Projektový tím Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 vybral štyri kľúčové osobnosti, ktoré zosobňujú projekt a prispievajú k jeho propagácii. Umelecký riaditeľ Košice 2013, n. o. Vladimír Beskid: „Ide o štyri nosné osobnosti košickej kultúry 20. storočia. Všetky výrazne ovplyvnili kultúrne dianie doma i v zahraničí. Sándor Márai v literatúre, Gyula Kosice vo vizuálnom umení, Ľudovít Oelschläger v architektúre a Juraj Jakubisko vo filme. V priebehu budúceho roka k nim pribudne ďalších 40 mien z celého východného Slovenska, ktoré predstavíme v špeciálnej publikácii v rámci programu Pentapolitana“.
Košice v slávnych dielach
Košický rodák Sándor Márai, ktorý zomrel v roku 1989 v americkom San Diegu, je jednou z najvýznamnejších postáv európskej literatúry 20. storočia. Rok po smrti dostal najvyššie maďarské umelecké vyznamenanie – Kossuthovu cenu. V nemecky hovoriacich krajinách sú jeho diela vydávané v rekordných nákladoch. Košičanov môže tešiť, že naše mesto hrá v jeho dielach významnú úlohu.
Meno podľa mesta
Hovorí sa, že doma nikto nie je prorokom, ale Gyula Kosice, vlastným menom Ferdinand Fallik, ktorý sa narodil v Košiciach v roku 1924, si pozornosť Košičanov určite zaslúži. Veď použil ako svoje umelecké meno názov svojho rodného mesta. Nielen preto mu mesto Košice udelilo v roku 2010 titul „Čestný občan mesta Košice“. Je jedným zo zakladateľov abstraktného nefiguratívneho umenia. Ako prvý na svete použil vodu a neón ako časť svojich umeleckých diel. Stále tvorí v Buenos Aires.
„Oživený“ architekt
Jedným z pozoruhodných architektov medzivojnového obdobia, ktorých meno takmer upadlo do zabudnutia, je Ľudovít Oelschläger, narodený v Košiciach v roku 1896. Je autorom mnohých kvalitných medzivojnových architektonických realizácii v Košiciach, na východnom Slovensku, Ukrajine a v Maďarsku. Spomeňme aspoň Synagógu na Puškinovej ulici či Kino Slovan.
Legendárny filmár
Juraj Jakubisko, rodák z Kojšova pri Košiciach je uznávaným režisérom. Z jeho bohatej tvorby spomeňme aspoň legendárny trojdielny televízny film Nevera po slovensky. Vrcholom jeho tvorby 80. rokov je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo ocenení, podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Od roku 1993 žije v Prahe. Je členom Európskej filmovej akadémie, od roku 2001 je docentom na FAMU v Prahe.
Jozef Marko
Foto: Gyula Kosice – Cosmogonía hidrocinética, 1980 (iný zdroj neudávame)
Prečítajte si aj:
