Povrazochodec nad spievajúcou fontánou

| Kultúra, Rozhovory | 28. 5. 2012

Multimediálny a multižánrový projekt Imaginácie oživí Košice už po tretíkrát od 31. 5. do 2. 6.  Dušou veľkolepého plenérového podujatia je od prvej chvíle Ľuba Blaškovičová (56), ktorá je manažérkou, scenáristkou, režisérkou, kostýmovou výtvarníčkou projektu, ale často i odborníčkou na elektrinu a zvuk. Imaginácie stavia na svojich skúsenostiach z 10 ročníkov Festivalu európskych nezávislých divadiel a v rozhovore prezrádza, čo pre ňu aj pre mesto projekt znamená.

Imaginácie 2011

Imaginácia nie je bežné slovo. Ako si ho máme vysvetliť?

Dlho som rozmýšľala, ako nazvem projekt, práve kvôli tomu, aby som mu dala slobodu. Imaginácie sú predstavy, ktorými navodíme istý smer a ľudia si pod nimi môžu dopredstavovať, čo len chcú. Sú to fantázie, úlety, dá sa v nich vrátiť do histórie či odletieť do budúcnosti.

Čiže projekt ponúka istý príbeh, ktorého interpretácia je na fantázii každého z nás. Ako vlastne podujatie vzniklo?

Imaginácie vznikli zámerne, v čase, keď Košice získali titul Európske hlavné mesto kultúry. Ako projekt, ktorý má spĺňať jeden z hlavných cieľov, a to oživenie verejného priestoru. Prvý ročník bol pilotom, no už vtedy ho ľudia prijali s úžasnou odozvou. Prišlo ich toľko, že kultúra spôsobila kolaps dopravy. Bolo to pre nás obrovské povzbudenie, aby sme pokračovali ďalej. Krásne odozvy sme mali aj na sociálnych sieťach, napríklad najnádhernejšia nádherná nádhera. Aj reakcie umelcov nás motivujú. Nerobia to len pre honorár, ale pre pocit a atmosféru.

Dva predošlé ročníky sa konali v parku pri stanici. Prečo práve tam?

Mestský park je nádherné miesto, ktorý si zaslúži iný spôsob života a iné vnímanie, aké má  teraz. Park dáva priestor neuveriteľným imagináciám, predstavám, možnostiam. Žiadny výtvarník nikdy nevymyslí takú scénu, akú vytvorí príroda. Ale tento rok má projekt viacero noviniek: nebudeme hrať  v Mestskom parku, ktorý sa chystá do rekonštrukcie, práve ako súčasť  investičných projektov EHMK. Overíme si  novú skúsenosť: na Hlavnej ulici v priestore od Dolnej brány až po Štátne divadlo. Takže tento rok zapojíme do scénografie aj námestie a budovy. Okrem toho,  prenášame projekt aj do ďalšieho mesta, Prešova. V roku 2013 je cieľ ísť aj do ostatných miest Pentapolitany, ale to je už otázka rozpočtu.

Do projektu je zapojený veľký počet umelcov a vystupujúcich. Ako sa dá ukočírovať také množstvo ľudí?

V Imagináciách je okolo 100 účinkujúcich. Umelci tvoria spoločne, pretože každé číslo tvorí kontinuitu príbehu. Na Imagináciách doteraz participovali nielen  umelci ale aj zberatelia, remeselníci, ľudia venujúci sa zvieratám a ďalšie organizácie, ktoré sa naučili spolupracovať. Na tému, ktorá tvorí základ dejovej línie, sa nabaľujú jednotlivé obrazy, ktoré si väčšinou (na základe požiadaviek režisérky) pripravujú súbory vopred. Najťažšie je to poskladať a poprepájať, aby vzniklo konečné, cca 100 minútové predstavenie. Špecifické sú prechody z miesta na miesto, pretože každý obraz sa odohráva na inom mieste, pričom sa vzájomne prelínajú a mnohí účinkujúci putujú celým dejom, čo je naozaj náročné na skúšanie.

Na tohtoročnom plagáte je znázornený mimozemšťan. Na čo sa môžeme tešiť?

Bytosti “odinakiaľ“ sa v rámci svojej potulky vesmírom prídu pozrieť aj na planétu Zem. Aj do Košíc a Prešova, aby zistili niečo o tunajších ľuďoch a histórii. Ich očami uvidíme niektoré okamihy z histórie. Ide o stretnutie dvoch svetov, kde v každom síce dominuje niečo iné, ale aj tak dochádza k porozumeniu… a „bytosti“ nám ukážu, aká budúcnosť naše mesto čaká. Príbeh ožíva prostredníctvom budov a zároveň nám mimozemšťania predvedú svoje schopnosti. Napríklad, tešiť sa môžete na povrazochodca, ktorý pôjde od Urbanovej veže, ponad fontánu, na balkón Štátneho divadla.

Imaginácie pripravujete prakticky celý rok. Čo osobne vám projekt dáva a berie?

Dáva mi to silu prežiť ďalší rok. Tie emócie sa nedajú popísať. Možno sa dajú prirovnať k narodeniu dieťaťa. Nosíte to pod srdcom a čakáte, čo vlastne uzrie svetlo sveta…Takýto veľký projekt je o spolupráci a ochote. Konečne sa akoby prelomilo negatívne myslenie ľudí. Už cítime podporu z rôznych strán, pretože projekt je známy.

Na druhej strane je to vyčerpávajúce, zažívam bezsenné noci, či sa to podarí. A nakoniec visí nad nami ten najväčší meč, Damoklov, to ako sa rozhodnú počas projektu  tam hore.

 

Ako sa dá vyrovnať s počasím, ktoré nevieme ovplyvniť?

Musíte tomu veriť. Pršať nebude, taká je moja zásadná odpoveď na otázky technikov či umelcov.

Rozprávame sa o imagináciách, predstavách, fantázii. O čom snívate vy?

Veľmi som sa zmenila v posledných rokoch. Poznačilo ma to, čo sa udialo v našej rodine. Vždy som bola veľmi racionálny tvor, oboma nohami na zemi. Ale keď manžel ochorel, chcela som veľmi pomôcť a hľadať alternatívy. Viac som sa otvorila duchovnu – a akosi prirodzene verím aj v ďalšie životy a iné vesmíry. Tam sú odpovede na otázky: Prečo sme tu, aké je naše poslanie, kde sa máme posunúť my aj svet okolo nás? Už sa nesnažím veci jasne chápať. Veci sa dejú, ako sa majú, len im musíme trošku pomôcť, aby bol ten príbeh pekný. To je asi našou úlohou na tomto svete. Robiť pekné veci, mať z nich radosť a tešiť sa z toho, že sa nám niečo podarí. To, že pre to obetujeme strašne veľa, nás posúva ďalej. Posunula som sa do inej dimenzie, v ktorej sa mi páči, pretože dokážem tolerovať veci, ktoré by som predtým nezniesla.

Ďakujeme za rozhovor

 

Lucia Zacharová

Foto: Martin Baran


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Povrazochodec nad spievajúcou fontánou

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems