Plané plány a očakávania

| Stĺpček | 11. 11. 2019

Malo to byť celkom inak. Plánovala som pre vás článok zo svojej série „Tento stĺpček sa nehrá na cestovateľský blog, ale prinesie vám zopár tipov na rodinný výlet do Tatranskej Lomnice“. VŠETKO som mala premyslené. Kam pôjdeme, aký bude itinerár, čo zjeme i popijeme, kde sa pohráme, koho zbalíme na cestu a najmä ako strašne-mega-fasa sa pri tom zabavíme. Veru, začalo sa to parádne. Posledný októbrový víkend, rozprávkové babie leto, kamaráti na jednej vlne, šťastné deti robiace podobné lapajstvá, rýchla dohoda a hor sa na cesty. Ak vám na vašom cestovateľskom pláne záleží, dám vám jednu radu. Nevetrajte v aute! Za nič na svete!

Ledva sme opustili hranice sídliska, keď tu môj letmý dotyk gombíka na sťahovanie okien spôsobil obrovský tresk. Celé okno na strane spolujazdca nám vpadlo do dverí. Uvoľnilo sa totiž z úchopiek. Únava materiálu. Stáva sa. No dobre, ale my stojíme na zastávke pri Luníku IX., zisťujeme, aké vážne sú škody za neustále hrozivejšieho vyštekávania môjho najdrahšieho. Neviem, ktorá emócia ma valcovala viac, či detinský pocit sklamania z ohrozeného výletu, či frustrácia z detského kňučania, alebo protihnev na nespravodlivé osočovanie. Tušila som, že závadu sami neopravíme, MacGyver v rovnošate automechanika nedvíhal telefón, kamaráti boli za Prešovom a my sme sa mohli lúčiť s rezervačkou v najparádnejšej detskej herni. Hoci som sa úžasne premysleného tripu nechcela vzdať ani za nič, predstava, že pocestujem so šuštiacim sáčkom pri uchu namiesto okna, sa mi nepozdávala. Nuž, skrátim to. Riešenie sme nakoniec našli, vyrazili o tri hodiny neskôr, nevyspaté dieťa robilo v aute peklíčko, harmonogram v Lomnici sa nám prehádzal a s kamošmi sme strávili až dve hoďky. Cestou domov vyčerpané mláďa zalomilo, čo síce zabezpečilo pokojnú jazdu, ale i predurčilo dlhú noc vo výbornej nálade. Navyše, na druhý deň som sa nevyspatá chystala na pravidelný podvečerný ženský kruh, a teda trojhodinovku čistého času len pre mňa a témy sesterstva. Znie to luxusne, že? Úprimne, nerada tam chodím.

Foto: Lucia Radzová

Proces autentického a hlbokého nahliadania do svojho vnútra je nekomfortný. Dobrá terapia je bolestivá a vydarený kruh je istou terapiou. Niečo ako stretnutia anonymných alkoholikov – skrátka nepríjemná sebapráca. Komu by sa tam chcelo ísť v nedeľu po celom týždni, navyše po takej vydarenej sobote. Nakoniec aj toto bolo inak. Namiesto hĺbkového čistenia sme modelovali glans a corpus clitoridis, veľa sa nasmiali a motali do hrejivých rozhovorov. Skôr mi to evokovalo sabat čarodejníc než abstinujúcich alkáčov. Už len keby som vedela, aké zaklínadlo funguje na nepoučiteľných plánovačov a očakávačov.

 

Lucia Radzová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Plané plány a očakávania

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems