„Gaming nepodporuje hru na úkor rodiny, práce, školy, kamarátov, oddychu… Kľúčová je zodpovednosť.“

| Téma čísla | 22. 11. 2019

Novodobý fenomén gaming môžeme charakterizovať ako hranie videohier, resp. hier, ktoré simulujú realitu. Nie je to len voľnočasová aktivita, pre profesionálnych hráčov ide o prácu na plný úväzok. Keďže gaming je vnímaný najmä v negatívach a spájaný so závislosťou, gamblingom či podporou násilia, rozhodol sa Samuel Parlagi založiť občianske združenie 21Games OZ. Cieľom je šíriť osvetu gamingu a odstrániť predsudky, ktoré sa s ním spájajú. V rozhovore poradil, ako hrať hry a nestať sa na nich závislý a prečo gaming nie je športom v klasickom ponímaní.

Foto: súkromný archív Samuela Parlagiho

Samuel Parlagi je predseda občianskeho združenia 21Games OZ, ktoré je zamerané na rozvoj gamingu a IT technológií na východnom Slovensku. Venuje sa téme elektronických športov, technologických inovácií a vzdelávania v tejto oblasti, ako aj organizácii gamingových podujatí pre stredné a základné školy.

Samuel, je gaming iba hranie hier?

Gaming môžeme charakterizovať ako súťaženie v herných disciplínach na herných zariadeniach (počítač, mobil, herná konzola, tablet…), ktoré prebieha v rôznych sférach – logických, strategických, reakčných, tímových, sólových… Okrem hier má gaming súvis aj s technológiami. Ovplyvňuje ich vývoj. Najvýkonnejšie firemné počítače zvyknú byť práve herné. Pretože majú najlepší procesor, parametre…  Ak vyjde nová hra trebárs s vylepšenou grafikou, všetky nové počítače sa jej usilujú prispôsobiť. Spoločnosti tak pristupujú k zlepšovaniu svojich doterajších technológií. Gaming udáva trend.

Foto: súkromný archív Samuela Parlagiho

Kedy sa začalo hovoriť o gamingu?

Nejde o žiadnu novinku, aj keď sa to tak môže javiť. Gaming súvisí s príchodom internetu a prepájaním zariadení (počítačov, neskôr tabletov, mobilov…). Hravosť zvíťazila a ľudia začali využívať počítač či mobil nielen na prácu, ale aj na hranie hier. A to sami, s kolegami, známymi. Videli v tom možnosť súťaženia, ale aj oddychu.

 

Ako sa z hrania obľúbenej hry v obývačke dá dostať na celosvetové turnaje, kde sa súťaží o obrovské finančné odmeny?

Rád to porovnávam so športom. Ak nás niečo baví, venujeme tomu istý čas. Neustále pracujeme na vlastnom zlepšení, zapájame sa do súťaží, aby sme si reálne otestovali svoje schopnosti. Dokonca poznám chlapíka, ktorý ma na stene vypísaných 200 najlepších gamerov na svete a študuje ich silné a slabé stránky, stratégiu, psychológiu hry atď. Vo všeobecnosti rozlišujeme tri kategórie hráčov – amatér hrá voľnočasovo, poloamatér zvykne chodiť na rôzne turnaje či súťaže, popritom má vlastnú prácu alebo študuje. Profesionál zasvätil hraniu hier celý život. Tak ako my ráno vstaneme a ideme do práce, tak on sadá pred počítač a hrá, aby si zlepšil herné zručnosti. Pretože to je jeho reálna práca, ktorá ho živí. Profesionálny gamer má často vlastných trénerov, psychológov – podobne ako profesionálny športovec typu futbalista, hokejista, tenista. Vie, že musí byť fyzicky aj psychicky fit, aby zvládol niekoľkohodinové súťaženie. Pri dlhodobom hraní hier sa vyskytujú najmä bolesti chrbtice, krku, ruky či syndróm suchého oka (ale to aj vo väčšine sedavých zamestnaní a práci s počítačom). Gameri sa im usilujú predísť viacerými spôsobmi, napríklad, pravidelným pohybom, cvičením, správnym nastavením obrazovky či stoličky, ale aj použitím vhodných pomôcok ako špeciálne podložky na držanie ruky, aby sa zabránilo deformácii stavby dlane.

 

Aká môže byť budúcnosť profesionálneho gamera, keď ukončí  aktívnu kariéru?

Často začne pôsobiť ako komentátor či rozhodca na herných turnajoch, príp. pracuje v IT sfére či hernom priemysle.

Foto: súkromný archív Samuela Parlagiho

Nehraničí niekoľkohodinové denné hranie počítačových hier so závislosťou?

Keďže profesionáli trávia aj 10 – 16 hodín denne pri počítači, táto možnosť tu je. Avšak záleží, aký je cieľ gamingu. Za závislosť môžeme považovať hranie hier z nudy, ak v tom nevidíme zmysel, iba tým „zabíjame“ čas. Hra nám nedáva žiadnu pridanú hodnotu, izoluje nás od spoločnosti, upadáme do depresií, strácame sociálne väzby, zanedbávame rodinu, kamarátov, školu, prácu, hľadáme náhradu reality vo virtuálnom svete… To rozhodne nie je správne. Gaming je komunita, má znaky športu ako súťaživosť, fair play, kolektívnosť, úsilie zlepšiť sa… Gaming vytvára priestor na zdieľanie zážitkov a spoločné trávenie času pri činnosti, ktorá je pre nás prospešná a vieme pri nej relaxovať. A ak sme veľmi dobrí, tak si môžeme aj pekne zarobiť.

 

Ako teda hrať a nestať sa závislým?

Odporúčam striedať hranie s odpočinkom a inými záľubami. Nezanedbávať seba a ľudí v okolí. Na škodu nie je ani nájsť si hráčsky vzor a na jeho príklade sa učiť a zisťovať, čo hranie hier reálne obnáša. Gaming nepodporuje hru na úkor rodiny, práce, školy, kamarátov, oddychu… Kľúčová je zodpovednosť. Musíme sa rozhodnúť, koľko úsilia a energie chceme hraniu venovať, aby pre nás nebolo stratou času. Opäť použijem príklad profesionálneho športovca. Prečo futbalista nie je závislý na futbale? Vie oddeliť hru od voľného času, nezanedbáva rodinu, známych, záľuby… Pravidelne trénuje. Vie, že sa nestane najlepším zo dňa na deň. A najdôležitejšie je, že ho hranie baví.

 

Foto: súkromný archív Samuela Parlagiho

Súhlasíte s názorom, že násilné počítačové hry podporujú agresivitu detí?

Veľa rodičov robí jednu chybu, a síce, že ak nevedia, ako zabaviť dieťa, dajú mu do rúk mobil alebo mu pustia televíziu, príp. ho posadia pred počítač a zapnú rozprávku. Tak dieťa pochopí, že ak nemá čo robiť, musí vyhľadať počítač či mobil, kde nájde istú formu pozornosti a dostane od niekoho, resp. niečoho spätnú väzbu. Preto zdôrazňujem, že rodič musí dohliadať na to, čo jeho dieťa  pozerá (aké videá, relácie, programy…) a ako dlho to pozerá. Musíme si uvedomiť, že deti sú ľahko ovplyvniteľné. Od narodenia sa snažia opakovať, čo vidia a často si to môžu nesprávne vysvetliť. Aj preto je na každej hre odporúčaná veková hranica, ktorú by rodič aj dieťa mali rešpektovať. Tento údaj tam nie je zbytočný. Obsah hry predpokladá, že dané dieťa v tom-ktorom veku inak vníma realitu a virtuálny svet a že až pribúdajúcim vekom si začína uvedomovať, čo je reálne a čo nie. Považovať násilné správanie detí len za dôsledok počítačových hier či mobilných aplikácií nie je správne. Často nám môžu pomôcť, učia nás, stačí ich vhodne používať, hrať sa. Niektoré rozvíjajú logiku, iné vedomosti, jazykové znalosti či kreativitu.

 

Aký je edukatívny rozmer gamingu?

Zlepšuje kreatívne myslenie, zrýchľovanie reflexov, tímovú spoluprácu, rýchlosť riešenia problémov, komunikačné zručnosti, logické myslenie, predstavivosť… Hry vo všeobecnosti pripravujú ľudí do práce aj do života, sú prirodzenými učiteľmi. Napríklad, hra pomáha astronautovi so simuláciou podmienok vo vesmíre. V autoškole sú v rámci získania vodičského preukazu aj jazdy na trenažéri, a to je tiež istá forma hry. Hraním si človek veci zapamätá a implikuje ich neskôr do reality. V školstve sa preferuje aj učenie hraním hier zameraných na konkrétnu edukáciu, trebárs v oblasti biológie či fyziky. Predsa aj fyzikálne a chemické pokusy sú tiež formou hry.

 

Spomínali ste pozitíva gamingu ako rozvoj zručností, kolektivizmus, pekné finančné odmeny… Teraz nám porozprávajte o jeho „temnejšej“ stránke.

Ako v športe, tak aj v gamingu sa už vyskytli prípady stávkovania na vlastný tím, dopingu či hackovania – súperových či iných počítačov (istí hráči sa dokonca pokúšali hacknúť NASA).

 

Ako sa dá dopovať pri hraní hier?

Najčastejšie ide o užívanie látok na zlepšenie reakcií. Vo všeobecnosti by mal hráč vykonať cca 300 reakcií za minútu, t. j. 5 reakcií za sekundu. Teda pri hraní registruje pohyb a činnosť ostatných hráčov na obrazovke, prepája zrak a sluch s pohybmi ruky. To všetko v priebehu milisekúnd. Profesionál má naučené pohyby a taktiky, akými reaguje na tú-ktorú situáciu v hre. Niekedy rozhodujú maličkosti, napríklad, v prípade hokejovej NHL odraz puku od mantinelu. Pri hre je obrovské množstvo javov, na ktoré je potrebné reagovať megarýchlo. Aj to, či podržím kláves  polsekundu, alebo sekundu, môže ovplyvniť výsledok hry.

 

Hovorili ste o dopingu a stávkach na vlastný tím. Kto kontroluje dodržiavanie pravidiel?

Vo väčšine prípadov sú to samotní vývojári, resp. spoločnosť, ktorá hru vymyslela a, samozrejme, organizátori súťaží a turnajov. Aj v gamingu platia zásady slušného správania. Teda nenadávať na spoluhráčov, neurážať ich… Jednoducho držať svoje emócie „na uzde“ a hrať fair play.

 

Gaming je zaradený medzi e-sporty (elektronické športy), avšak už som sa stretla aj s ohlasmi, aby patril medzi klasické športy.

O tomto sa diskutuje už niekoľko rokov. Dokonca sa uvažovalo, aby bol gaming na olympiáde v roku 2020. E-sport má znaky klasického športu ako súťaživosť, sledovanie výkonov, fair play, nevyhnutnosť tréningov…  Ale podľa môjho názoru úplne nespĺňa parametre športu. Trénovanie, ako aj fyzická a taktická príprava sú trošku odlišného charakteru. Celkovo je šport zameraný prevažne na fyzickú zdatnosť a výsledky sú merateľné v reálnom svete, mimo obrazoviek. K ďalším odlišnostiam patrí výstroj hráčov (počítač, klávesnica – kopačky, hokejka, dres…). Myslím si, že je veľmi dôležité, aby šport dopĺňal e-sport a naopak. Profesionálni gameri si uvedomujú, že musia byť fyzicky fit, teda hýbať sa, cvičiť. A profesionálni „klasickí“ športovci vedia, že okrem cvičenia si musia dopriať i oddych a v súčasnej dobe ho hľadajú aj v online hernom svete. Faktom a zároveň veľkým rozdielom medzi klasickým športom a e-sportom je zmena. Pri počítačových hrách sa často menia pravidlá, charakter a parametre, ktorým sa hráč musí rýchlo prispôsobiť. Kdežto pri bežných športoch dochádza k podobným zmenám v minimálnej miere a často aj po niekoľkých rokoch. Na trh prichádzajú nové hry neustále, čo sa nedá povedať o klasických športoch. Hokej sa hrá už niekoľko desiatok rokov s minimálnymi zmenami, ale skúste porovnať hokejovú počítačovú hru NHL pred desiatimi rokmi a teraz – okrem grafiky má vylepšené funkcie, možnosti hrania… Rozdielom medzi klasickým a e-sportom je aj fyzická neprítomnosť spoluhráča. Vezmime si box. V online priestore síce protivníka udrieme, ale reálne mu nespôsobíme zranenie. Pri skutočnom boxe mu môžeme zlomiť čeľusť, rebro…

Foto: súkromný archív Samuela Parlagiho

Prečo je, podľa Vás, e-sport tak populárny?

Jeden z dôvodov je, že nerozdeľuje súťažiacich podľa veku či pohlavia. A hrať môžu spoločne zdraví i hendikepovaní. Každopádne, je dôležité, aby aj e-sport motivoval mladú generáciu k pohybu, pretože má na súčasnú mládež silný vplyv.

 

Ako je vnímaný e-sport, a obzvlášť gaming, na Slovensku?

Najmä na západe sa zvyknú organizovať gamingové podujatia s veľkou účasťou súťažiacich aj návštevníkov (najznámejšie sú Majstrovstvá Slovenska v elektronických športoch, ktoré sa konajú v Bratislave). Často sú takéto eventy spojené nielen s hraním hier, ale aj predstavením noviniek v IT sfére, prednáškami, teda šírením osvety o gamingu ako prirodzenej súčasti ľudskej činnosti. Aj preto som spoluzaložil občianske združenie 21Games OZ. Prostredníctvom prednášok a rôznych iných podujatí sa s ostatnými členmi OZ snažíme rozprávať o hraní hier ako o možnosti zárobku, ale aj oddychovej a edukatívnej činnosti. Uvedomujeme si, že nie je možné zmeniť dlhodobý prevládajúci negatívny názor na gaming za pár minút, ale chceme ukázať aj jeho druhú stranu, keďže doteraz bola prezentovaná najmä tá predsudková.

 

Čo patrí k najčastejším gamingovým predsudkom?

Že je gaming vnímaný ako gambling. Pritom sú to dva odlišné pojmy. Mnohí ešte stále nevidia rozdiel medzi automatom a počítačom. Ďalším predsudkom je, že hraním hier sa nedá uživiť. Šestnásťročný chalan, ktorý pred niekoľkými mesiacmi vyhral svetový turnaj v hre Fortnite a odmenu tri milióny dolárov, by s týmto tvrdením pravdepodobne nesúhlasil. Taktiež prevláda názor, že hranie hier je strata času, ktorá nie je ničím prospešná pre človeka. Edukatívny rozmer gamingu som už spomenul. Snáď už len dodám, že niekto oddychuje pri knihe či filme a iný si zahrá počítačovú hru. Zaužívaným predsudkom je, že gaming „patrí“ len mužom. To nie je pravda. Práveže viac žien hrá počítačové hry a dokonca vyhrávajú rôzne turnaje a majstrovstvá sveta. Taktiež nie je správny názor, že gameri sú obézni alebo príliš chudí. Profesionáli sa musia udržiavať fyzicky aj psychicky, inak by nezvládli niekoľkohodinové súťaženie. A v neposlednom rade prevláda názor, že gaming je záležitosť mladých. Pritom priemerný vek gamera je 34 rokov.

 

Sú slovenskí gameri „konkurencieschopní“ vo svete?

Viacerí patria k svetovej špičke. Spomeniem Ladislava Kováča, ktorý je jeden z najlepších online sniperov. U nás je pomerne neznámy, ale na najprestížnejších svetových gamingových turnajoch je hviezdou. Veľa našich hráčov odchádza do zahraničia z dôvodu nízkej podpory gamingu na Slovensku. Stačí sa pozrieť na susedných Čechov, tí sú na tom lepšie. Gaming je u nich vo väčšej miere podporovaný firmami, spoločnosťami a štátom, ktorý v ňom vidí jeho voľnočasový i edukačný potenciál. Tak je možné zorganizovať prestížnejšie podujatia. Veľké turnaje sa zvyknú konať najbližšie aj v Katowiciach v Poľsku. Raj gamerov je v Ázii, kde sú do gamingu úplne zbláznení.

 

Sú gamingové trendy rovnaké na celom svete?

Ak je hra distribuovaná globálne, tak áno. Rozdiel je v dostupnosti ku kvalitnej technike (počítače, herné konzoly atď.). Samozrejme, že niektoré hry nie sú prístupné v tej-ktorej krajine. Najčastejším dôvodom je politika a tradícia. Ako príklad uvediem hokej. U nás je obľúbeným športom aj e-sportom, ale v afrických či ázijských krajinách až tak nefičí.

 

Foto: súkromný archív Samuela Parlagiho

Aké hry hrajú Slováci najradšej?

Strieľačky a športové hry. Slovenskí hráči patria medzi najlepších v strelných hrách.

 

Ďakujem za rozhovor.

 

Samuel pozýva na sériu prednášok, venovaných téme gamingu. Uskutočnia sa v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach v Kultúrno-vzdelávacom centre, na Pribinovej č. 1. Samuel porozpráva o týchto témach:
28. novembra 2019 – Dá sa hraním hier uživiť? (rozhovor s reprezentantom SR v hre HearthStone)
27. decembra 2019 – Rodičia vs. Gaming (diskusia s rodičom a youtuberom zároveň)
31. januára 2020 – Vízia gamingu na Slovensku

Vstup je voľný!

 

Gamerský slovník: GG – Dobrá hra (good game); GL&HF- veľa šťastia a zábavy (good luck and have fun); NOOB – amatérHP – životy v hre (health points); OP – príliš silný (overpowered); EXP – skúsenosti (experience); Multiplayer – hra pre viac hráčov; Free to play – hra zdarma; AFK – hráč je momentálne mimo počítača, teraz nehrá (away from keyboard); LTP – nauč sa hru poriadne hrať (learn to play)

Eva Barnišinová

 

 

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Gaming nepodporuje hru na úkor rodiny, práce, školy, kamarátov, oddychu… Kľúčová je zodpovednosť.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems