Kontroverzné umenie ulice

| Predstavujeme | 2. 5. 2012

Pojem street art sa v slovnej zásobe bežného Slováka usídľuje zatiaľ pomaly. Je skôr kultovou záležitosťou a nezasvätení si môžu pokojne streetartistu mýliť so sprejerom. Svetlo do tohto vizuálneho pouličného umenia prináša 33 ročný, ako sám hovorí, nezamestnaný obyvateľ hlavného mesta kultúry, Scoop97.

V rámci street artu existuje množstvo techník. Medzi najznámejšie patria graffity. Ale rozšírené je aj striekanie obrazov cez šablóny či lepenie štýlových plagátov a nálepiek. Aké techniky používaš ty?

Techník je veľa, každý má tú svoju obľúbenú, ktorú si po čase vycibril. Osobne používam najradšej „back roll“. Túto techniku som sa naučil pred desiatimi rokmi a používam ju dodnes. Je to podvedomé šifrovanie jednoduchých informácií, ktoré maľujem odzadu.

Čo pre teba street art znamená?

Street art nie je len forma umenia alebo akási dočasná trendová záležitosť. Street art je filozofia, ktorá má striktné pravidlá. Je to doslova a do písmena asketizmus, prudké odmietanie akýchkoľvek pokúšaní a absolútne sústredenie sa na svoje umenie. Vyznie to možno smiešne, ale ja sa musím predtým, ako idem streetartovať, duševne absolútne očistiť, vyprázdniť vedomie a načúvať hudbe sfér. Ľudia si street art mnohokrát mýlia s vandalizmom alebo pubertálnymi čiarami a písmenami na stenách. Pravý opak je pravdou. Street art je zložito šifrovaný systém odkazov, ktoré v celku tvoria súčasný obraz spoločnosti.

Tvoje diela nie sú v galériách, ale na uliciach v otvorenom priestore. Možno bežne okolo nich kráčaš. Čo pri pohľade na ne cítiš?

Pri pohľade na môj street art si vždy uvedomím, že som šťastný, že som streetartista. Cítim spokojnosť a zadosťučinenie voči spoločnosti. Vyvoláva to vo mne neskutočný príliv energie a zároveň ma to inšpiruje pri ďalšej tvorbe.

V roku 2008 sa v Košiciach realizoval prvý ročník festivalu Street Art Communication. Stalo sa tradíciou, že niekoľkodňový workshop streetartistov v lete oživuje rôzne zákutia verejného priestoru, napríklad areály škôl. Domáci aj zahraniční umelci medzi sebou komunikujú a spoločne tvoria veľkoplošné odkazy. Čo iniciovalo vznik festivalu?

Pôvodná myšlienka sa nezrodila zo dňa na deň. Bol to proces,  ktorý vznikol prirodzenou cestou: ľudia, láska k ulici, umenie, potreba vyjadriť sa, reflektovať svetovú scénu, oslavovať tvorivosť, diskutovať.

Minulý rok sa premeny realizovali v samotnom centre nášho mesta a okrem umeleckých diel svetového formátu so sebou priniesli aj kontroverzné reakcie obyvateľov a úradníkov. Ako je festival vnímaný doma a ako v zahraničí?

SAC je jediný festival takéhoto rozsahu v stredoeurópskom regióne. Kontinuálne „dováža“ špičku svetového street artu do Košíc. Zahraničie vníma festival prudko pozitívne, čo sa však o lokálnych mienkotvorných médiách bažiacich po senzáciách povedať nedá. Minulý rok boli súčasťou festivalu Ineresni Kazki z Ukrajiny, ktorí ďalej pokračovali do Milána, kde mali výstavu a potom leteli na svoje „turné“ po Amerike. Ich obrazy sú vystavované v svetových galériách a doma sme za ich muralizmus dostali pozdrav z kriminálnej polície.

Určite sa stretávaš aj s názormi ľudí, ktorí street art nepovažujú za umenie či kultúru. Čo by si im odkázal?

Myslím, že je bezpredmetné snažiť sa definovať hranice umenia, hlavne súčasného. Za všetko hovorí krásny lokálny príbeh z televíznych novín, kde jeden miestny pán, bicyklujúci historik umenia, vehementne tvrdil, že maľba bielo-zeleného kaktusu je falus. Povolal si redaktorov a presvedčil ich o svojej pravde. Umenie je osobná záležitosť, niekto ho vidí v logu New Yorku, niekto na stenách v uliciach Bristolu. Kým je však to, čo človek robí, úprimné, nevidím dôvod to akokoľvek definovať.

 

Lucia Zacharová

 

 

 

 


Tags: ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Kontroverzné umenie ulice

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems