Mami, prepáč mi, ja ti odpúšťam

| Stĺpček | 25. 11. 2019

Táto veta prichádza z úst našej trojročnej huncútky poslednú dobu pričasto. A je presná. Napriek slovnému paradoxu. Ona robí lapajstvá, čo sa menia na ostentatívnu neposlušnosť hrotiacu sa v zlobu. Ja to sprvoti tolerujem, potom trpím, no onedlho sa už okato hnevám, zúrim, kričím. Záverom sa mením na opak láskavej mamy a ona sa mi (za to) ospravedlňuje. Tam som nikdy nechcela dospieť. Vidieť, ako sa síce plané dieťa, ale radostné a životom nabudené, mení na smutnú bytôstku hladkajúcu nevyrovnanú mater. Navyše to aj verbalizuje. Ona CHCE povedať, mami, prepáč, ospravedlňujem sa ti. Lenže hovorí to, čo nadpis článku – že mi odpúšťa. Napriek všetkému. Napriek kriku, plaču, hnevu, zmätku, frustrácii, výčitkám, smútku, nespokojnosti – mojej, jej –  napriek všetkým nedorozumeniam mi odpúšťa. Plačem. Milujem ju. Ďakujem za jej múdrosť.

Autor foto: Lucia Radzová

Tak nejak to vyšlo, že si asi neviem ustriehnuť hranice, alebo mám ponorku, alebo pribudlo priveľa práce bez odlivu rodičovstva a domácich prác, alebo je v tom nejaký iný démon mojej osobnosti, skrátka opäť nové obdobie. Učím sa ho zvládnuť, pochopiť a chytiť za opraty a kým to bude lepšie, neostáva mi iné, ako sa spätne ospravedlniť, odpustiť sebe aj malej žene a preliečiť spoločné zranenia. Prichádzam k tej lepšej časti textu, k bodu AKO NA TO. Nezajedáme nezhody sladkým jedlom, ani nejdeme nakupovať nové hračky. Dokonca si ani nepúšťame rozprávky v telke. TV síce zapneme, ale kvôli celkom inej veci.

 

HUDBA je náš liek. Púšťame si rôzne nedetské videoklipy a divoko na ne tancujeme. Skáčeme, vlníme sa, nekontrolujeme svoje pohyby, nehodnotíme ich, nepotrebujeme pri tom vyzerať pekne, tancujeme len a len pre seba. Ponorením do hudby vyplavujeme všetko nedobré, čo opisujem vyššie. Prirodzene sa ladíme najprv na seba samotné a potom na seba navzájom. Je to rituál. Slzy predchádzajú záchvatom smiechu. Nastupuje radosť, objatia, očista a katarzia. Výber hudby je zásadne na mne, pretože ja som nezvládla situáciu a musím sa vyživiť svojou „drogou“ – mojou obľúbenou hudbou. Slečna sa prispôsobí, hoci spočiatku mrnčí, že chce Spievankovo. Nič nebude. Keď chce mať spokojnú matku, naučí sa počúvať Queen, Erasure, Depeche Mode, U2, Bregoviča a Kusturicu, AC/DC alebo Rolling Stones. A basta. Navyše, mláďa tým pasívne dostáva lekcie kvalitnej muziky. Už teraz vie v aute pri počúvaní náhodných pesničiek z rádia po prvých vokáloch jasne rozlíšiť hlas Freddieho od Bona. Čo VIAC ja vlastne môžem chcieť?

 

Lucia Radzová

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Mami, prepáč mi, ja ti odpúšťam

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems