Stridžie dni (II. časť)  

| Stĺpček | 11. 12. 2019

Keď sa dni skracovali a noc predlžovala, naši predkovia verili, že strigy a bosorky majú väčšiu moc škodiť ľuďom. Proti zlým silám sa vyzbrojili množstvom čarovných rituálov. Svoje príbytky chránili cesnakom, nasýpaním maku okolo domu alebo pribitými krížikmi na dverách. 

Stridžie dni vrcholili na Luciu. Vtedy sa zlé sily viac ako v ktorýkoľvek iný deň usilovali uškodiť ľuďom na zdraví alebo majetku. Na ochranu pred strigami ľudia jedli cesnak. Dávali ho do pokrmu aj dobytku a dokonca ním namaľovali kríže nad vchody do domov a hospodárskych budov. Na Spiši vešali nad dvere stajní aj metlu, aby zabránili strigám vletieť dovnútra.

Foto: commons.wikimedia.org/wiki/File:Lucia-13.12.06.jpg

Oceľovanie

Naši predkovia verili, že strigy sa v obci zdržovali najmä pod mostami, na križovatkách (striehli na chodcov), na miestach, kde sa mútilo maslo, ako aj v rôznych častiach chotára. Mladí muži, najmä obecní pastieri, sa ich snažili vyhnať z obce hlukom, napríklad hvízdaním, trúbením, zvonením alebo plieskaním bičmi. Ráno na Luciu nemohla prísť cudzia žena do domu, pretože bola považovaná za čarodejnicu. Vítaní boli mladí chlapci, ktorí do obydlí chodili s reťazou a „oceľovali“. Vinšami mali priniesť prosperitu hospodárstva. Večer sa dievčatá prezliekli za „Lucky“, zakrútili sa do bielej plachty a zamúčili si tvár. Chodili po domoch a husacím krídlom vymetali obydlia. Nemohli pri tom hovoriť. Predstavovali tie škodlivé bytosti, ktoré zároveň vyháňali. Na stôl im domáci pripravili chlieb, cesnak a vodu.

Zisťovanie ženíchov

Dievčatá sa venovali aj ľúbostnej mágii. Každý deň od Lucie až po Vianoce odhryzli z jablka a kto sa im prihovoril prvý cestou z polnočnej omše, tak jeho meno mal mať ich budúci muž. Ak zvyšok jablka zakrútilo dievča do mužských nohavíc a dalo si ho na noc pod hlavu, tak sa jej vyvolený ukázal vo sne. Meno budúceho manžela sa dalo získať aj z lístkov. Na desať z nich sa napísali rozličné mužské mená, na jedenásty stará dievka a na dvanásty papier smrť. Dievča si každý deň od Lucie do Vianoc jeden lístok zobralo a prečítalo. Ten, ktorý ostal posledný, mal obsahovať veštbu.

Polazníci

Po Lucii nasledoval sviatok sv. Tomáša. Podľa starého kalendára sa slávil 21. decembra (v súčasnosti 7. marca). Bol to deň vrcholenia zimného slnovratu a zároveň vinšovania polazníkov. Rozhodujúce bolo, ktorý z nich vstúpil do domu prvý – pohostili ho a podľa toho, ako sa domácnosti ďalší rok darilo, považovali polazníka za dobrého, alebo zlého. Susedia si navzájom často posielali ako prvých hostí svoje mladé a zdravé deti, aby sa danej rodine darilo. Izba, v ktorej návštevu prijali, musela byť čistá a vybielená. To malo zabrániť uchyteniu choroby v domácnosti.

Bohaté zvyky mali naši predkovia aj počas Vianoc. Dočítate sa o nich v ďalšom čísle Zajtrajších novín.

Zdenka Bencúrová, CEREHIS

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Stridžie dni (II. časť)  

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems