„Z mapy nás nevymazali Turci, Tatári, Maďari, Ukrajinci, Slováci ani Európska únia. Pokiaľ sa nevzdáme rusínskej identity my sami, tak nezanikneme.“

| Téma čísla | 3. 6. 2019

Založil jediné rusínske rádio na Slovensku aj unikátny „rusnacky“ e-shop. Aj keď v súčasnosti žije Peter Štefaňák v Bratislave, stále myslí na svoj rodný kraj v Malom Lipníku. Už niekoľko rokov sa usiluje o popularizáciu Rusínov a ich kultúry, ktorá je spätá s viachlasnými spevmi, vierou východného obradu či sakrálnou architektúrou lemkovského a bojkovského typu. V Zajtrajších novinách prezradil, prečo Rusíni už tak často nebisiduju na verejnosti, ako aj to, či im hrozí zánik.

„Rusínsku identitu nemožno charakterizovať jedným pojmom, je potrebné vnímať ju rovnako ako identitu akéhokoľvek iného národa. Každý má svoje geografické územie, históriu, kultúru, jazyk. Tieto parametre spĺňajú aj Rusíni. Čo však nemá každý národ (a ani oni), je spoločný štátny útvar. Rusíni sú z histórie (a koniec koncov dodnes) známi ako oddaný, lojálny, bojovný, húževnatý, hlboko duchovne založený a temperamentný národ. Práve to by som označil ako ich povahovú črtu,“ hovorí Peter Štefaňák.

Peter Štefaňák. Foto: Kaja Čemová

Čo sa z rusínstva dodnes zachovalo a čo už, nanešťastie, nie?

Rusíni žili zväčša na periférii krajiny, ktorej boli súčasťou. Nikdy v histórii nemali vlastný štát (ak nepočítame veľmi krátke obdobie autonómie Podkarpatskej Rusi v rámci Československej republiky). Táto skutočnosť znamenala, že boli, žiaľ, aj na periférii záujmu vrchnosti. To spôsobovalo pomalší rozvoj, avšak v konečnom dôsledku konzervovanie kultúry v jej archaickej podobe. Rusíni si dodnes zachovali východný obrad v cirkevnoslovanskom jazyku ako dedičstvo Cyrila a Metoda – aj napriek obdobiam maďarizácie, latinizácie či slovakizácie. Náboženstvo Rusínov je teda pravoslávne alebo gréckokatolícke. V minulosti dokonca platilo, že príslušnosť ku konfesii východného obradu bola na území Slovenska zároveň spojená s príslušnosťou k rusínskemu národu. Gréckokatolícka cirkev bola uvádzaná ako rusínska. Na tak malom území, akým je náš štát, nemožno nebadať vplyvy menšinovej kultúry na celoslovenskú. Prenášajú sa recepty do gastronómie, piesne do repertoárov skupín, folklórne výšivky do módy. Obradové, výročné či rodinné zvykoslovie ostalo dodnes živé v mnohých obciach. Architektúra drevených cerkvi a obydlí tvorí neodmysliteľnú súčasť rusínskeho vidieka. Azda najmenej prežívajúcim a predsa najpodstatnejším prvkom zachovania rusínskeho národa je jazyk, ktorý sa stále viac vytráca už aj z bežnej komunikácie na dedinách.

Prečo Rusíni na verejnosti radšej hovoria, ako bisiduju?

Je ťažko generalizovať, lebo dôvodov je hneď niekoľko: dôsledky umelej ukrajinizácie počas bývalého režimu a spájanie s niečím, s čím sa ľudia nevedeli stotožniť. Silná slovenská asimilácia a vytrácanie rusínskeho jazyka. Nedostatočná uvedomelosť a hanba či pocit menejcennosti hoci len oproti šarištine. Okrem Medzilaboriec a Svidníka nenájdeme žiadne väčšie mesto, ktoré sa dá označiť ako rusínske. Oproti šarišskému Bardejovu, Sabinovu či Prešovu nám chýbali veľké mestá, z ktorých by sa ozývala rusínčina bežne aj v úradoch a obchodoch, a preto majú mnohí zakódované, že po rusínsky sa rozpráva len doma.

Rusínska vatra v Malom Lipníku. Foto: Ján Saloň

Hrozí rusínstvu zánik? Sú Rusíni schopní udržať svoju identitu?

O rusínsku kultúru je, našťastie, veľký záujem. Niekedy je na škodu, že viac spočíva v komercii ako reálnej potrebe uchovania bohatej a ešte stále živej kultúry. Je však množstvo dedinských skupín, folklórnych súborov aj individualistov, ktorí sa dodnes snažia o pravdivú interpretáciu, výskum a záchranu vzácnych piesní, tancov, odevu či iných prvkov ľudovej kultúry. Horšie sa prejavuje záujem o rusínsky jazyk, ktorý aj napriek tomu, že je kodifikovaný od roku 1995, nie je veľmi udomácnený medzi ľuďmi. Vyučuje sa na Prešovskej univerzite a ešte na dvoch základných školách s vyučovacím jazykom rusínskym. Smutné je, že z dedín sa vytráca nárečie a ani kodifikovaný jazyk ho nenahrádza. A či hrozí rusínstvu zánik? Je to otázka, ktorú si kladieme častokrát, ale ja osobne ostávam optimistom. Z mapy nás nevymazali Turci, Tatári, Maďari, Ukrajinci, Slováci ani Európska únia. Pokiaľ sa nevzdáme rusínskej identity my sami, tak nezanikneme. Všetko závisí od uvedomenia si svojej histórie, svojho jazyka a svojej odlišnosti od iných národov.

Z osláv rádia rusyn FM. Foto: archív rádia rusyn FM

Aký by mal byť podľa vás spôsob rozvíjania a uchovávania rusínskej identity?

Základným návodom je práca s mládežou, a to už počas štúdia na základnej škole. Dejepis, náuka o spoločnosti či hudobná výchova sú predmety, ktorých učebné osnovy musia byť regionálne odlišné a prispôsobené. Vedieť detaily a medzníky druhej svetovej vojny patrí k všeobecnej vzdelanosti. Ale dejiny, osobnosti, piesne či duchovné hodnoty vlastného národa by mali tvoriť základnú gramotnosť každého občana. Okrem dejín Slovenska nemôže v obciach a mestách severovýchodného Slovenska chýbať povedomie o dejinách národnosti daného regiónu – bez ohľadu na príslušnosť ku konkrétnemu z nich.

Pohľad na loď a ikonostas z Chrámu sv. Kozmu a Damiána v Malom Lipníku. Foto: Štefan Pribiš

Založili ste jediné slovenské rusínske rádio i občianske združenie molody.Rusyny. Venujete sa rôznym aktivitám na podporu a popularizáciu Rusínov. Vie sa o Rusínoch málo?

Rusíni sa veľakrát prirovnávajú ku Kurdom Európy alebo Kataláncom, avšak nie je veľa národov, ktoré aj napriek svojej neviditeľnosti dokázali prežiť toľké storočia. Nemôžem povedať, že sa o Rusínoch nevie, ale určite by som netvrdil, že adekvátne k tomu, ako by si zaslúžili. Popularizácia prebieha predovšetkým cez známe televízne show a osobnosti, ktoré majú rusínske korene. Čoraz častejšie sa objavujú v médiách reportáže z rusínskeho prostredia. Avšak množstvo ľudí si Rusínov spája, resp. nesprávne zamieňa s Ukrajincami alebo Rusmi. Málo ľudí vníma Rusínov ako národ a rusínčinu ako jazyk. V tomto je stále nedostatočná informovanosť. Pritom snahy o kodifikáciu jazyka sú porovnateľné s akýmkoľvek slovanským národom. Už v 17. storočí vychádzajú prvé bukvare (šlabikáre, pozn. red.). Zaujímavosťou je, že Ukrajina, kde žije najviac Rusínov, nás nepovažuje za samostatný národ a rusínsky jazyk označuje len ako nárečie ukrajinského jazyka.

Program Zem zasľúbená v podaní FS Ruthenia. Foto: Ladislav Wagner

Vrátim sa k rádiu a organizácii molody.Rusyny. Čo vás podnietilo k tomu, aby ste práve takou formou prezentovali Rusínov?

Molody.Rusyny vznikli v roku 2007. Už vtedy bolo jasné, že jedným zo základných nedostatkov mladých ľudí z rusínskych regiónov je neinformovanosť, ktorá je spôsobená slabou popularizáciou a nedostatočným používaním jazyka. Ako dostať medzi mladých ľudí pieseň, informáciu, hovorené slovo? Najlepšie cez internetové rádio. Motiváciou bol aj vznik partnerského rusínskeho rádia lem FM v Poľsku. Od roku 2012 tak nonstop vysiela jediné online slovenské rusínske rádio rusyn FM. V programovej štruktúre nechýba hitparáda, piesne na želanie, rozhovory, relácie o cestovaní či varení, rozprávky, záznamy z bohoslužieb či dennodenné spravodajstvo z regiónu, domova a zo sveta. Všetko v rusínskom jazyku.

Okrem toho ste založili aj internetový obchod rusynshop.sk, ktorý je vraj jediný svojho druhu na svete.

Presne tak. Nenájdete žiaden e-shop, ktorý sa špecializuje výlučne na rusínsky sortiment. Sem-tam nájdete rusínsku knihu v kníhkupectve alebo CD u vydavateľa. Na niektorých weboch objavíte tričko či hrnček s rusínskym erbom. Nájsť však všetko pod jednou strechou je možné len v Rusyn shope. Na základe tejto idey aj vznikol. Knihy, CD, hrnčeky, odznaky, tričká, zástery… často veci bežnej spotreby, ktoré obsahujú rusínsky motív alebo text. O tom, že e-shop je svetový, hovorí aj skutočnosť, že objednávky k nám prichádzajú z celého sveta – USA, Nový Zéland, Nórsko, Izrael…

Kedy ste objavil vzťah k rusínskemu folklóru?

Pochádzam zo severovýchodného Slovenska, z rodiny, kde pieseň a folklór boli dennodennou súčasťou do takej miery, že iná možnosť, ako získať si pozitívny vzťah, ani nebola. Navštevoval som základnú umeleckú školu v hre na flautu a klarinet, neskôr aj akordeón i gitaru. Venoval som sa aj spevu v detskej kapele. Počas gymnázia som bol členom FS Ľubovňan a vzťah k folklóru som si priniesol aj do Bratislavy, kde som po piatich rokoch folklórnej odmlky založil súbor Ruthenia, prezentujúci rusínsku kultúru.

Ľudová architektúra v obci Legnava. Foto: Peter Štefaňák

Kam by ste pozvali čitateľov na najbližšie podujatia, zamerané na rusínsky folklór?

  1. a 20. júla pozývam do Malého Lipníka na jubilejný ročník Rusínskej vatry. V piatok vystúpi Štefan Štec a po ňom bude škola tanca s voľnou zábavou. V sobotu sa predstavia FS Ruthenia, FS Hornád, FS Vrchovina, FS Barvinok, Rusínske trio, Trio Kantár a ďalšie miestne kolektívy. Lákadlom je každoročné zapálenie vysokej vatry, ohňostroj a večerná ľudová zábava. V rámci sprievodného programu sa bude prezentovať rusínska história, literatúra, umenie a filmová tvorba.

Ľudová architektúra v obci Legnava. Foto: Peter Štefaňák

Peter Štefaňák (1985, Stará Ľubovňa) publikoval v roku 2007 monografiu o obci Malý Lipník, ktorá mu otvorila brány k rusínskemu povedomiu a aktivitám spojeným s rusínskou kultúrou. Založil občianske združenie molody.Rusyny (2007), rusínsky folklórny súbor Ruthenia v Bratislave (2009), festival Rusínska vatra (2009), rusínske internetové rádio rusyn FM (2012) a e-shop Rusyn shop (2015). V minulom roku sa autorsky podpísal pod sedemročný projekt, zameraný na rusínske rozprávky, a bol kľúčovou osobou pri vydaní edície 10 CD rusínskych rozprávok. Taktiež sa podieľa na vybudovaní knižnice mladých Rusínov, ktorá sídli v Bratislave.

Peter vysvetľuje, čím je rusínska kultúra špecifická?

„Rusíni odnepamäti žili na pomedzí niekoľkých kráľovstiev či štátnych zriadení. Aj napriek tomu ich kultúra nesplynula s väčšinovou a je badateľne odlišná. Silné kresťanské cítenie, spojené s vierou východného obradu, vnáša do ich života množstvo jedinečností, spätých s povahovými črtami aj špecifickými spevmi. Tie vychádzajú z karpatského prostopenija (cirkevné viachlasné nápevy) a zachovávajú si unikátne viachlasné a archaické podoby ľudových piesní. Ku kultúre nepochybne patria aj kroje. Mužský bol v minulosti prevažne jednoduchší a základ tvorili hrubé nohavice z tmavej alebo svetlej ovčej vlny (chološne), ručne šitá ľanová košeľa – podľa regiónov zdobená tkanými alebo vyšívanými patentami na rukávoch a iných častiach. Vesta (lajblik, serdak, brušľak) bola už regionálne odlišovaná nielen materiálom (koža, súkno), ale aj farbou a vzorom (napríklad, na Šariši sa častejšie objavovala modrá farba, na Spiši boli vesty z kože). Ženský kroj bol podstatne rôznorodejší a tvorený z viacerých súčastí (sukňa, vesta, spodnica, cudnica, košeľa, stuhy, parta, príp. aj čepiec, kabát a šatka). Odlišoval sa nielen regionálne, ale aj podľa úžitkovosti či obradovosti. Nemožno jednoznačne identifikovať niečo, čo by rusínsky kroj diametrálne odlišovalo od krojov iných národností alebo etnografických skupín. Každopádne platilo, že ľudový odev v minulosti nebol uniformný, ako sa v súčasnosti folklórne interpretuje, ale každý kus bol originál svojím spracovaním, výšivkou či dokonca príbehom a motívom. Špecifiká rusínskej kultúry môžeme hľadať aj v sakrálnej architektúre, ktorá je na území Slovenska prevažne lemkovského a bojkovského typu – chrám je rozdelený do troch častí: babinca (pre ženy), lode (pre mužov) a svätyne oddelenej ikonostasom od lode. Čo sa týka gastronómie, rusínska bola založená prevažne na jedlách z plodov – voľne dostupných na lúkach či v lese, ako aj na múčnych pokrmoch. Typické sú tatarčané (pohánkové) pirohy, rôzne placky, holubky, mačanka, slivčanka…“

12. jún vyhlásil Svetový kongres Rusínov za Deň Rusínov na Slovensku.

Eva Barnišinová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Z mapy nás nevymazali Turci, Tatári, Maďari, Ukrajinci, Slováci ani Európska únia. Pokiaľ sa nevzdáme rusínskej identity my sami, tak nezanikneme.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems