Leto pod oblakmi

| Stĺpček | 12. 7. 2019

Daniel Hevier je mnohými čitateľmi vnímaný predovšetkým ako básnik. Niet sa čomu čudovať. Jeho poetické videnie sveta sa jemne prepletá aj s tými riadkami, od ktorých sa očakáva dobrodružstvo. Hevier nám ho rád dopraje. Zážitok z interpretácie textu, v ktorom je dynamika  prózy tíšená zádumčivosťou poézie, charakterizuje autorovu tvorbu, ktorá sa rada číta na jedno nadýchnutie. Ale iba prvýkrát. Sofistikovaný medziriadkový priestor vždy pozve k návratu, na jeho preskúmanie. Manuál na údržbu oblakov nevyčnieva z radu. Poskytuje rozkoš z čítania.

            „Po večeroch som sedával vonku a čítal som sadzbu hviezd na nočnom pozadí.“ Aj takto trávi svoje chvíle hlavný hrdina prózy, Michal Stratený. Romantická predstava oddychu uprostred lesa, ďaleko od civilizácie, v polorozpadnutej drevenej chatke, sa mieša s vedomím čudesnej diagnózy, ktorá Strateného sužuje. Michal je totiž hypochonder. Ale nie obyčajný. On si choroby nedomýšľa, on ich od iných preberá. A nejde o obyčajné virózy. Michal Stratený sa stráca v migrénach, bolestiach zuba či v akýchkoľvek iných boľačkách. Nevysvetliteľne  na neho preskočia z človeka, s ktorým strávi chvíľku času. Aj keď tuší príčiny svojho neduhu v detstve, v prehnanej starostlivosti brata zapáleného pre medicínu, radšej sa vytráca do lesa. Stráca sa v lese, aby sa prinavrátil k sebe. „Čo má človek, keď nemá okolo seba nijaké podnety, nijaké úlohy, nič, čo by bolo treba vyriešiť, zariadiť, uhasiť, vybaviť. Vchádza do skladiska toho, čo si nažil, a prehrabúva sa v policiach prežitého. Stáva sa svojím diskom, ktorý defragmentuje seba.“

            S Michalom sa túlame v epizódkach z jeho života, v spomienkach na rodičov, brata i syna, domnelo nachádzame príčinu jeho stavu, no hneď naň zase zabúdame pri pohľade na ožívajúci les, oblaky, hviezdy. Nechce sa nám rozpoznávať reálne a magické, ani sa zamýšľať nad životom miestnej radodajky Dyše, ktorú hlavný hrdina s prstami v sadzi učí písať. Načo. Tu všetko je tak, ako to má byť.

            Magickú hranicu zmyje až dážď. Smska od syna. Návrat do dediny, kde je akosi všetko inak. Michal Stratený sa opätovne stráca. A vlastne ani nie. „A predsa sa niečo zmenilo (…) ponoril som prst do vesmírnej kaše, prijal som svoje výstredné bolesti ako daň z pridanej hodnoty za to, že žijem. Manuál na údržbu oblakov nemôžem napísať, ale…“  Koniec, ale i celý príbeh, čaká na vás.

Alena Štrompová

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Leto pod oblakmi

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems