahraničných záujemcov o kultúru. O tom, čomu všetkému sa Košice zaviazali a čo všetko môžu dokázať, rozpráva umelecký riaditeľ projektu, kurátor Vladimír Beskid.

Vladimir Beskid, umelecký riaditeľ Košice 2013. Foto: Tomáš Čižmárik

Ako vyzerá mesto Košice, dnes už reálne Európske hlavné mesto kultúry, vo vašich predstavách?

Predovšetkým projekt pod názvom Interface 2013 nie je stavaný len na jeden rok. Má dlhodobejšiu víziu. Nie je to otázka niekoľkých veľkých akcií, je to dlhodobejší proces premeny a rozvoja mesta a jeho kultúrnej infraštruktúry. S tým súvisí napr. dvadsať investičných projektov, z ktorých sú pre program kľúčové najmä Kasárne /Kulturpark, Kunsthalle a Spoty – malé „horúce“ kultúrne body na okraji. Druhou rovinou je nastavenie nového modelu celkovej kultúrnej politiky mesta. Treťou rovinou je regionálny rozmer projektu a mal by stimulovať celú domácu scénu na východnom Slovensku. To zastrešujú predovšetkým projekty Terra Incognita a Pentapolitana. Chceli by sme byť aj lídrami v oblasti kreatívneho priemyslu. Rozbehli sme vlastný rezidenčný program, pretože mobilita umelcov v širšom európskom priestore je tiež dôležitá. Takisto univerzitná spolupráca. Nakoniec je tu umelecký program, ktorý má tiež svoju architektúru a štruktúru. Má päť strategických línií, vybrali sme štyri osobnosti a jednotlivé projekty, ktorých je vyše tristo, sme rozdelili do troch rovín na kľúčové, významné a sprievodné podujatia.

 

Akými nástrojmi sa bude dať udržať projekt po roku 2013?

Kumulovaním energie a financií, synergiou nasadenia a rozličných zdrojov a dotácií – európske grantové systémy, Visegrad, Ministerstvo kultúry SR, privátny sektor ako Koalícia 2013+ a podobne. Hlavným nositeľom projektu je prirodzene mesto Košice, čo je záväzok minimálne päť rokov dlhodobej udržateľnosti smerom k štrukturálnym fondom a Európskej únii. Program by sa mal odohrávať aj v nových investičných projektoch, kde nastavujeme modely fungovania a vytvárania partnerských inštitúcií a sieti, tzv. intelnetu. Projekt považujeme za veľkú kultúrnu injekciu a výzvu pre mesto a širšiu aglomeráciu.

 

Vidíte jeho prínos aj pre celé Slovensko?

Samozrejme. Podujatia majú rozličné roviny – mestskú, regionálnu a národnú. Projekt Putujúce mesto vyváža súčasnú košickú a slovenskú kultúru za hranice za účasti aj mimo košických umelcov. A takto predstavuje Slovensko širokej verejnosti na medzinárodnej scéne. Nakoniec Kunsthalle/Hala umenia bude prvou inštitúciou tohto druhu na Slovensku vôbec, to nie je málo.

 

S akými reakciami sa stretávate na Putujúce mesto a na našu kultúru?

Predovšetkým nás teší záujem médií. Pretože sa ľudia dozvedia, kde Košice sú a čím disponujú. Napríklad naposledy sme organizovali spolu so Slovenským inštitútom v Paríži operný večer v Marseille. Bolo vypredané, bolo standing ovation.

 

Dajú sa Košice porovnať s ostatnými Európskymi hlavnými mestami kultúry, akými boli Amsterdam, Brusel či Kodaň?

Stávame sa súčasťou tejto veľkej siete, sme v dobrej európskej spoločnosti. Projekt prispeje k zviditeľneniu mesta na európskej kultúrnej mape. Dúfam, že sa Košice vďaka nemu stanú aj väčšou a novou turistickou destináciou. Veď prestížny magazín Lonely Planet dal do top desiatky Slovensko na piate miesto aj vďaka EHMK.

Čo je iné, Košice sú menšie mesto oproti menovaným a májú svoje špecifiká, akými sú naša história, postsocialistická minulosť, situovanie na hranici EU, osobitá programová línia Košické živly – svetlo, voda a zvuk a iné. Druhá vec je otázka financií, nemôžeme sa porovnávať s rozpočtom takého Liverpoolu, Essenu či Marseille. Projekt je však ambiciózny a naštartuje procesy od začiatku roka 2013, ktorých výsledky sa ukážu neskôr. Pri tom chceme mať vlastnú tvár, vlastnú identitu, nechceme byť ako tá príslovečná žaba, čo videla koňa kuť a tiež zdvihla nohu.

 

Akú úlohu hrá kultúra podľa vás v našich končinách?

Vychádzame z toho, čím disponujeme. Naše kultúrne prostredie nie je až také silné. Ale projekt práve umožňuje dve roviny. Jednak priniesť špičkové umenie na Slovensko, a jednak prekonať priepasť medzi bežným očakávaním slovenského diváka odchovaného na televízii a súčasným umením, voči ktorému môže byť každý otvorený a vnímavý. Prostredníctvom kultúry môžeme posilniť náš tvorivý potenciál a sebavedomie Košičanov.

 

Začnú ľudia vďaka projektu rozmýšľať o umení a bežne sa o ňom zhovárať, ako je to zvykom v západnej Európe?

Je to hlavne otázka školstva, etickej, estetickej výchovy aj „výchovy“ umením. Ale aj v rámci EHMK už dnes bežia edukatívne programy, tvorivé dielne, spolupráca so školami, univerzitami, vedecké konferencie, komunitná spolupráca, ktorú zastupuje program SPOTs. Práve výmenníky pracujú na sídliskách so skupinami od materských škôl po seniorov, ktoré sa aktívne zapájajú do rôznych projektov, či už do výstavy nábytku, alebo divadla.

 

Podieľali ste sa na tvorbe projektu Interface 2013. Vytvorili ste niektoré koncepty programových projektov v rámci vizuálneho umenia. Ktoré z nich sa budú realizovať v roku 2013?

Jeden z kľúčových projektov je v spolupráci s Východoslovenskou galériou pod názvom Košická moderna. Je to jedna z najsilnejších kapitol výtvarného umenia nielen v Košiciach, ale na Slovensku vôbec. Ak sa niekde zrodilo moderné slovenské výtvarné umenie, tak to bolo v Košiciach v dvadsiatych rokoch. Bratislava prebrala štafetu až v tridsiatych. Ďalšími podujatiami budú v druhej polovici roka výstavy autorov ako sú Gyula Kosice a Tony Cragg, Trienále súčasného umenia v spolupráci s FRAC Marseille, svetový kongres AICA, čo je medzinárodná organizácia historikov a kritikov umenia, či Týždeň slovenskej kultúry v Marseille v máji tohto roku.

 

A čo prvá polovica roka?

Tým, že nebudú dokončené dva investičné projekty, zvolili sme inú stratégiu. Budú sa konať podujatia v exteriéri, v zahraničí. Napríklad prezentácia Putujúceho mesta, kde predstavíme nedávno zosnulého Jána Mathého v Londýne. Druhou rovinou sú projekty, ktoré sa môžu realizovať aj v iných priestoroch s našimi partnermi. V marci to bude Febiofest a Jakubiskove dni, dúfajme aj s režisérovou osobnou účasťou. Uprednostníme aj projekty, ktoré sa budú konať vo verejnom priestore – otvorenie Košického hradu, Dni mesta Košíc, Use the city festival, Public Art Days, Konvergencie.

 

Čiže program sa kumuluje až od jari?

Áno, štartujeme Otváracím ceremoniálom v januári a program sa naplno rozbieha prakticky od marca. Je to trochu aj záležitosť grantového systému MK SR, keď financie pre našich partnerov prichádzajú na jar.

 

Naplánovaných podujatí je vyše tristo. Považujete niektoré z nich za tie naj?

Pre mňa osobne sú dôležité projekty, ktoré sú nové, inovatívne a periodické, a ktoré sme iniciovali priamo my v prostredí EHMK. To je napríklad festival Mesto zvuku/Sound City Days – bienále, ktoré prináša iný typ zvukového umenia. Všetko, čo súvisí s digitálnym zvukom, šumom, radioartom, s experimentálnymi elektro-akustickými kompozíciami a zvukovými inštaláciami. Ďalej sú to Dni nového tanca/New Dance Days, čo je bienále súčasného tanca, pohybu a neverbálneho divadla. Biela noc/Nuit Blanche má veľmi silnú pozíciu. Z jednorazových vyberiem svetové Dni novej hudby/ISCM World New Music Days, čo je stretnutie súčasnej vážnej hudby a skladateľov, kde odznejú svetové premiéry hudobných diel. A dúfam, že to nezakríknem, ale veľmi sa teším na záver roka v Kunsthalle, kde pripravíme veľkú výstavu súčasného britského umenia po Warholovi s názvom Britský expres v spolupráci s British Council.

 

Je medzi projektmi zastúpená aj socha?

Ide najmä o projekt Verejný priestor inak /Public Art Days, kde očakávame sochy od Gyulu Kosiceho, Američana Dana Grahama a klasika košickej scény profesora Juraja Bartusza. K tomu sa pridajú aj mladší kolegovia, napríklad projekt Tomáša Džadoňa: Pamätník ľudovej architektúry v Košiciach, čo je drevenica inštalovaná na streche paneláka. Zmyslom projektu EHMK v rámci hesla Podporujeme kreativitu je posilniť domáci intelektuálny potenciál v rôznych rovinách. Cieľom je vytvoriť z Košíc nové, dynamické, kreatívne mesto na schengenskej hranici.

 

Ďakujem za rozhovor.

 

Lucia Zacharová

 


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Zviditeľniť sa na mape kultúry

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems