Medzi mezoamerické náboženstvá a etniká zaraďujeme napr. Olmékov, Zapotékov, Mayov, Aztékov, Toltékov… Do objavenia Ameriky v r. 1492 boli neznáme a príchod konkvistátorov takmer spôsobil ich úplný zánik.
Boh, ktorý dal čokoládu
Mezoamericku civilizáciu rozdeľujeme do troch etáp.
V predklasickom období (2500 pred n. l. – 200 n. l.) bola najvýznamnejšou olmécka civilizácia.
Počas klasického obdobia (200 – 900 n. l.) došlo k jej najväčšiemu rozkvetu. Obyvateľstvo sa presúvalo do miest a vznikli prvé veľké štáty. Nárast obchodného styku spôsobil, že sa náboženské predstavy medzi jednotlivými štátmi a mestami začali zjednocovať. Vznikol a rozšíril sa kult Quetzalcoatla – boha opereného hada. Patrí medzi najvýznamnejšie božstvá v tejto oblasti. Je príkladom pre dualistické vnímanie a vyjadruje prienik dvoch svetov. V doslovnom preklade Quetzal znamená vták a coatl had. Oblasť nadsvetia (kde lieta vták) sa spája s podsvetím, z ktorého vylieza had. Boh Quetzalcoatl súvisel s vetrom, planétou Venušou, úsvitom, remeslami, znalosťami, obchodom a umením. Bol patrónom aztéckeho kňazstva, učenia a poznania. Podľa legendy naučil svoj ľud pripravovať nápoj z kakaovníka a dal ľudstvu kakaové bôby a čokoládu. V klasickom období sa z vtedajšieho mestského štátu Teotihuacan stalo najvplyvnejšie mesto oblasti Mezoameriky. Nachádzalo sa tu viac ako sedemdesiat chrámov a v čase najväčšej slávy (200 – 700) sa tu sústredilo až 200 000 obyvateľov.
Poklasické obdobie (900 – 1521) je známe vysokým militarizmom a politickou nestabilitou, spôsobenou vojenskými konfliktami. Odhaduje sa, že pred príchodom španielskych konkvistátorov žilo v oblasti Mezoameriky až 15 miliónov Aztékov. Za koniec mezoamerickej kultúry možno symbolicky považovať dobitie ríše Aztékov a ich hlavného mesta Tenochtitlanu dobyvateľom Hernánom Cortésom (13. augusta 1521).
Telo ako stred sveta
Kultúra Mezoameriky bola známa svojou úzkou prepojenosťou na cyklus prírody a pozorovania hviezd i vesmíru. Jej obyvatelia verili, že ľudské telo je akýsi stred sveta a prostredníctvom neho (pomocou rôznych obradov a rituálov) môžu ovplyvňovať kozmologické cykly a pochody. Vtedajšie náboženské predstavy prenikli aj do stavieb a chrámov, ktoré svojou polohou kopírovali postavenie hviezd na oblohe. Ľudskými obeťami a sebapoškodzovaním sa obyvatelia pokúšali zabezpečovať stabilitu a dobrý vývoj do budúcnosti.
Zdenka Bencúrová, CEREHIS
Foto: Teotihuacan. Zdroj: flickr.com
Prečítajte si aj:
