Aby nás nezomlel mlynček nekultúrnosti a nezabudli sme na Eckerdta

| Umenie | 12. 7. 2019

Dedič košickej moderny, mestský umelec par excellence či osamelý pútnik – tieto charakteristiky sa spájajú s maliarom, grafikom a kresliarom Alexandrom Eckerdtom. Jeho rozsiahla zbierka diel a pamätná izba už pätnásť rokov patria do kultúrnej mapy Košíc.

 V Malej galérii Alexandra Eckerdta sme stretli jeho švagrinú Emíliu Nedzelovú, ktorá si s nami takto zaspomínala na umelca: „Keď mi ho sestra predstavila, zdal sa mi tichý. Myslím si, že bol introvert a ťažko niekoho púšťal do svojho sveta. Ale zároveň mal typický anglický humor. Bol svojský, neprispôsoboval sa vtedajším prúdom. Držal sa vlastného názoru a nedal sa ľahko presvedčiť. V období normalizácie nemohol vystavovať. Do určitej miery ho režim poznačil. Šaňo nebol presvedčený, že vtedajšia spoločnosť je tá správna.“

Alexander Eckerdt

„Len“ 10 % reality

Tomáš Kraus, kritik a historik umenia, charakterizoval Eckerdta ako posledného postmodernistu. „To je pocta, ktorá nepotrebuje komentár. Sám Šaňo o svojej tvorbe povedal, že je v nej 65 % fantázie, 25 % poézie a 10 % reality. Bol označovaný za maliara mestského typu, avšak v jeho dielach nájdeme aj prírodné motívy,“ vysvetľuje Nedzelová a vymenováva diela, ku ktorým mal Eckerdt špeciálny vzťah: „Určite je to autoportér Maliar, situovaný do krásnych červených odtieňov. Spomeniem aj grafiku On a Ona (osobne ju nazývam Šaňo a Božka). Jej zaujímavosťou je, že Eckerdt do svojej hlavy nakreslil zlomený kríž a rok narodenia 1932. Taktiež málokto vie, že manželke písal netradičné odkazy, zachovalo sa ich 105. Kreslil ich a len občas obsahovali nejaké slová.“

Autoportrét

„Kuchynské“ kresby

V súčasnosti vystavuje košická galéria na Kováčskej 33 vyše sto obrazov. Ďalších šesťdesiat je v depozitári. Viacero nájdeme aj v ostatných kultúrnych inštitúciách v Košiciach a po celom Slovensku, ako i v súkromných zbierkach. Na sklonku života vytvoril Alexander Eckert aj štyridsaťštyri kresieb (historik umenia Gabriel Kládek ich nazval „kuchynskými“). „Keď už Šaňovi neslúžilo zdravie a nemohol chodiť do ateliéru, tvoril v byte. Zvyknem tvrdiť, že tieto kresby sú jeho životnou výpoveďou. Odrážajú jeho filozofické názory. Aj keď sú v súčasnosti v súkromnom vlastníctve, záujemcovia ich môžu vidieť v katalógu či kalendári,“ hovorí Nedzelová.

Z Eckerdtových ilustrácií detských kníh

15 rokov v Košiciach

Od vzniku Malej galérie A. Eckerdta mal „Šaňo“ osemnásť samostatných výstav po Slovensku. Slávnostné otvorenie jeho galérie v Košiciach sa uskutočnilo 8. júla 2004, dvanásť rokov po jeho smrti. Okrem malieb, kresieb, grafík, ilustrácií detských kníh a novoročných PF v nej nájdete aj netradičné drevené artefakty ako mačko-kocúra či papagája, ktorý je z polovice papagáj a z polovice pes. Galéria taktiež poskytuje svoje priestory talentom zo Základnej umeleckej školy na Kováčskej 43, ako aj neprofesionálnym výtvarníkom. Pretože ako hovorí Emília Nedzelová: „Každá kultúrna inštitúcia by mala ľudí vzdelávať a kultivovať. Aby nás nezomlel mlynček nekultúrnosti.“

 

Malá galéria Alexandra Eckerdta je otvorená každý utorok, stredu a v piatok od 14:30 do 17:30. Viac info nájdete na www.galeriaalexandraeckerdta.sk.

 

Eva Barnišinová

 

Pri vzniku Malej galérie A. Eckerdta sa okrem Emílie Nedzelovej podieľali aj historik umenia Karol Maliňák, technický servis poskytovali Jaroslav Kačmár a Tibor Lipčei.


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Aby nás nezomlel mlynček nekultúrnosti a nezabudli sme na Eckerdta

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems