Platí skôr to, že nie ženy plačú veľa, ale muži plačú málo. V priemere plače žena za rok asi 64-krát, muž „len“ 17-krát

| Téma čísla | 14. 6. 2019

Vedeli ste, že ženy majú menšie slzy ako muži a že slzy od cibule sú iné ako pri smútku? Plač vraj súvisí do veľkej miery s hormonálnymi procesmi v ľudskom tele. Každá slza je jedinečná a obsahuje množstvo informácií o našom zdraví. Je v budúcnosti reálna možnosť, že tak ako z krvi, aj zo slzy sa bude dať vyčítať stav pacienta? Odpovedá docentka Vladimíra Tomečková z Ústavu lekárskej a klinickej biochémie LF UPJŠ v Košiciach.

Vladimíra Tomečková a Gabriela Glinská.
Foto: redakcia

Je ľudská slza „len“ obyčajnou kvapkou vody?
Má komplexné zloženie. Obsahuje vodu, soľ (chlorid sodný), ale aj ďalšie látky ako glukózu, proteíny, ketolátky, lipidy, rôzne ióny prvkov, močovinu… Záleží od typu slzy. Reflexné obsahujú aj proteíny protilátok, ktoré chránia oči pred zápalom a v emocionálnych slzách nájdeme aj hormóny, ktoré ovplyvňujú náladu.

Slzná tekutina zdravého jedinca.

Reflexné, emocionálne… podľa čoho rozlišujeme slzy? Sú aj ďalšie kategórie sĺz?

Reflexné slzy môžu vznikať na základe rôznych bolestí alebo vonkajšieho podráždenia – chemického (vôňou cibule), fyzikálneho (chladom, teplom) či mechanického (prach, piesok, hmyz). Ďalšou skupinou sú psychické slzy, nazývané aj emocionálne, keďže ich tvorbu vyvolávajú rôzne emócie (šťastia, smútku, lásky). Obsahujú hormóny na báze proteínov, vrátane neurotransmiteru, ktorý pôsobí ako prírodný liek proti bolesti, uvoľňovaný v stresových situáciách. V slzách smútku nájdeme stresové hormóny a rôzne toxíny, v slzách šťastia, naopak, hormóny šťastia, napríklad serotonínu. Rozlišujeme aj bazálne slzy. Tvoria sa neustále a vytvárajú na oku slzný film, ktorý odstraňuje škodlivé látky, vyživuje povrch oka a chráni ho pred vonkajšími vplyvmi a vyschnutím. Posledným typom sú krokodílie slzy, tzv. herecké, falošné. Vznikajú, ak nami niekto manipuluje a snaží sa dosiahnuť cez tvorbu sĺz nejaké osobné ciele.

Zvýšený vnútroočný tlak, 3D zobrazenie, 50μm.

Preto je zloženie slz od cibule iné ako pri pohrebných. Je to podmienené od spôsobu ich tvorby?
Áno. Slzy od cibule sú vyvolané chemicky, uvoľnený alicín podráždi oči a vyvolá tvorbu reflexných sĺz. Na pohrebe tvoríme emocionálne slzy smútku. Obsahujú málo hormónov šťastia, ale vo zvýšenej miere v nich nájdeme hormóny stresu, smútku a znížené množstvo antioxidačných enzýmov.

Kde vznikajú slzy?
V slzotvorných žľazách na vnútorných stranách očného viečka, v blízkosti nosa. Odtiaľ sa vylučujú do slzného vrecka a vývodnými slznými kanálmi sa dostávajú na povrch tela.

Primárny glaukóm s uzatvoreným uhlom (PGUU), 3D zobrazenie, 50 μm.

Prečo vlastne plačeme?
Výskum plaču je vážna vedecká téma a uznávaným odborníkom na ňu je belgický klinický psychológ Ad Vingerhoets. O plači napísal aj knihu Why only humans weep – unravelling the mysteries of tears (v preklade Prečo plačú len ľudia – rozlúštenie tajomstva sĺz. So svojím výskumným tímom si myslí, že plač súvisí do veľkej miery s hormonálnymi procesmi v ľudskom tele. Niektoré ženy uviedli, že sú plačlivejšie v istej fáze svojho cyklu. Vedci tiež skúmali zloženie sĺz vyvolaných dráždidlami typu cibuľa či šampón a sĺz na emocionálnom základe (dojímavý film, ľútosť, radosť, správa o nešťastí blízkeho človeka). Zistili, že tie „citové“ obsahujú vysokú hladinu hormónu prolaktínu (je produkovaný žľazou zvanou hypofýza, v menšom meradle sa môže tvoriť aj v maternici, prsnom či tukovom tkanive. Prolaktín sa považuje sa za typický ženský hormón, keďže ovplyvňuje laktáciu a tvorbu hormónov vo vaječníkoch. Avšak, vyskytuje sa aj u mužov a pri zvýšenej hladine dochádza k strate ochlpenia na tvári či priberaniu.). Psychológ Ad Vingerhoets ďalej tvrdí, že ženy vo veku 13 – 50 rokov, čo je zhruba obdobie medzi prvou menštruáciou a menopauzou, plačú častejšie ako dámy vo vyššom veku. Štúdie uvádzajú, že žena plače za rok asi 64-krát, muž približne 17-krát. Priemerný ženský plač trvá okolo šiestich minút, mužský do troch. Výsledky tohto výskumu môžu byť mierne skreslené, lebo závisia aj od toho, ako poctivo si 5 000 účastníkov štúdie z tridsiatich krajín zapisovalo svoje plače a ich priebeh. Ad Vingerhoets však nabáda, aby sme sa odpútali od tradičného pohľadu, že za všetko môžu ženské hormóny a otočili to. „Pozrime sa na testosterón, čo je primárne mužský hormón, a jeho hladinu, čím je väčšia, tým skôr platí, že muži plačú málo.“

Hypermetropia, presbyopia, zvýšený vnútroočný tlak, 3D zobrazenie, 10 μm.

Je prospešné, ak si sem-tam poplačeme?
Rozhodne. Očistíme sa od nežiaducich emócií, ktoré môžu vznikať zvýšenou tvorbou stresových hormónov. Vyplavia sa v slzách, a tak neostanú v našej hlave. Plakať od srdca je úprimné a ľudské.

Majú slzy rovnakú veľkosť?
Ženy majú menšie slzy a tvoria ich viac ako muži. Je to spôsobené tvorbou hormónu prolaktínu.

Aký tvar má slza?
Reálne má tvar guľovitej kvapky rosy na liste rastlín, ktorá gravitáciou a stekaním po líci nadobudne tvar slzy.

Prečo slzy chutia slano?
Lebo obsahujú chlorid sodný (NaCl). Tú istú chemickú látku nájdeme aj v morskej vode a bežne ju používame v kuchyni na solenie jedla.

Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) a suché oko, 2D zobrazenie, 50 μm.

Sú slzy človeka odlišné od sĺz zvieraťa? Plačú vôbec zvieratá?
Nevieme, aký je rozdiel medzi zobrazením a zložením ľudskej a zvieracej slzy, ale jedno je isté. Majú rovnakú funkciu – vyživovať a chrániť povrch oka. V budúcnosti chceme skúmať slzy u vybraných zvierat (psov, koní…) v spolupráci s Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Cieľom je diagnostikovať a liečiť očné ochorenia u zvierat. Podľa známych informácií nie je veľa živočíchov, ktoré plačú. V literatúre sa spomínajú slony. Oplakávajú svoje uhynuté mláďatá.

Čím vás osobne slzy fascinujú?
Sú perspektívne pre klinickú diagnostiku, lebo neobsahujú žiadne farbivo – v porovnaní s krvou, kde červený hemoglobín môže ovplyvňovať výsledok meraní. Z jedného mikrolitra slzy je možné v jednom kroku analyzovať 92 proteínov (biomarkerov ochorení). Majú veľmi veľký potenciál pre výskum niektorých očných a rôznych zápalových systémových ochorení, napr. sklerózy multiplex, psychiatrických chorôb atď. Slzy každého jedinca sú veľmi originálne, majú jedinečné personalizované zloženie. Uchovávajú v sebe veľa vedeckých, ale aj umeleckých informácií tzv. nového umeleckého štýlu „sci-art“.

Primárny glaukóm s otvoreným uhlom (PGOU), 3D zobrazenie, 10 μm.

Keďže v sebe uchovávajú o. i. aj veľa vedeckých informácií, tak je v budúcnosti reálna možnosť, že – podobne ako z krvi – tak aj zo slzy bude možné vyčítať údaje o zdraví pacienta?
Túto možnosť nevylučujem. Niekedy je to aj osud šťasteny, že človek stretne správnych vedeckých spolupracovníkov vo vhodnom načasovaní, ktorí majú originálne myslenie, prístup, spoločne využijú viacero fyzikálnych metód a skúseností prepojených do jedného celku. Niekedy je to možné vďaka nadšencom zo širokej verejnosti, umelcom, mediálnym pracovníkom aj dobrodincom, ktorí chcú investovať a finančne podporiť takéto projekty.

Menia sa slzy počas nášho života? Sú v detstve iné ako v dospelosti?
Určite sa menia. Slzy dieťaťa sme ešte neskúmali, avšak predpokladám, že sú iné ako slzy dospelého. V našom niekoľkoročnom tímovom výskume sme dokázali, že slzy zdravého jedinca sú iné ako slzy človeka s ochorením. Čím viac ochorení mal pacient, tým mal krajšie zobrazenie slznej tekutiny pod mikroskopom.

Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) a suché oko, 3D zobrazenie, 10 μm.

Pravdepodobne narážate na výskum, výsledky ktorého ste čiastočne predstavili na januárovej výstave v Košiciach. Na 27 obrazov ste zachytili slzné tekutiny zdravých a chorých jedincov pod atómovým silovým mikroskopom. Spomínam si, že slzy vytvárali úchvatné tvary, pripomínajúce pohorie, listy, vetvičky i obilie. K akým záverom ste dospeli?
Výskum diagnostického potenciálu slznej tekutiny prebieha od roku 2013, keď nastúpila na doktorandské štúdium moja externá doktorandka – oftalmologička Gabriela Glinská. Vybrala 51 pacientov (33 žien a 18 mužov s priemerným vekom 57 rokov) s rôznymi diagnózami – zvýšený vnútroočný tlak, syndróm suchého oka, dedičná dystrofia sietnice… Vzorky boli odobraté aj 16 zdravým jedincom (10 ženám a 6 mužom s priemerným vekom 28 rokov). Pred odberom slznej tekutiny bolo u každého pacienta vykonané bežné oftalmologické vyšetrenie. Najprv sme sa učili a hľadali spôsoby, ako odobrať slznú tekutinu. Spôsobov je, podľa odbornej literatúry, hneď niekoľko. Zvolili sme výplach pomocou fyziologického roztoku a mikrošpongie Sugi. Slznú tekutinu sme skúmali ako celok, bez separácie jednotlivých zložiek. Výsledky sme predstavili na odborných prednáškach v Českom Krumlove, Levoči aj v Košiciach. Výstava v Kulturparku (15. 1. – 17. 2. 2019) bola vyvrcholením propagácie vedy pre širokú verejnosť. Obsahovala 27 dúhových obrazov (žltej, červenej, zelenej, modrej, fialovej farby), zobrazujúcich slzy. Dokonca sa nám podarilo dokázať, že lieky majú vplyv na štruktúru slzy.

Hypermetropia, presbyopia, zvýšený vnútroočný tlak, 3D zobrazenie, 50μm.

Ako sa vám to podarilo?
Pod atómovým silovým mikroskopom sme skúmali zobrazenie slznej tekutiny diabetických pacientov, a to s neliečeným diabetom, diabetom mellitom 2. typu liečeným antidiabetikami alebo inzulínom. A videli sme rozdielne zobrazenia – rôzne „obrázky“ rovnakého, resp. podobného ochorenia, ktoré však bolo neliečené, resp. liečené odlišne. Ako som spomínala, na výstave sa vyskytovali aj obrazy slzy s rôznymi typmi glaukómov, suchým okom, sklerózou multiplex a ďalšie. Tieto ochorenia poskytli veľmi originálne a rôzne zobrazenia sĺz, v ktorých dochádzalo k zvýšenej kryštalizácii zložiek slznej tekutiny a vznikali tak rôzne umelecké až dizajnové zobrazenia kryštálov.

V čom je najväčší rozdiel medzi slzou zdravého a chorého človeka, keď sa na ňu dívate pod mikroskopom?
Povrch slzy zdravého má jednoduché separované a pravidelné štruktúry, kým povrch slzy chorého je tvorený komplikovanejšími obrazcami. Takže prítomnosť ochorenia vytvára na  povrchu slzy krajší „obrázok“.

Normotenzný glaukóm, 3D zobrazenie, 50 μm.

Inšpirovali ste sa pri výskume fotografkou Rose-Lynn Fisher z Los Angeles, ktorá ako prvá na svete pozorovala slzy pod mikroskopom?
Na začiatku sme nevedeli o jej fotografiách a výskume. Prvýkrát sme sa o nej dozvedeli, keď nám napísala, že ju zaujala naša výstava v Košiciach. Nafotila slzy ľudí s rôznymi emóciami ako smútok, radosť… a zároveň vedecky spolupracovala s biochemikom Wiliamom Freyom. Je zaujímavé, že si všimla na webe našu výstavu slznej tekutiny pacientov s rôznymi ochoreniami v porovnaní so slzami zdravých jedincov. Napísala mi pekný e-mail, veľmi ju potešilo, že sa niekto ďalej zaoberá výskumom slznej tekutiny. Dokonca prejavila záujem navštíviť Košice. Na workshope, konferencii či prednáške by rada predstavila svoje celoživotné dielo a chcela by navštíviť našu výstavu.

Ďakujem za rozhovor.

Slzné zaujímavosti

  • Jedna slza váži cca 1-5 μg.

 

  • Bábätká pri narodení plačú bez sĺz. Nemajú vyvinutú slzotvornú žľazu a slzné kanáliky.

 

  • Ak chýba tvorba bazálnych sĺz, na oku sa nevytvára ochranný slzný film, a tak vzniká syndróm suchého oka. Spôsobuje pocit pichania, škrabania. Takéto oči sú citlivé na svetlo. Suché oko vzniká taktiež pri fajčení, po konzumácii liekov, napr. antibiotík, antidepresív, antikoncepcie, ale aj pri práci s počítačom, nadmerným pozeraním televízie…

 

  • Čím viac testosterónu, tým sa tvorí menej sĺz. Čím viac hormónu prolaktínu a lakritínu, tým viac plačeme.

 

  • Muži majú menej sĺz, ale tvoria väčšie slzy (majú väčší otvor slzných kanálikov). V prípade žien je to naopak. Tvoria menšie slzy (majú menší otvor slzných kanálikov) a majú viac sĺz.

 

  • Slzy uvoľnia napätie.

Existujú ľudia, ktorí majú krvavé slzy (slzy obsahujú farbivo hemoglobín).

Doc. RNDr. Vladimíra Tomečková, PhD. (1974) je členkou Slovenskej chemickej spoločnosti a Slovenskej spoločnosti pre biochémiu a molekulárnu biológiu. Momentálne pôsobí na Ústave lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Na výskume slznej tekutiny, ktorého časť bola predstavená na výstave Ľudská slza ako umenie v Košiciach, sa okrem doc. RNDr. Vladimíry Tomečkovej, PhD. a MUDr. Gabriely Glinskej podieľala aj interná doktorandka RNDr. Kristína Krajčíková a kolegyňa RNDr. Jana Mašlanková, PhD. z Ústavu lekárskej a klinickej biochémie LF UPJŠ. Na výskume slznej tekutiny v infračervenej oblasti sa podieľali RNDr. Natália Tomašovičová, CSc. a jej interná doktorandka RNDr. Katarína Zakuťanská z Ústavu experimentálnej fyziky, SAV v Košiciach. Na meraní atómovej silovej mikroskopie sa podieľali vedúci nanolaboratória Mgr. Vladimír Komanický, PhD. a jeho interní doktorandi RNDr. Oleg Shylenko a Mgr. Daria Kondrakhova z Ústavu fyzikálnych vied PF UPJŠ v Košiciach.

Zdroj foto slznej tekutiny: Glinská et al., 2019


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Platí skôr to, že nie ženy plačú veľa, ale muži plačú málo. V priemere plače žena za rok asi 64-krát, muž „len“ 17-krát

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems