„Egypťania sa medzi prvými učili, ako vytvárať a udržiavať veľké štáty. Aj oni si želali, aby právo a spravodlivosť fungovali pre všetkých, aby sa menšina neobohacovala na úkor väčšiny, aby sa elity správali slušne a neboli hlúpe.“

Starovekí Egypťania vynašli desiatkovú sústavu, lodné plachty či sochy v životnej veľkosti. Recyklovali niektoré materiály a zomierali aj na rakovinu či kardiovaskulárne ochorenia. Mali bohaté ložiská zlata, a preto za vzácnejšie považovali striebro. Zdokonalili kamennú architektúru a ich hieroglyfy inšpirovali ďalšie písma. Dokonca aj naše m a n pochádzajú zo staroegyptskej vlnovky, ktorá zobrazuje vodu a číta sa ako „n“. Egyptská civilizácia píše svoje dejiny už niekoľko tisíc rokov a egyptológov i širokú verejnosť fascinuje doteraz.

| Rozhovory, Téma čísla | 13. 9. 2019

V tomto čísle Zajtrajších novín pokračujeme v rozhovore so slovenským egyptológom Martinom Odlerom.

Asi k najviac skúmaným stavbám starovekého Egypta patria pyramídy. Ktorá je najstaršia?

Džoserova (Necerichetova) stupňovitá pyramída v Sakkáre (okolo roku 2600 pred Kr.). Vznikla rozširovaním pôvodnej hrobky a je tiež považovaná za najstaršiu monumentálnu stavbu postavenú z opracovaných kamenných kvádrov. Egypťania sa postupne učili používať kameň, v prípade Džoserovej pyramídy sú kamenné bloky pomerne malé a majú veľkosť tehál. Vtedajší stavitelia úplne neverili tomu, že stĺpy dokážu udržať strop. Tak ich viazali s okolitými stenami úzkou kamennou prepážkou. Najmladšiu pyramídu si pravdepodobne postavil Ahmose v Abyde, panovník z počiatku Novej ríše (vládol približne v roku 1550 – 1525 pred Kr.)

 

Džoserova pyramída v Sakkáre. Foto: Martin Odler. © archív Českého egyptologického ústavu, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova

 

Je známa inšpirácia pre tvar pyramídy?

Jednou z hypotéz je, že pyramídy napodobňujú tvar hôr, ktoré sa nachádzajú v Západnej púšti. Na druhej strane, ak chcete vytvoriť pravidelnú mohylu, nie je veľa možností jej geometrického a architektonického riešenia. V Novej ríši, keď už pyramídy nestavali, bolo Údolie kráľov s niekoľkými desiatkami skalných hrobiek situované pod vrchom hory. Považovali ju za prirodzenú pyramídu.

 

Sfinga, v pozadí s Rachefovou pyramídou v Gíze. Foto: Martin Odler. © archív Českého egyptologického ústavu, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova

 

Prečo vznikali tieto stavby?

Jednoducho povedané, aby sa panovník podobou a veľkosťou svojej hrobky odlíšil od ostatných Egypťanov. Je ale dôležité uvedomiť si, že nešlo len o pyramídu, ale o celú sústavu stavieb, tzv. pyramídový komplex. V jeho najzápadnejšej časti sa nachádzala hrobka, východne od nej bol zádušný chrám, v ktorom prebiehal zádušný kult panovníka po jeho smrti. Dolu do údolia viedla kamenná vzostupná cesta. Najvýchodnejšou časťou komplexu bol údolný chrám. Často bol napojený na jazero alebo kanál, po ktorom mohli priplávať lode, naložené obetinami. Zvyčajne pozostávali z jedla a nápojov. Zosnulý sa najedol duchovnej podstaty potravy a tá reálna potom ostávala zádušným kňazom.

Približne koľko pyramíd sa dodnes zachovalo?

V Egypte ich je viac ako sto, občas sa nájdu ďalšie, väčšinou menšie, ktoré patrili kráľovským manželkám. Vyšší počet pyramíd je dokonca v Sudáne, hoci tamojšie sú menšie a mladšie, najmä z 1. tisícročia pred Kr.

Kamenné bloky na stavbu vážili niekoľko ton. Ako ich robotníci dostali na miesto?

Techniky stavieb sa líšili v jednotlivých obdobiach a vyvíjali sa. Egypťania sa snažili využívať pri stavebných prácach prírodné podmienky. Jadro stavieb (často len pevný skelet z kameňov, ktorý sa vypĺňal sutinou, aby sa ušetril čas) bolo z miestneho menej kvalitného žltého vápenca, ktorý sa presúval na malé vzdialenosti ťahaním, zvieratami a ľuďmi. Kvalitný biely vápenec bol na protiľahlom brehu Nílu, v Ture, a na stavby sa dopravoval počas záplav po vode. Ak by čitateľov zaujímali podrobnosti, veľa literatúry sa nachádza na portáli Digital Giza, na webovej stránke giza.fas.harvard.edu/.

Kto postavil pyramídy? Otroci, či remeselníci?

Otroci to neboli. Samozrejme, pomocné práce mohli vykonávať aj vojnoví zajatci, ale stavbu viedli skúsení pracovníci, špecializujúci sa práve na stavbu pyramíd a hrobiek. Manuálnu prácu vykonávali Egypťania z celej krajiny, povolávaní do služby pre panovníka a štát (chodili „na panské“).

Každé telo bolo ešte pred uložením do hrobky mumifikované?

Mumifikácia bola dostupná len najbohatším Egypťanom, navyše sa počas dejín vyvíjala. K dokonalosti procesu sa dospelo až v 1. tisícročí pred Kr., kedy sa vyberali vnútornosti a telo sa vysušovalo natronom, čo je hydrogenuhličitan sodný. Srdce zostávalo v tele, pretože podľa Egypťanov bolo centrom myslenia a cítenia.

Aká bola predstava Egypťanov o živote po smrti?

Predstavovali si, že život existuje naďalej v nezmenenej podobe. Ak bol človek poľnohospodár, tak na poli pracoval naveky. Ak bol panovník, tak vládol navždy. Kvôli posmrtnému životu sa muselo telo zachovať, takže kremácia bola pre Egypťanov nepredstaviteľná.

Panovníci boli pochovávaní aj s posmrtnou výbavou. Čo obsahovala?

Mala zaistiť, aby bol posmrtný život kráľa či faraóna rovnako komfortný ako na našom svete, a preto sa skladala z kusov nábytku (postele, stoličky, paravany, nosidlá), kozmetických potrieb (zrkadlá, britvy), oblečenia… Telo bolo uložené v kamennom sarkofágu, príp. v drevenej truhle. Ale aj drevo bolo dosť vzácne, keďže v Egypte sa nachádzajú pomerne malé stromy, a teda je k dispozícii menej dreva. Preto takéto truhly často pozostávali z viacerých kusov dreva. Dokonca niektoré bolo zo starých rozobraných lodí. Čiže už starovekí Egypťania recyklovali niektoré materiály.

 

Dokumentácia na lokalite Tell el-Retábí, na foto Martin Odler. © Renata Rábeková, nadácia Aigyptos

 

Boli súčasťou pohrebnej výbavy aj živí sluhovia?

V tejto otázke sú spory, či boli súčasťou v prvých dynastiách. Avšak z neskorších období je preukázané, že Egypťania dávali do hrobov sochy služobníkov a nie živých ľudí.

Aké sú najčastejšie príčiny smrti starých Egypťanov podľa zachovaných kostier/pozostatkov?

Väčšinou zomierali na starobu, ale aj na civilizačné choroby ako rakovina, kardiovaskulárne ochorenia či otrava jedovatými látkami ako arzén a olovo.

Gréci doviedli do dokonalosti rétoriku, aký bol prínos Egypťanov?

Doviedli do dokonalosti kamennú architektúru, a to s využitím lokálnych podmienok na stavanie. Vynašli desiatkovú sústavu v matematike, lodné plachty, sochy v životnej veľkosti (to sa od nich naučili Gréci). K ďalším zaujímavostiam spoločenského života Egypťanov patrilo aj rovnocennejšie postavenie žien – mohli dediť, stavať si vlastné hrobky a v špecifických situáciách sa dokonca stať panovníčkami. Zaujímavosťou je, že dokonca aj niektoré znaky v našom písme majú prapôvod v egyptských hieroglyfoch. Egypťania ťažili meď na Sinajskom polostrove, osídlenom lokálnymi obyvateľmi. Tí sa inšpirovali hieroglyfmi, z ktorých prevzali nejaké znaky. Tak vzniklo tzv. protosinajské písmo a neskôr slúžilo pre vznik ďalších písem. Napríklad, aj naše písmená m a n pochádzajú zo staroegyptskej vlnovky, ktorá zobrazuje vodu. V starej egyptčine sa tento znak číta ako „n“. Písmeno S má v staroegyptčine tvar zatočeného pruhu látky a podobne ho píšeme aj my.

 

Zajtrajšie noviny v hieroglyfoch. „Starovekí Egypťania nepoznali koncept novín, takže je tam napísané medžat devau, čiže zajtrajšia kniha/zvitok,“ vysvetľuje Martin Odler.

 

Aká je spojitosť starovekého Egypta so súčasnosťou? V čom by sme sa mali poučiť?

Egypťania sa medzi prvými učili, ako vytvárať a udržiavať veľké štáty. Aj oni si želali, aby právo a spravodlivosť fungovali pre všetkých, aby sa menšina neobohacovala na úkor väčšiny, aby sa elity správali slušne a neboli hlúpe. V realite to nie vždy fungovalo, ako dnes a ako na Slovensku, takže nemám dojem, že by sme sa príliš poučili.

Čo na starovekých Egypťanoch najviac obdivujete?

Dokázali byť veľmi pragmatickí a praktickí, zároveň vedeli myslieť vo veľkom a uskutočňovať odvážne myšlienky.

 

Abúsírske pyramídy. Foto: Martin Odler. © archív Českého egyptologického ústavu, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova

 

Vo svojom výskume sa zameriavate na staroegyptskú metalurgiu. Aké kovy boli využívané vo vtedajšom Egypte?

V treťom tisícročí pred Kr. bola najpoužívanejšou arzénová meď, ktorá mala podobné vlastnosti a tvrdosť ako bronz. Ten ju potom nahradil v Novej ríši. Egypťania taktiež mali na dosah veľké ložiská zlata vo Východnej púšti. Za vzácnejšie však považovali striebro, keďže ho mali menej a dovážali ho z väčšej diaľky.

Špecializujete sa najmä na medené predmety a ich používanie. Prečo?

Tému egyptských nástrojov som si vybral ako diplomovú prácu. S prekvapením som zistil, že sa jej venovalo len málo bádateľov. Takže som videl potenciál zistiť nové skutočnosti.

 

Súbor predmetov z Egyptského múzea Lipskej univerzity, publikovaný v Journal of Archaeological Science, autor Jiří Kmošek © Český egyptologický ústav, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova

 

A zistili ste?

Ako egyptológ a archeológ spolupracujem najmä s odborníkom na archeometalurgiu Ing. Jiřím Kmoškom. Aj s ďalšími kolegami sme skúmali viaceré egyptské artefakty z nemeckého múzea v Lipsku. Medzi nimi bola aj nádoba stará zhruba 5000 rokov, o ktorej sme zistili, že bola vyrobená z materiálu nachádzajúceho sa na území dnešného Turecka. Polovica ostatných artefaktov pochádzala zo sinajskej medi, čo sa dalo predpokladať. Ostatné však boli vyrobené z medi z Východnej púšte, a to bolo tiež prekvapenie.

Prečo?

Sinajský polostrov je známym zdrojom staroegyptskej medi. Avšak bane na meď vo Východnej púšti objavili až v posledných dvadsiatich rokoch francúzski archeológovia. Náš výskum potvrdil, že starovekí Egypťania používali už aj túto meď.

Spomínate si na moment, kedy ste sa rozhodli pre egyptológiu?

Začalo to Vojtechom Zamarovským a jeho knihami Za siedmimi divmi sveta a Ich veličenstvá pyramídy. A pokračovalo českými prekladmi staroegyptských literárnych diel. Na Slovensku sa egyptológia nedá študovať, najbližšie je to možné buď vo Viedni, alebo v Prahe. Rozhodol som sa pre Česko. Slováci už ale egyptológiu študovali napr. aj v Londýne, Liverpoole, Leidene alebo na Brown University v Providence, USA.

Je štúdium egyptológie odlišné v Európe či Amerike ako v domácom Egypte?

Paradoxne, v Egypte sa egyptológia rozvíjala pomaly a postupne, najmä zásluhou archeológov z koloniálnych mocností. Postupne boli školení aj domáci egyptológovia a emancipovali sa. Zlom nastal v 50. rokoch 20. storočia, kedy sa stal Egypt samostatným a pamiatková správa prešla od Francúzov k Egypťanom. Káhirská univerzita má dokonca nie katedru, ale celú archeologickú fakultu. Základný rozdiel v štúdiu je v tom, že Egypťania sú tam doma a je správne, že oni rozhodujú, kto bude na ich území realizovať vykopávky a výskumy.

Čo by ste odporučili tým, ktorí uvažujú nad štúdiom egyptológie?

Aby sa zamerali na cudzie jazyky, keďže študijná literatúra bude najmä v angličtine, nemčine i francúzštine. A ak by im štúdium nevyšlo, tak jazykové znalosti sa určite zídu aj na ostatných univerzitách či vysokých školách.

Aké jazykové predpoklady by mal spĺňať egyptológ?

Keďže pri štúdiu pracujeme s literatúrou, ktorá je napísaná vo svetových jazykoch, znalosť angličtiny je podmienkou. Veľmi prospešné je vedieť aj po nemecky a francúzsky. Zaujímavé práce egyptológov vyšli aj v taliančine a ruštine, takže nie je na škodu ovládať aj tieto jazyky aspoň na pasívnej úrovni. Počas štúdia egyptológie na Univerzite Karlovej je viacero prednáškových kurzov venovaných starovekým fázam egyptčiny. Absolvent musí ovládať klasický egyptský jazyk Strednej ríše, v ktorom je napísaných mnoho zachovaných literárnych diel. Učí sa aj novoegyptčina (jazyk Novej ríše) a koptčina (posledné štádium starovekej egyptčiny). Špecifické koptské písmo bolo jazykom starovekých egyptských kresťanov a dokonca sa dodnes používa, avšak už len vo forme náboženských textov. Takže, aby som to zhrnul, tieto staroveké jazyky ovláda egyptológ na takej úrovni, aby bol schopný sám pracovať s textom. To isté platí aj o hieroglyfoch – monumentálnom písme na hrobkách a kráľovských nápisoch. V bežnej komunikácii mali pisári jeho zjednodušenú formu – hieratiku.

Ako „fungujú“ hieroglyfy?

Hieroglyfické písmo bolo prispôsobené starovekému jazyku a veciam, ktoré obklopovali Egypťanov. Fungovalo v troch skupinách znakov: fonetické (zapisujú zvuky), slovné (zapisujú slová) a znaky determinatívy. Napríklad, slovo „p(e)r“ môže znamenať dom alebo vychádzať. Ak je determinatív (akýsi „rozlišovač“ významu, pozn. red.) v písaných hieroglyfoch stavba, tak má slovo význam domu a ak ide o determinatív nôh, tak píšuci má na mysli sloveso vychádzať. Takto vytvorili Egypťania efektívny spôsob zapisovania jazyka, ktorý fungoval 3000 rokov a pozostával z približne 750 základných znakov. Pre zaujímavosť – posledné nápisy v hieroglyfoch pochádzajú z konca 4. storočia nášho letopočtu.

Ale až v 19. storočí v roku 1822 sa Jeanovi F. Champollionovi podarilo rozlúštiť hieroglyfy.

Práve to sa považuje za začiatok modernej egyptológie, keďže egyptológovia odvtedy boli schopní čítať staroegyptské texty a porozumieť vtedajšiemu zmýšľaniu. Dovtedy vychádzali najmä z antických, gréckych a latinských autorov a, samozrejme, z Biblie.

Čo je dnes v egyptológii považované za najväčšiu výzvu?

Záchrana pamiatok, ktoré sú ničené ľudskou činnosťou a klimatickými zmenami. Problémom je aj nelegálny obchod so starovekými artefaktmi.

 

Dokumentácia zlodejských vkopov v Abúsíre v roku 2011, autor Veronika Dulíková © Český egyptologický ústav, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova

 

Je medzi egyptológmi rivalita?

Egyptológovia sú takí ako každé ľudské spoločenstvo.

Aký je váš sen?

Pochopiť, ako fungovalo používanie kovov v starovekom Egypte. Ale to nebude možné len na vzorkách priamo v Egypte, ale aj na artefaktoch z ďalších krajín a múzeí, nachádzajúcich sa po celom svete. Môj výskum je zameraný na časť technológie a ekonomiky starovekých Egypťanov, ktorej ešte úplne nerozumieme. Význam skúmania minulosti je v tom, akým spôsobom ju vieme porovnať so súčasnosťou a získané poznatky využiť v prítomnosti alebo v budúcnosti.

Ďakujem za rozhovor.

Eva Barnišinová

 

Martin Odler vydal v roku 2016 v Oxforde svoju prvú knižnú monografiu Old Kingdom Copper Tools and Model Tools. Je to prvá kniha vôbec napísaná o kovových nástrojoch staviteľov pyramíd a ďalších remeselníkov. V súčasnosti dokončuje svoju dizertačnú prácu o medi v starovekom Egypte v 4. a 3. tisícročí pred Kr.
Ako prvý Slovák publikoval Martin Odler s kolegyňou Veronikou Dulíkovou štúdiu Social context of the Old Kingdom copper model tools (Spoločenský význam modelov medených nástrojov v Starej ríši) v renomovanom časopise World Archaeology v roku 2015. Venovala sa problematike, ktorá bola neskôr rozpracovaná vo vyššie spomenutej knihe.

11.decembra bude Martin Odler prednášať v Košiciach v rámci cyklu Košická egyptologická jeseň 2019, a to na tému Drsné metódy otcov egyptológie.

Aké sú najväčšie mýty o starovekom Egypte?

Stavba pyramíd: Pyramídy nestavali otroci, ale starovekí Egypťania – kvalifikovaní remeselníci a „obyčajní“ Egypťania vykonávali manuálne práce. 
Boli „vyspelí“ alebo „duchovnejší“: Starovekí Egypťania boli podobní ľudia ako my, s podobnými radosťami, starosťami a problémami. 
Príprava na smrť: Starovekí Egypťania sa celý život nepripravovali na smrť, mali radi život a jeho radosti, akurát hrobky stavali z trvácnejších materiálov ako svoje obydlia. 
Zdravie: Starovekí Egypťania nežili zdravšie, hoci mali 100 % bio stravu. Trápili ich podobné choroby ako nás.

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Egypťania sa medzi prvými učili, ako vytvárať a udržiavať veľké štáty. Aj oni si želali, aby právo a spravodlivosť fungovali pre všetkých, aby sa menšina neobohacovala na úkor väčšiny, aby sa elity správali slušne a neboli hlúpe.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems