O Napoleonovi, králikoch a slečne Marplovej

| Editoriál | 22. 11. 2019

Cez okno vlaku hľadím na prichádzajúci a odchádzajúci svet a myseľ sa nachádza v akomsi delíriu. Zrazu niekto zakašle a zvýšeným hlasom sa pýta: „Môžem si prisadnúť?“ Prikývnem a pomaly sa vraciam do prítomnosti. Začínam skúmať protisediacu. „Typická zvedavá Jane Marplová z detektívok mojej obľúbenej Agathy Christie,“ prebehne mi hlavou. Ale táto určite bude chcieť  rozprávať o vnukoch, nadávať na dôchodok, lekárov, reumu… Pritom moja myseľ túži po chvíli  resetu. Privieram oči, čím dávam spolucestujúcej signál – žiadny pokec nebude. Po niekoľkých minútach nenachádzam vytúžený pokoj, a tak otváram oči. Ach, áno. Zabudla som na Marplovú. Jej pohľad však prezrádza, že ona ma registruje až príliš. „Že Vás niečo trápi,“ konštatuje. Prikývnem. „Práca?“ Opäť súhlasím a pýtam sa, ako to uhádla. „Na kolenách máte polootvorený diár s perom, takže ste si niečo zapisovali, z kabelky Vám vyčnieva počítač (notebook) a pred minútou Vám volala osoba, ktorú máte uloženú ako Práca.  A na študentku ste už, ospravedlňujem sa, pristará,“ usmieva sa. Elegantná a jednoduchá dedukcia. Pýtam sa, či si trúfne aj na detaily mojich problémov. „Niekoho alebo niečo ste podcenili a Vaše úsilie vyšlo nazmar.“ Teraz má slečna Marplová moju plnú pozornosť. „Ako ste to uhádli?“ Pokývnutím hlavy naznačí, že toto tajomstvo si nechá pre seba. „Chcete počuť príbeh o Napoleonovi?“ pýta sa ma. Ako mi môže historka o francúzskom cisárovi pomôcť?

„Náčelník Napoleonovej armády sa chcel cisárovi zavďačiť. Preto ho pozval na poľovačku na králiky. Pri plánovaní si však uvedomil, že nevie zaručiť, aby ich bolo v čase lovu v lese dostatok. Nariadil sluhom, aby v oblasti vyhľadali domáce králiky, dali ich do klietok a pri poľovačke ich vypustili. Jeho plán bol dokonalý. Keď Napoleon s loveckou skupinou prechádzal lesom, náčelník dal signál na vypustenie králikov. Očakával, že sa rozutekajú po okolí a on i jeho hostia si na nich schuti zapoľujú. Na veľké prekvapenie však králiky začali skackať priamo k Napoleonovi. Najprv bola situácia komická, neskôr sa zmenila na šok, keď zvieratá začali po cisárovi liezť. Nastal chaos a sám veľký Napoleon začal utekať pred hŕstkou rozkošných králikov. Hodiny náčelníkovho plánovania skončili katastrofou a ponížením vládcu. Takže aj keď náčelník robil všetko s dobrým úmyslom a ako najlepšie vedel, cisárovi sa nezavďačil.“ Tu sa vlaková Jane Marplová usmiala a dodala: „Preto poslúchnite starú ženu, keď Vám hovorí, aby ste nikdy nič nepodcenili, nech je to akokoľvek prosté, samozrejmé či dokonca rozkošné. A slečna, aj keď sa Vám napriek úsiliu nie vždy všetko podarí, tak nezabudnite, že aj geniálnu myseľ vojnového stratéga prechytračila armáda obyčajných králikov.“ Slečna Marplová na mňa žmurkla a s gráciou vycupkala z kupé. Zmohla som sa iba na obyčajné: „Ďakujem.“

PS: Aj Vás trápi, prečo sa králiky vrhli na cisára? Prezradím, čo som zistila. Domestikované zvieratá sú zvyknuté na ľudskú starostlivosť. Keďže králiky boli dlhší čas zatvorené v klietke, mali hlad. Preto pricupkali k Napoleonovi – mysleli si, že ich nakŕmi :).

 Eva Barnišinová

 

 

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: O Napoleonovi, králikoch a slečne Marplovej

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems