Mesto pokropené slzami

Doteraz ste o ňom nepočuli, odteraz naň nezabudnete. Tretie najväčšie mesto Srbska – Niš. Čo skrýva táto perla Balkánu a prečo sa ju oplatí navštíviť?

| Cestovanie | 16. 8. 2019

Do Nišu sa lieta z Bratislavy dvakrát do týždňa, v pondelky a piatky. Hlavným dôvodom je množstvo Srbov pracujúcich vo Viedni i výhodná poloha mesta ako dopravnej tepny do Belehradu a ďalších lokalít. Keďže Srbsko je na zozname čakateľských krajín EÚ, rátajte s drahými telefonátmi domov a mobilnými dátami od 9 eur za 1 megabajt. Aj keď sa spočiatku môžete cítiť ako odrezaní od civilizácie, wi-fi nájdete takmer na každom rohu a pri orientácii postačia offline mapy s GPS navigáciou. Oficiálnou menou Srbska je dinár (1 € = cca 120 dinárov). Peniaze si zmeňte až tam, u nás sa dinár ťažko zháňa a v Niši sú zmenárne (dokonca s výhodným kurzom) doslova na každom rohu. Na cestu postačí platný občiansky preukaz.

Prvou nezabudnuteľnou atrakciou je samotné letisko Konštantína Veľkého (Niš je rodiskom tohto veľkého muža staroveku). K hale veľkosti košickej autobusovej stanice patria len dva gaty, čakáreň veľkosti obývačky a duty free zóna v podobe pár „nástenných poličiek”. Na presun z letiska (približne 6 km od centra) môžete využiť MHD alebo služby ochotných taxikárov, ktorí vám počas cesty odovzdajú cenné tipy – kde si kúpite najlepší burek či vychutnáte najkrajší výhľad pri pití kávy.

Spoznávanie mesta sme začali jeho dominantou – kamennou pevnosťou Tvrďava na pravom brehu Nišavy z 2. st. n. l. Dnešnú podobu však nadobudla až v 18. st., keď sa stala súčasťou tureckého obranného systému. Za jej múrmi nájdete mnoho odkazov na nišskú minulosť – mešitu, synagógu (v súčasnosti galériu), zvyšky tureckých kúpeľov, antické artefakty, vodné priekopy i sklady munície. Pri každej pamiatke nechýba tabuľa s anglickým výkladom. Modernú tvár pevnosti dodávajú reštaurácie, kaviarne i jazzové múzeum. 

Kamenná pevnosť Tvrďava

Na ďalšiu zastávku si vyhraďte minimálne dve hodiny. Lager Crveni Krst, niekdajšie sídlo Červeného kríža, bolo v rokoch 1941 – 44 využívané ako koncentračný tábor pre srbských a rumunských Židov. Je iný ako Osvienčim alebo Brezinka. V trojposchodovej budove sa môžete dotknúť takmer všetkého, čo sprevádzalo posledné chvíle života vyše 30 000 väzňov – osobné predmety, fotografie, dokonca autentické odkazy na stenách.  Mráz vám prejde až do kostí na treťom poschodí, kde môžete priamo vstúpiť do jednej z väzenských ciel.

Koncentračný tábor Lager Crveni Krst

Po silnom zážitku odporúčame navštíviť Kazandzijsko sokace, niekdajšiu uličku remesiel z 19. st., teraz vychýrenú pasáž kaviarní a reštaurácií. Vybrať si môžete medzi domácou i kozmopolitnou kuchyňou. Aj keď obedujete priamo v srdci mesta, nemusíte siahnuť hlboko do peňaženky. Strava v Niši je (podobne ako všetko ostatné) veľmi lacná. Obed s kávou alebo pivom vás vyjde na menej ako 4 eurá. Pri večernom posedení určite vymeňte klasické espresso za domácu kávu – má nezameniteľnú intenzívnu chuť. Ideálne si ju vychutnáte s domácim zákuskom z Tramvaje, historickej električky prerobenej na utešenú kaviareň. 

Prvopočiatky Nišu sme si chceli pozrieť v archeologickom parku Mediana. Komplex postavený za vlády Konštantína Veľkého slúžil šiestim rímskym cisárom. Vilu, termálne kúpele, vodnú vežu ani jaskyňu sme si, žiaľ, neobzreli, keďže park v čase našej júlovej návštevy prechádzal rekonštrukciou. Časť exponátov sme však obdivovali v Národnom múzeu.

Predposlednú pamiatku sme si museli doslova zaslúžiť. Na kopec Bubanj, týčiaci sa asi 2 km nad mestom, sme kvôli mierne štrajkujúcej GPS vyšli asi najdlhšou možnou cestou. Kombinácia vyčerpania a horúčavy sa miešala s atmosférou miesta, kam boli dovážaní väzni z koncentračného tábora na hromadné jatky. Bubanj je jedno z najväčších popravísk v bývalej Juhoslávii – bolo tu zastrelených vyše 10 000 ľudí. Dnes tu stojí pamätník v podobe obrovskej mužskej, ženskej a detskej päste ako symbol nešťastia páchaného na rodinách, ale zároveň i nezlomného ľudského charakteru.

Zovretá mužská, ženská a detská päsť – pamätník na kopci Bubanj pripomína obete nacistov

Na záver sme si zo zoznamu dominánt vyškrtli Cele Kula. V nenápadnej kaplnke v širšom centre mesta sa týči trojmetrová veža, v ktorej bolo pôvodne zamurovaných vyše 900 lebiek. Na počesť víťazstva a na výstrahu pred ďalšími pokusmi o revolúciu dal turecký paša v 19. st. oskalpovať srbských povstalcov, odrezať im hlavy, napchať ich slamou a zaslať k nohám sultána z Carihradu. Zo zvyšných lebiek vybudoval pamätnú vežu. Pri bližšom pohľade na zachovaných 54 lebiek uvidíte i zachované zuby či kusy tkaniva.

Cele Kula – trojmetrová veža so zamurovanými lebkami srbských povstalcov

Aj keď si Niš prvotne vyberiete z pragmatických dôvodov, neskôr zistíte, že ponúka omnoho viac ako lacné letenky a služby. Atmosféru kozmopolitnej Európy strieda duch starého sveta a rany minulosti. Niš mlčí. Tak zvláštne mlčí. Napokon, všetky jeho dominanty sú spomienkami na bolesť a utrpenie. Alebo je to odhodlané ticho, plné húževnatej sily? Pokúsime sa to zistiť pri ďalšej návšteve. Rozhodne vám ju tiež odporúčame.

Erika Bernátová

Foto: autorka


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Mesto pokropené slzami

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems