Stridžie dni (I. časť)

| Umenie | 5. 12. 2019

Naši predkovia verili, že predlžovanie noci (tmy) a skracovanie dní vedie k prevahe zlých živlov nad dobrými. Démonické bytosti a bosorky sa vtedy vo väčšej miere mali pohybovať po svete. Preto ich ľudia chceli odohnať pomocou rituálov počas konkrétnych dní. Dnes sú známe ako „stridžie dni“ a niektoré z vtedajších zvykov a povier pretrvávajú dodnes.

 

Pretože nadprirodzené sily boli počas stridžích dní aktívne, považovalo sa toto obdobie za vhodné na rôzne predpovede, veštby a magické úkony. Rituály boli zamerané najmä na zlepšenie úrody a prosperitu hospodárstva, ale v dochovaných prameňoch sa stretávame aj s ľúbostnou mágiou a rituálmi určenými na skrášlenie tela.

Foto: Elemír Halász-Hradil, Na dedine, 1909. Zdroj: webumenia.sk/dielo/SVK:VSG.O_226

Vinše

K magickým prostriedkom, ktoré zabezpečovali dosiahnutie určitého zámeru, patrilo vyslovenie želania druhou osobou, čiže vinšovanie. Dbalo sa, aby vinš predniesol prosperujúci človek (väčšinou zdravý muž alebo dorastajúci chlapec), pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k jeho zmareniu. Rozličné predmety, ktoré pri sebe nosili naši predkovia počas stridžích dní, mali tiež svoj význam. Prúty symbolizovali zdravie, pečivo a plátno slúžili ako prostriedky na čarovanie. Ochranné praktiky začínali na Martina (11. novembra), pokračovali na Katarínu (25. novembra), Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra), vrcholili na Luciu (13. decembra) a končili v období zimného slnovratu (21. decembra) aj Vianoc.

 

Martin, Katarína, Ondrej

Na Martina chodili pastieri po domoch so zelenými vetvičkami a vinšom, aby sa hojne rozmnožil dobytok – zelená vetvička bola v slovenskom zvykosloví častým symbolom zdravia a kontinuity života. Na Katarínu zvykli pastieri trúbiť a praskať bičmi, aby vyhnali strigy z dediny na krížne cesty, a tak prekazili alebo zmenšili ich pôsobenie na dobytok. Počas oboch týchto sviatkov (na Martina a Katarínu) sa za strigu považovala každá žena, ktorá prišla ráno do cudzieho domu. Na Ondreja sa praktizovala ľúbostná mágia. Najčastejšie sa stretávame s liatím olova do vody a varením kúskov cesta s lístkami obsahujúcimi mená mládencov.

 

Mikuláš

Najznámejší mikulášsky zvyk pochádza z novodobých mestských tradícií a je ním putovanie anjela a čerta po domoch a obdarovanie detí. V gréckokatolíckych oblastiach sa v tento deň praktikovala aj ľúbostná mágia, a to zariekavaním: „Mikulášku môj milý, daj mi muža v tej chvíli. Aký bude, taký bude, len nech navždy môj bude.“ Taktiež sa neodporúčalo ísť do hory, inak by človeka stretlo nešťastie. Hrnce naplnené kameňmi sa hádzali do dverí a spôsobený hluk mal vyhnať zlé sily z príbytkov. A staré ženy sa nepúšťali do cudzích domov, pretože by vraj priniesli škodu.

 

O zvykoch, ktoré naši predkovia dodržiavali od Lucie do Vianoc, sa dočítate v ďalšom čísle Zajtrajších novín.

 

Zdenka Bencúrová, CEREHIS

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Stridžie dni (I. časť)

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems