Balón nad zlato

| Deti | 16. 8. 2019

Ani neviem, ako sa to stalo, no na poslednú chvíľu sme sa s lapajkou ocitli na košickom festivale Leporelo. Čakali nás tam jej dvaja hudobní obľúbenci. Vlastne traja – Smejko, Tanculienka a Miroč Jaroč, ako ho slečna volá. Skákala od radosti. Našli sme si celkom fajn miesto na pozeranie – aspoň podľa mňa. V tieni, ďalej od pódia, mimo masovky, hluku a detského šialenstva. Malá žena stála na kraji lavičky, aby čo-to videla, ale keď začula známe piesne, mala som pocit, že nevie, odkiaľ znejú, že nevie, kam sa má pozerať. Tak jej reku pomôžem: „Luni, tam pozeraj, tá malá červená bodka je Tanculienka a ten žltý pásik je Smejko. To je super, však?“ Dieťa na mňa pozrelo s rozpačitým úsmevom, ale prikývlo. Začalo mi to byť podozrivé. Žeby dobre nevidela? Nuž, nedalo sa nič robiť, detí milión, slnko štipľavé, polohu som zmeniť nechcela. Tak sme si tancovali, spievali, užívali trošku opodiaľ. Keď tu zrazu okolo nás prešli akési cudzie detiská s balónmi na paličke. „Aj ja čem! Aj ja čem! Balon! Mami! Balon!“ Luna freneticky ukazovala na reklamné predmety. „Och, veď dobre, potom si pôjdeme zohnať,“ odbila som ju. Ale nie. Balón tu musel byť okamžite! Inak sa schyľovalo k rodičmi obľúbenej chvíli, keď sa vaše dieťa chystá zvíjať od „ňeščesca“ na zemi a vy sa hanbíte ako pes. Radšej som rýchlo utekala vystáť nemalý rad na balón for free a svojej princeznej na hrášku ho „takticky“ podávala s výchovnými slovami: „Lunička, nech sa páči, tvoj balónik. Chcem však, aby si vedela, že sa oň musíš starať, lebo keď ti praskne, nedostaneš druhý. Takže s ním nechoď na slnko a nehádž ho o zem.“ (Skutočne, naokolo bolo každú chvíľu počuť prasknutie balóna, spojené s detským kvílením.) Dcérenke oči len tak zažiarili a veselo si tancovala na živú hudbu so svojím vytúženým úlovkom. No po piatich minútach akosi stratila elán. Neusmievala sa, netancovala, nespievala, nechcela nič jesť, piť, ani jej nebolo treba cikať, nič ju nebolelo, no nálada sa ocitla v mínusových číslach. Nechápala som, čo sa deje. Nakoniec z nej vyšlo, zdôrazňujem ešte stále počas koncertu jej červeno-žltých obľúbencov, že chce ísť domov! Skoro mi vyskočili oči z jamiek: „Prečo?“ opýtala som sa šokovaná. „Lebo nechcem, aby praskol balónik. Poďme radšej domov, už tu nechcem byť.“ Hotovo, basta.

Fakt nechápem, prečo nás deti počúvajú práve vtedy, keď nemusia.

Text a foto: Lucia Radzová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Balón nad zlato

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems