Divoká jazda letom a emóciami

| Deti | 30. 8. 2019

Koncom  prázdnin konštatujem, že sme mali parádne, zážitkami nadupané letné dni. Leto sa totiž u nás začína už v júni a za tri mesiace sme stihli tri pobyty v Tatrách, dve svadby (z toho jednu priamo na Popradskom plese), jeden festival a nespočetne veľa stretnutí s kamošmi. A to sa ráta úplne najviac.

Tatry s reprízami vyšli spontánne a vždy v inej zostave. Najprv sme si zopakovali minuloročnú dámsku jazdu v zložení najkamky zo základky + Luna a ja. Počas intenzívnych dní, kde sa oveľa viac koláčikovalo, kávičkovalo a ihriskovalo, než lozilo po horách, dostávali bezdetné priateľky poriadne lekcie z materstva. Nechtiac a neplánovane. Stačilo žiť na hromádke a ihneď sa ukázalo, kto je v skupinke najväčšia šéfka. Vôbec na to nie som hrdá a pevne verím, že sa už dievčatá otriasli a svoje rozhodnutie mať v blízkej dobe deti nezmenili. Naopak, tatranskú svadbu sme absolvovali v spoločnosti nám blízkych aj neznámych rodičov a na parkete sa objavilo bez srandy 30 decák v predškolskom veku. Treba niečo dodávať? Do tretice sme si domáce veľhory strihli v rodinnej dospeláckej verzii s jediným dieťaťom, naším vlastným. Bolo to veľmi osviežujúce, až do chvíle, kým sme pochopili, že sa z nás nevoľky stali animátori na plný úväzok. Lebo kde niet detského kútika, ihriska, ani cudzieho detiska – tam ani samolepková knižka nebaví. Na konci pobytu som sa už úprimne tešila na deti našich kamarátov, s ktorými sa princezná do sýtosti vyhrá. Sen sa mi splnil.

Celý august sme zasvätili návštevám. Už to tak máme – časť našej dovolenky sa vyprofiluje „sama“, keďže sa do Košíc vracajú rôzni kamaráti i rodina a my s nimi trávime tak veľa času, ako sa len dá. Preskúmame všetky domáce atrakcie, od Alpinky cez Dinopark, ochotne si dávame tour de mesto, záhradné i bazénové párty, zaradom oslavujeme letné narodeniny a keď sa k tomu pridá aj nejaký koncert v parku, je to viac ako ideálne. Alebo možno až tak nie. Lebo „DETI SÚ DAR“. To si musíme ako upokojovačku v stave najvyššieho nervu hovoriť zakaždým, keď sa naše zlatíčka bijú o hračku, nechcú sa spolu hrať, chcú ísť zásadne každé iným smerom, nepodelia sa o jedlo alebo tisíckrát za sekundu v trojhlase povedia: „Mami, mami, Lucka, mama, Lucka, Lucka, mamaaaa, Luckaaaa, vaaaaaaaaaaaaaaaaa!“ Vtedy chcem byť sama niekde v klimatizovanej kancelárii a o lete, kamarátoch, rodine a najmä deťoch nechcem ani počuť. Našťastie mi stačí len jeden sanitačný deň, keď od skorého rána donekonečna periem, opakovane plním myčku, upratujem hračky a cestovné tašky, čo sa za tie bláznivé dni nakopili a prekvapivo sa samy neodložili, aby som opäť zatúžila po výletoch, priateľoch a tých malých ľuďoch, s ktorými je najväčšia sranda: „Luuuckaaa, myslíš, že až Luna vylastieee, bude mať za manžela čelnochaaa?“

 

 

Text a foto: Lucia Radzová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Divoká jazda letom a emóciami

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems