Kto sa hrá, ten nehnevá

| Deti | 27. 9. 2019

Je večer, zmáha ma prudká únava, dieťa robí zlobu. Skúšam to láskavo, potom sa už vyhrážam a nakoniec si spomeniem na plastovú krabicu. Tu máš lego, hraj sa a neštvi ma. A ono to funguje. Dokonca na niekoľko spôsobov.

 

  1. Podľa návodu sa hráme vtedy, ak chce lapajka, aby sa na šmykľavke naozaj šmýkalo, aby hojdačka skutočne hojdala a autíčko jazdilo. Ergonómia a návod na použitie musia ísť v mojom prípade ruka v ruke. Lune sa tento spôsob hry páči, sama skúša podľa plániku vyhľadať správne diely. S uložením jemne pomáham a s výsledkom sa chvíľku pohráme. Máme dve slušné tvorivé zostavy – detské ihrisko a narodeninový vláčik s obľúbenou Minnie. No po chvíli príde nuda a chce to level 2.

 

  1. Vlastné krajiny vznikajú z pôvodných zostáv, ktoré pretvárame do fantazijných príbehov. Vtedy sa z hojdacieho autíčka stáva ozajstné požiarnické auto s výsuvným rebríkom a hasiacou hadicou v tvare lopaty. Kvety vysádzame na obrí totem pred piknikovou zónou a postavičky skrývame do domčekov na stromoch. Minnie Mouse si vyzlieka bodkovanú sukničku, aby ju požičala Mickeymu. Ten prepúšťa Minnie strojovňu parného vláčika. Neputuje však po koľajniciach. Dievčenská rúčka ho prerobí na lietadlo vďaka skutočnej vrtuli.

 

  1. Triedenie dielikov nastáva v dobe, keď sa dieťatko priveľmi vyčerpá príbehmi a začína strácať záujem o hru. Neviem, či to robia rady všetky deti, ale to moje sa vždy dá nahovoriť na rozobratie kociek a následné triedenie. Jednak sa vďaka tomu perfektne naučilo farby i čísla a zároveň môže prejsť do ďalšej hry.

 

  1. Varenie s legom je parádna zábavka. Kašlite na plastové napodobeniny jedál, kuchtite s legom. Červené kocky sú paradajky i jahody, tie zelené môžu byť hrášok aj kiwi a žlté sú nielen citróny, ale aj vaječný žĺtok. Hnedá čokoláda sa rýchlo zmení na hovädzie mäso. Skrátka, s legom sa varí nasladko i naslano.

 

  1. Kto skôr? Na záver si dávame súťažné kolečko, kto skôr postaví najvyššiu vežu, alebo moje obľúbenejšie – kto skôr nahádže všetky dielce do krabice. Je veľmi fajn mať prirodzene súťaživé mláďa. :)

 

  1. Bonus: Terapia hrou. Azda každá hra sa môže stať pre dieťa terapiou. Ak sa do nej dokáže slobodne ponoriť a nie je dospelákmi rušené a organizované. Len tak sedieť vedľa svojho dietka, sledovať ho, ako sústredene funí a špúli pery, keď skladá zdanlivo nelogické útvary. Ako kde-tu vyšle rozkaz smerom k rodičovi, aby mu niečo podal, či pomohol. Ako neodpovedá na zbytočné otázky. Ako si začne samo prehrávať zážitky zo škôlky, o ktorých inak nechce hovoriť. To sú tie čarovné chvíle, keď hra lieči a spája, hoci nemusíme robiť vôbec nič.

 

 

Text a foto: Lucia Radzová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Kto sa hrá, ten nehnevá

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems