Ako naši predkovia slávili Štedrý večer?

| Zaujímavosti | 20. 12. 2019

V minulosti boli Vianoce známe pod názvom Kračún. Tento sviatok bol spojený so zimným slnovratom – dňom, kedy dobro získalo prevahu nad zlom, svetlo nad tmou. Táto symbolika sa preniesla aj do kresťanstva.

Foto: www.pexels.com

Počas Štedrého dňa ľudia dodržiavali mnoho rituálnych úkonov a snažili sa usmerňovať svoje konanie, pretože platilo, kto ako konal počas tohto dňa, tak mal konať počas celého roka. Požičané predmety sa museli pred Štedrým dňom vrátiť. Nič sa nesmelo požičať, pretože by sa majetok „rozpožičal“. Ak sa v dome niečo rozbilo, črepy predstavovali veštbu, že niekto zomrie, prípadne iné nešťastie v rodine. Rovnako nesmela visieť vypraná bielizeň, pretože by uhynul dobytok. Keď gazdiná vymiesila cesto na koláče, utrela si ruky o ovocné stromy, aby dobre rodili, prípadne z neho hodila sliepkam, aby dobre znášali. Tak, ako sa cesto pri kysnutí a pečení dvíhalo, malo sa „dvíhať“ aj hospodárstvo. Jeden z koláčov, zvaný štedrák, bol určený pre dobytok. Ten dostal aj lepšie krmivo, aby sa zdôraznilo, že sú hody.

Slama a dva pecne chleba

Výzdoba izby na Vianoce spočívala v zavesení jedličky, ktorá sa nazývala aj jezuleň. Bola ozdobená orechmi a jablkami. Pod stôl sa položil väčší železný predmet (sekera alebo lemeš) a kto sa ho počas večere dotkol nohou, mal byť celý rok zdravý. Na stôl sa dala slama, ktorá sa prikryla bielym obrusom. Naň sa položili dva pecne chleba. Jeden musel ostať počas sviatkov celý a z druhého sa lámalo a jedlo. Nôž nemal byť na stole. Pripravené boli oblátky, med, sladká pálenka, orechy, cesnak, varený hrach alebo bôb a sušené ovocie. Hlavným jedlom bola kapustnica s hríbmi a opekance s makom a medom. Z pečiva sa podávali viaceré druhy lokší, fánky, cestenice, makovníky a zriedkavo aj orechovníky. K stolu sa priložila  nádoba a nalialo sa do nej toľko lyžíc vody, koľko bolo prítomných. Po večeri vodu premerali a ak jej bolo menej, tak mal počas nasledujúceho roka niekto zomrieť.

Medový krížik

Štedrá večera začala modlitbou prednesenou gazdom a želaním šťastných vianočných sviatkov celej rodine. Matka urobila dievčatám palcom, namočeným do medu, krížik na čelo, aby si ich každý obľúbil. Po večeri chodili po domoch pastieri vinšovať domácim dobrú úrodu a zdravie. Po polnočnej omši sa všetci umyli vo vode, do ktorej niektorí hodili mincu na privolanie bohatstva.

Ľudové zvyky a tradície sa líšili od dediny k dedine. Mnohé z nich mali privolať zdravie, prosperitu a dobrý osud pre celú rodinu v ďalšom roku.

Zdenka Bencúrová, CEREHIS


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Ako naši predkovia slávili Štedrý večer?

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems