„Starovekí Egypťania chceli, aby ich mená pretrvali večnosť. Veľakrát sme už ich posmrtný život a slávu predĺžili o niekoľko tisíc rokov, keď znovu odhaľujeme ich mená aj skutky a šírime znalosti ďalej, než by si dokázali predstaviť.“

Na expedíciách v egyptskom Abúsíre, bývalom starovekom pohrebisku kráľov a úradníkov, sa už desiaty rok zúčastňuje aj Martin Odler. S kolegami našli v tisícročných hrobkách múmie, kosti, sochy, šperky či keramiku. A ako vlastne vedia, kde majú začať kopať v piesku? Aj vďaka snímkam z vesmírnych družíc. V rozhovore spomína i na revolúciu v roku 2011, počas ktorej sa im domáci zločinci vlámali do poľného skladu a zničili cenné nálezy. Taktiež vysvetľuje, prečo v súčasnosti nemôže žiadny artefakt opustiť hranice Egypta.

| Rozhovory, Téma čísla | 30. 8. 2019

Čím je Abúsír zaujímavý pre egyptológov?

Ide o pohrebisko medzi Gízou a Sakkárou. Je to pyramídové pole, kde sa nachádzajú hrobky kráľov zo Starej ríše (jej 5. dynastie, zhruba 25. storočie pred Kr.) a úradníkov z tejto doby. Zároveň sú na lokalite pamiatky skoro z každého obdobia päťtisíc rokov egyptských dejín. Československé a teraz české vykopávky sa tam realizujú už od roku 1960. Vrátil som sa odtiaľ koncom apríla a späť idem v závere septembra.

Ako vyzerá všedný deň na vykopávkach?

S kolegami pracujeme v teréne od siedmej rána do druhej poobede, s polhodinovou obedňajšou prestávkou. Ak nájdeme vzácnejší artefakt alebo situáciu (zaujímavé zoskupenie artefaktov, inými slovami archeologický kontext), tak zostávame dlhšie. Potom sa vraciame do expedičného domu, kde bývame, a tam pokračujeme v práci – zálohujeme dáta, fotografie, skenujeme terénne kresby a denníky…, aby nedošlo k strate žiadnych údajov. Pracovný týždeň trvá šesť dní (s výnimkou piatku, čo je moslimská nedeľa). Takto fungujeme dva až tri mesiace, potom sa vraciame do Českej republiky, keďže momentálne pôsobím na Českom egyptologickom ústave na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.

 

Martin Odler pri dokumentácií hrobky kráľovnej Chentkaus III. v kráľovskom Abúsíre. Autor Martin Frouz. Zdroj foto: © archív Českého egyptologického ústavu, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova

 

Kto, okrem egyptológov, je súčasťou tímu na vykopávkach?

Manuálnu prácu vykonávajú miestni robotníci. Majú svojho predáka, špecializovaného na archeologický výskum. Egyptológovia – archeológovia dokumentujú odkryté artefakty či situácie. Na priebeh dozerá egyptský inšpektor (bez neho nemôžeme začať pracovať). V neposlednom rade je na ochranu tímu denne prítomný aj ozbrojený člen tamojšej pamiatkovej polície. Odborné pracovné jadro tvorí cca päť ľudí a postupne sa obmieňajú ďalší desiati až pätnásti špecialisti. Zväčša sa k tímu pripájajú na kratší čas a venujú sa skúmaniu konkrétnych špecifických nálezov – antropológovia (ľudské kosti), archeozoológovia (kosti zvierat), reštaurátori (konzervovanie nálezov), geoinformatici (zameriavajú náleziská a dokumentujú ich do 3D modelov a skenov), odborníci na drevo či na keramiku…

 

Dokumentácia v teréne, Kairesova hrobka v kráľovskom Abúsíre. Autor: Petr Košárek. Zdroj foto: © archív Českého egyptologického ústavu, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova

 

Spomínali ste odborníkov na zvieracie kosti. Aké najčastejšie objavujete v hrobkách?

Z hovädzieho dobytka, ale našli sme už aj sovie vajíčka, kosti prirodzene mumifikovaného varana či vysušenú žabu. A dokonca aj kosti ošípaných. Hoci ich Egypťania považovali za nečisté zvieratá, nemali problém ich konzumovať. V Egypte ďalej platilo, že kým jedno mesto vnímalo isté zviera za posvätné, v ďalšom bolo nečisté. Napríklad, krokodíly v oáze Fajjúm boli posvätné, ale ak sa objavili pri Níle a ohrozovali poľnohospodárov na poli, tak boli zabité. Za najnebezpečnejšie zvieratá boli označované hrochy. Na druhej strane, hrošice vnímali starovekí Egypťania ako bohyne materstva a plodnosti.

Ako identifikujete miesto, na ktorom začnete kopať?

Stačí vedieť čítať povrchové príznaky púšte a odhadnete, kde približne sa hrobky nachádzajú. A ak sa vyznáte v staroegyptskej architektúre, viete určiť dispozície stavieb. Pri identifikácii miest na kopanie využívame aj satelitné snímky. Buď čerpáme údaje z Google Earth, alebo z objednaných snímok vesmírnych družíc. Sú lepšie, pretože majú rozlíšenie až pol metra, na základe čoho môžeme identifikovať štruktúry pod pieskom.

Kto schvaľuje miesto výskumu?

Povolenie vydáva Egyptské ministerstvo pre pamiatky, a to len inštitúciám zameraným na egyptológiu a ich pracovníkom. (Nepovolia kopať súkromným osobám, ktoré chcú „skúsiť šťastie“.) Postup je nasledovný – podáme žiadosť o koncesiu, ktorá musí byť obnovovaná každý rok. Egyptská strana rozhodne, či nám na jej základe udelí povolenie pracovať. Posudzuje ju podľa množstva  predchádzajúcej vykonanej práce. Dôležitým kritériom je aj publikovanie stavieb, ktoré sme objavili. Ide o to, aby boli sprístupnené odbornej aj laickej verejnosti. Väčšina stavieb, ktoré preskúmame, sú natoľko porušené, že po preskúmaní a zdokumentovaní sa naspäť zasypú pieskom.

Prečo?

Aby ich nezničili súčasné klimatické podmienky, to znamená rôzne dažde, vetry a erózie. Pod púštnym pieskom sú lepšie konzervované. Ak by sme ich nechali odkryté, tak sa rozsypú v priebehu niekoľkých rokov. Najmä tie, ktoré boli postavené z nepálených tehál a z menej kvalitného kameňa. Už pri odkrývaní ich nachádzame v dosť zničenom stave, na druhej strane ale obsahujú veľa informácií a nálezov z dôb existencie a používania stavieb. 

Nájdené artefakty či múmie skúmate priamo na mieste?

V Egypte platí pravidlo, že čo sa nájde v daný deň, tak do večera musí opustiť nálezisko. Náš tím presúva nájdené artefakty do poľného skladu alebo do skladu na inšpektoráte v Sakkáre. Aby sa im do rána náhodou niečo nestalo, hoci lokalita je aj v noci strážená.

Čo sa deje po presune artefaktu do skladov či laboratórií?

Ak nie je úplne vyčistený, tak ho reštaurátori zbavia usadenín a pod. Záleží na ich schopnostiach, či zachovajú stopy farieb, z ktorých potom vieme rekonštruovať pôvodný vzhľad pamiatky. Dnes je veľa zachovaných sôch bez stôp farieb. Ale reálne boli pestrofarebné. Egypťania ich zvykli maľovať tak, aby boli ako živé. Nález v danom stave stabilizuje reštaurátor alebo konzervátor a nasleduje dokumentácia (rozmery, detaily nápisov, fotografie z rôznych strán, uhlov a s typmi nasvietenia). Keďže od roku 1983 nemôže žiadny artefakt opustiť hranice Egypta – maximálne za veľmi prísnych a špecifických podmienok, tak si výskumníci odnášajú do svojich krajín najmä fotografie a dokumentáciu získanú počas vykopávok.

 

V depozitári Egyptského múzea Lipskej univerzity. Autorka: Dana Chmelíková. Zdroj foto: © archív Českého egyptologického ústavu, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova

 

Čo sa stalo v roku 1983?

Dovtedy platil iný pamiatkový zákon. Prebiehalo tzv. delenie nálezov. Po preskúmaní lokality sa zišla egyptská komisia a posudzovala, ktoré navrhované nálezy je alebo nie je možné vyviezť z krajiny. V súčasnosti všetky objavené nálezy buď zostávajú v skladoch, alebo sa presúvajú do Egyptského múzea v Káhire, ďalších egyptských múzeí, alebo najnovšie do Grand Egyptian Museum v Gíze, ktoré má byť otvorené v najbližších rokoch. Malo by byť najväčším múzeom na svete zameraným na jednu civilizáciu.

Zmenilo sa pôsobenie archeológov v Egypte po revolúcii v roku 2011?

Základný rámec podmienok ostal rovnaký, resp. veľmi podobný. Došlo však k zmene štatútu Ministerstva pre pamiatky. Predtým bolo jedným z odborov Ministerstva kultúry, počas revolúcie sa stalo samostatným ministerstvom. Naďalej platí, že musíme každoročne žiadať o koncesiu. S revolúciou v roku 2011 máme spojenú aj jednu nepríjemnú spomienku. Polícia vtedy opustila Abúsír asi na tri dni. Miestni zlodeji v tom videli šancu a začali kopať na našom nálezisku. Poškodili steny hrobiek a dokonca sa vlámali do skladov. Pomiešali mnohé nálezy, ktoré sme mali podelené podľa zdokumentovaných archeologických kontextov. Veľa vecí pohádzali na zem a zničili. Niekoľko krajších nálezov ukradli. Ostala nám časť dokumentácie, avšak nie vo všetkých prípadoch bolo možné spätne identifikovať nálezy a pokračovať v ich skúmaní.

Z istého dokumentárneho filmu o Egypte som sa dozvedela, že zo zuba múmie, ktorá bola považovaná za pozostatky guvernéra, odobrali DNA. Tú následne skúmala FBI a zistila, že ide o ženskú múmiu.

Pri skúmaní nezvykneme oslovovať inštitúcie ako FBI. Zväčša pracujeme s takými, ktoré sa špecializujú na výskum artefaktov a vzoriek z archeologických nálezísk. Nanešťastie, mumifikácia nebola veľmi vhodným postupom pre zachovanie starovekej DNA. Ako príklad uvediem, že nedávno bol publikovaný článok o výskume, pri ktorom analyzovali vzorky z niekoľkých desiatok múmií a len z troch získali dostatočne dlhý ľudský genóm na porovnanie s inými genómami.

Odhaľovanie tajomstiev neprebádaných tisícročných hrobiek môže byť nebezpečné, keďže presne neviete, čo sa v nich nachádza. Ocitli ste sa niekedy v ohrození zdravia či dokonca života?

Ako všade, aj na vykopávkach je potrebné dbať na bezpečnosť a ochranu pri práci. Niekedy nie je kamenná architektúra hrobky dokonale zachovaná, takže musíme dávať veľký pozor na to, kam stúpame. Abúsír je charakteristický hlbokými šachtami (15 – 20 metrov), vedúcimi do pohrebných komôr. Tie sú vysoké okolo 1 – 1,5 metra, takže pracujeme prikrčení a snažíme sa neudrieť si hlavy. V niektorých prípadoch predák po začatí výskumu pohrebnej komory rozhodne, že jej strop nie je bezpečný a mohli by sa uvoľniť jeho časti. Vtedy miestnosť neskúmame. Ale takéto prípady, našťastie, nie sú časté. A niekedy sa stane, že nám v hrobke prestane fungovať baterka či osvetlenie. Najčastejšou príčinou je vykopnutý kábel alebo vypadnutá elektrina.

Čo robiť v takejto situácii? Ako sa dostať z hrobky, keď je všade tma?

Nepanikáriť, počkať, kým svetlo znovu nabehne, alebo si prinajhoršom posvietiť baterkou na mobile.

Vrátim sa k ohrozeniu zdravia. Nie je škodlivý dlhodobejší pobyt v tisícročných hrobkách, v ktorých sú rôzne mikroorganizmy, plesne atď.?

Ak objavíme, trebárs, rozpadnutú múmiu a pomedzi jej zvyšky sa nachádzajú nejaké kosti či koráliky, ktoré je potrebné zdokumentovať a vybrať ešte v pohrebnej komore, tak používame respirátory, aby sme nedýchali drobné prachové a iné častice.

Na akom veľkom objave ste sa naposledy podieľali?

V marci a v apríli 2018 sme s kolegyňou Marií Peterkovou Hlouchovou viedli výskum hrobky AS 104 v južnom Abúsíre. Hoci bola poničená a vykradnutá, našli sme viacero vápencových obetných bazénikov v pôvodnej polohe a jeden s menom majiteľa hrobky, správcu kráľovského majetku Nianchsešata zo 4. dynastie (približne začiatok 25. storočia pred Kr.). Hrobka bola ešte raz v Starej ríši, v 5. dynastii, použitá. V jej stene (takisto v pôvodnej polohe) sme našli krásnu vápencovú stélu pisára pokladnice Sechemku a jeho manželky Henutsen. Horná časť stély zobrazovala manželov pri stole s obetinami, v dolnej časti boli ich sochy. Hrobka mala nezvyčajne hlboké šachty, najhlbšia až 17,5 metra. Hoci boli pohrebné komory čiastočne vykradnuté, našli sme v nich veľké súbory medených modelov nástrojov a nádob, čo je materiál, ktorému sa odborne venujem. Vápencová stéla sa dostala aj do knihy Stvořené pro věčnost: největší objevy české egyptologie a v tomto roku vyjde náš článok o výskume hrobky v časopise Pražské egyptologické studie, kde bude celý dostupný zdarma online, ak by čitateľov zaujímali podrobnosti.

 

Hrobka AS 104, preskúmaná na jar v roku 2018. Autor: Petr Košárek. Zdroj foto: © archív Českého egyptologického ústavu, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova

 

Stéla pisára pokladnice Sechemku a jeho ženy Henutsen, nálezové číslo 1/AS104/2018. Autor: Martin Odler. Zdroj foto: © archív Českého egyptologického ústavu, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova

 

Na čom ste pracovali v apríli, keď ste boli poslednýkrát v Abúsíre? A už viete, aký výskum vás tam čaká na konci septembra?

V apríli som pracoval na svojom projekte výskumu staroegyptskej metalurgie a takisto na archeologickom výskume v oblasti údolného chrámu panovníka Niuserrea. Na jeseň budem s kolegami pracovať v severnej Sakkáre vedľa Cejovej hrobky, jednej z najkrajších hrobiek zachovaných zo starovekého Egypta.

 

Dokumentácia v teréne, v južnom Abúsíre, na obzore Sakkára. Autorka: Katarína Arias Kytnarová. Zdroj foto: © archív Českého egyptologického ústavu, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova

 

Nebojíte sa kliatby faraónov?

Rozhodne nie.

Prečo?

Kliatby v hrobkách sa týkali zlodejov, čo chcú ničiť a kradnúť a nesprávajú sa pietne k zosnulým. Starovekí Egypťania chceli, aby ich mená pretrvali večnosť. Veľakrát sme už ich posmrtný život a slávu predĺžili o niekoľko tisíc rokov, keď znovu odhaľujeme ich mená aj skutky a šírime znalosti ďalej, než by si dokázali predstaviť.

Ďakujem za rozhovor.

V nasledujúcom čísle Zajtrajších novín porozpráva Martin Odler o hieroglyfoch, vzniku pyramíd, posmrtnej výbave faraónov i štúdiu egyptológie.

 

Martin Odler pozýva do inštitúcií, ktoré majú najväčšie zbierky egyptských artefaktov:

Najbližšie ku Košiciam sa nachádza súbor exponátov z Egypta v andrássyovskej zbierke v kaštieli Betliar. Zaujímavé expozície má aj Múzeum krásnych umení v Budapešti, Kunsthistorisches Museum vo Viedni, Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur v Prahe (s dvomi výstavami trvajúcimi do februára 2020), Neues Museum v Berlíne (kde sa, napríklad, nachádza busta kráľovnej Nefertiti), aj Staatliches Museum Ägyptischer Kunst v Mníchove.

Najväčšia zbierka staroegyptských artefaktov na Slovensku je v Archeologickom múzeu SNM v Bratislave.

Najväčšia zbierka predmetov zo starovekého Egypta vôbec je v Britskom múzeu v Londýne, v Louvri v Paríži a v Museum of Fine Arts v Bostone (samozrejme, okrem Egyptského múzea v Káhire a zatiaľ neotvoreného The Grand Egyptian Museum v Gíze).

 

Martin Odler (1986) vyštudoval pravekú a včasnostredovekú archeológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, a takisto klasickú archeológiu a egyptológiu. V súčasnosti je doktorandom v odbore egyptológia. Zaoberá sa materiálnou kultúrou, predovšetkým medenými artefaktmi. Taktiež sa venuje reflexii starovekého Egypta v slovenskej kultúre. Je členom správnej rady slovenskej Nadácie Aigyptos, Historical Metallurgy Society (Veľká Británia), Society for Archaeological Sciences (USA) a Slovenskej orientalistickej spoločnosti. Momentálne pôsobí na Českom egyptologickom ústave Filozofickej fakulty Karlovej univerzity ako vedecký pracovník. Je autorom knihy Old Kingdom Cooper Tools and Model Tools, ktorá vyšla v roku 2016 v Oxforde.

 

11. decembra bude Martin Odler prednášať v Košiciach v rámci cyklu Košická egyptologická jeseň 2019, a podieľa sa aj na jeho organizácii.

Eva Barnišinová

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Starovekí Egypťania chceli, aby ich mená pretrvali večnosť. Veľakrát sme už ich posmrtný život a slávu predĺžili o niekoľko tisíc rokov, keď znovu odhaľujeme ich mená aj skutky a šírime znalosti ďalej, než by si dokázali predstaviť.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems